Ak bolo treba, ambulanciou bol aj náš dom, spomína si dcéra lekárky z Čeboviec.

Dátum odkazuje na kongres z roku 1971, na ktorom si Rómovia schválili vlajku, hymnu aj označenie etnika.

Páchatelia nechali telá na brehu rieky, za vraždy nebol nikto potrestaný, píše etnografka Zuzana Kumanová.

Prorómske projekty sa realizujú aj na Považí či na Orave, kde reálne problémy nie sú, píše Zuzana Kumanová.

Na najvyššej úrovni potrebujeme jasné postoje a uistenia, že zverstvá holokaustu sa opakovať nebudú.

Koniec druhej svetovej vojny bol na južných územiach dnešného Slovenska mimoriadne krutý.

Pracovitosti som sa naučila od rodičov a viedla som k nej aj deti, vraví dôchodkyňa z Huncoviec.

V predvečer výročia tragédie z roku 1928 Rádio Devín odvysiela hru režiséra Jána Mikuša, ktorá na pozadí historických udalostí vracia hlas rómskej menšine.

Podľa novinára Slava Kalného výšivkárka pracovala aj na výrobkoch, ktoré štát v roku 1958 prezentoval na Svetovej výstave Expo v Bruseli.

Osemdesiate výročie SNP budú sprevádzať okázalé oslavy, netreba však zabudnúť na hrdinov, bez ktorých by sme tu neboli, píše etnografka Zuzana Kumanová.

Vraždenie nacistov v noci z 2. na 3. augusta 1944 Osvienčime by malo zostať mementom, myslí si etnografka Zuzana Kumanová.

Jeho meno sa nachádza v zoznamoch, ktoré sa zachovali po niekdajších koncentračných táboroch v Nemecku.

Etnografka Zuzana Kumanová pátrala v archívoch, aby dopovedala príbehy ľudí z knihy Jaroslava Kalného s názvom Cigánsky plač a smiech.

Málokto pozná príbeh tichého rómskeho protestu v jednom z najhorších koncentračných táborov, ktorý sa odohral 16. mája 1944.

Pamätník s návštevníckym centrom sa nachádza v Letoch u Písku na území niekdajšieho koncentračného tábora.