V Česku otvorili Pamätník holokaustu Rómov, Slovensko podobné pietne miesto nemá

Pamätník s návštevníckym centrom sa nachádza v Letoch u Písku na území niekdajšieho koncentračného tábora.

Pamätník holokaustu Rómov v Česku. Foto – Yasar Abu Ghosh

V nedeľu 12. mája české Múzeum rómskej kultúry otvorilo pre verejnosť Pamätník holokaustu Rómov a Sintov v Českej republike. Spomienkové miesto leží v obci Lety u Písku, kde stál kedysi koncentračný tábor. 

Sprístupnenie pamätníka bolo súčasťou pietneho aktu, ktorý sa pravidelne koná od roku 1995. Pripomína jeden z najväčších transportov rómskych mužov, žien a detí z tábora v Letoch do Osvienčimu-Brezinky, keď bolo deportovaných asi 400 osôb.

Vybudovanie pamätníka je nielen pripomienkou vojnových udalostí, ale aj symbolom etno-emancipačného procesu Rómov v Českej republike po roku 1989.

Tábor pre „potíraní cikánskeho zlořádu“

Koncentračný tábor v Letoch u Pisku vznikol v auguste 1940. Pôvodne bol určený pre mužov od 18 rokov „práce sa štítiacich“ a rómski muži tvorili iba malé percento. K zmene došlo v lete 1942 vydaním rozkazu „o potíraní cikánskeho zlořádu“, na základe ktorého sa uskutočnili súpisy Rómov.

V týchto súpisoch sa ocitlo asi 6500 osôb, časť z nich bola od augusta 1942 do augusta 1943 internovaná v koncentračnom tábore v Letoch a moravskí Rómovia zase v tábore v Hodoníne u Kunštátu.

Pomery v oboch táboroch boli neprijateľné, kapacita tábora nedostatočná, strava a bývanie chabé. Majetok všetkých zaistencov bol zhabaný, ženy a deti si mohli ponechať iba to, čo mali na sebe, muži dostali táborový odev. Všetci vrátane práceschopných detí museli pracovať. Personál táborov tvorili českí zamestnanci, mnohí z nich sa vyznačovali veľkou brutalitou.

Táborom v Letoch prešlo asi 1300 zaistencov, z toho 326 tam aj zomrelo. Spočiatku boli pochovávaní na cintoríne v neďalekej obci Mírovice, neskôr na núdzovom pohrebisku neďaleko tábora.

K posledným deportáciám Rómov z tábora došlo v auguste 1943, neskôr už priestor nebol využívaný.

Namiesto pamätníku veľkovýkrmňa prasiat

V povojnovom období chodili preživší do bývalého areálu tábora spomínať. Myšlienka na vznik pietneho miesta na tomto území, ale aj na mieste núdzového pohrebiska vznikla v roku 1968 na pôde Zväzu Cigánov-Rómov.

V čase normalizácie však padlo rozhodnutie postaviť na území bývalého tábora veľkovýkrmňu prasiat, ktorá sa na takmer 50 rokov stala realitou a symbolom pošľapávania rómskej kultúry a identity.

V roku 1995 vznikol na mieste núdzového pohrebiska pamätník, ktorého otvorenia sa zúčastnil aj vtedajší prezident Václav Havel. Aj pri tomto pietnom akte zazneli výzvy na odstránenie veľkovýkrmne prasiat a na postavenie dôstojného miesta pripomínania histórie Rómov v Českej republike.

V 90-tych rokoch sa zdalo byť nepredstaviteľné, aby veľkovýkrmňa bola odstránená, ale boj a tlak Rómov, organizácií a aj časti spoločnosti bol veľmi silný. Hlasy nastoľujúce požiadavku vykúpenia veľkovýkrmne a výstavby pietneho miesta zaznievali naprieč spoločnosťou. Časť aktivistov sa priväzovala k bráne, aby zabránila vjazdu vozidiel, časť sa snažila vyjednávať na najvyšších miestach.

Jednotnosť v presadzovaní tejto požiadavky nakoniec viedla k výsledku a vláda Českej republiky v roku 2017 uvoľnila prostriedky na vykúpenie veľkovýkrmne prasiat a celého areálu a od roku 2018 je priestor v správe Múzea rómskej kultúry v Brne.

1295 lúčov za väznených

Po takmer šiestich rokoch výskumných a stavebných aktivít sa v areáli bývalého koncentračného tábora podarilo zrealizovať pietne miesto pre spomínanie preživších a ich potomkov, ale aj návštevnícke centrum so stálou expozíciou a priestorom pre vzdelávacie aktivity.

Pietne miesto má charakter cesty v kruhu zostavenej z 1295 kovových lúčov, na 1294 sú mená z evidencie väznených – jeden je symbolicky venovaný tím, ktorých mená sa v evidencii nezachovali. Areál pietneho miesta bol otvorený v apríli 2024 ale verejnosti ho sprístupnili iba teraz.

Je veľmi dôležité vnímať význam tohto miesta nielen z hľadiska histórie a istej satisfakcie pre preživších a ich potomkov, ale aj ako výsledok zápasu Rómov o akceptáciu v spoločnosti. Je dôležité nezabudnúť, že do boja za vykúpenie veľkovýkrmne sa zapojili aj Rómovia, ktorí na územie Českej republiky prišli po druhej svetovej vojne zo Slovenska, a teda perzekúcie počas vojny sa netýkali ich predkov.

Práve jednoznačná podpora vzniku pietneho miesta zo všetkých úrovní rómskej aj občianskej spoločnosti je dôvodom, prečo si tento zápas zaslúži byť v novodobých dejinách Rómov na poprednom mieste. Česká rómska komunita je mnohovrstevná a nie vždy sa zhodne na všetkom, no napriek tomu si zaslúži náš obdiv.

Na Slovensku sme k takémuto zápasu za jednu myšlienku doposiaľ nedospeli. To je asi dôvod, prečo sa ani viac ako 30 rokov po priznaní štatútu národnostnej menšiny nevieme oprieť o také inštitúcie, ako je napríklad Múzeum rómskej kultúry v Brne.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  4. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová
  5. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA