• Romano fórum
Romano fórum
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Vzdelávanie
  • Rozhovory
  • Komentáre
  • Videá
  • Rómsky
  • Facebook
  • Akadémia
  • Spoločnosť

    V Británii začínal od nuly, neskôr ho ocenila kráľovná. Kľúčové bolo dostať šancu, hovorí Toby Gorniak

    „Aj Rómovia chcú prácu a dobrý život, len potrebujú dostať príležitosť,“ hovorí britsko-rómsky aktivista.
    Vlado Rafael
    • Komentáre

      Aj ja rozmýšľam, či zostanem. Učiteľskú prácu nestačí milovať, ak človeka psychicky zničí a neuživí

      Natália Kalejová
    • Politika

      Je to krok späť, oslabí to úrad. Odborníci kritizujú, že splnomocnenec pre Rómov stratí kontrolu nad eurofondami (anketa)

      Redakcia
    • Rozhovory

      Výskumník Štefan Petrík: Chudoba láme sebaúctu rómskych žien a berie im silu žiadať vo vzťahu rešpekt

      Kristína Maková
    • Komentáre

      Učil ich pestovať zeleninu a umýval im vlasy. Ako Ján Bočkay zaškoľoval v Seredi deti z maringotiek

      Zuzana Kumanová
  • Odporúčame

    • Komentáre

      Skúmala život Rómov v teréne, no verila v ich splynutie s väčšinou. Pred 95 rokmi sa narodila Emília Horváthová

      René Lužica
    • Politika

      Omamy vracajú chudobné deti na štartovaciu čiaru. Ich úspech potvrdzujú dáta aj uznanie štátu

      Jana Gombošová
    • Spoločnosť

      Po šesťdesiatke si spravila vodičák aj maturitu. Ako žila ikona rómskej kultúry, pre ktorú bol deň prikrátky

      Lucia Matejová
    • Spoločnosť

      Sú unavené a bojujú o vlastnú identitu. Čo prežívajú matky detí so zdravotným znevýhodnením

      Katarína Valčeková
  • Najčítanejšie

    1. Z osady prešla do detského domova. Je ťažké snívať, keď vyrastáte v takých podmienkach, hovorí o Oxane jej mentorka

      Jana Gombošová
    2. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

      Lucia Matejová
    3. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

      Lucia Matejová
    4. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

      Klaudia Goroľová
    5. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

      Marián Smatana
  • Najnovšie

    • Komentáre

      Trpia deti v Medzilaborciach epidémiou mentálneho znevýhodnenia?

      Namiesto toho, aby školský systém nerovnosti vyrovnával, interpretuje ich ako dôkaz „neschopnosti“ dieťaťa uspieť v bežnej triede, píše výskumníčka Kamila Gunisová.
      Kamila Gunišová 1. júna 2026
    • Komentáre

      Idete si fotiť cudzie deti?

      Aplikácia Nezobri.me, ktorú predstavil Úrad komisára pre deti, posúva hranice toho, čo sme ochotní považovať za normálne, myslí si Rado Sloboda z Amnesty International.
      Rado SlobodaAmnesty International Slovensko 27. mája 2026
    • Spoločnosť

      Hodili ich do sveta bez záchrannej siete. Ako sa osamostatňujú mladí z detských domovov

      „Dospievajúci z domova potrebuje vedieť, že ho jeho identita nebude automaticky zaraďovať medzi »chudáčikov« alebo problémových ľudí," hovorí odborníčka.
      Jana Gombošová 10. mája 2026
    • Komentáre

      Obeťou školskej šikany sú okrem detí často aj učitelia

      „Počúvam príbehy, o ktorých tuší málokto,“ hovorí pedagogická asistentka z Jarovníc.
      Natália Kalejová 3. mája 2026
    • Komentáre

      Myšlienka inklúzie má na Luníku IX limity. Ako chce štát pozdvihnúť segregované oblasti?

      „Košické sídlisko je síce geto, no žijú v ňom ľudia s túžbami a predstavami o lepšom živote,“ píše etnografka Zuzana Kumanová.
      Zuzana Kumanová 28. apríla 2026
    • Rozhovory

      Historička Monika Kapráliková: Je paradoxné, že ženy sú populačne väčšinou, no mocensky menšinou

      Zastúpenie žien vo verejnom živote je nedostatočné, nereprezentuje ich podiel v populácii, hovorí kulturologička.
      Jana Gombošová 26. apríla 2026
    • Komentáre

      Utajené rokovania v Prahe: Ako si rómski aktivisti vydobyli za socializmu uznanie svojej kultúry

      Uznanie rómskej národnosti v apríli 1991 má korene v zmene prístupu štátu ešte z konca komunizmu.
      René Lužica 21. apríla 2026
    Staršie články
  • Po rómsky

    • Rómsky

      O manuša pen čudaľinen, hoj but ora džanav te marel pal trastende. Kamav lenge te sikhavel, hoj e luma hiňi čikošno. Phenel charťi e Barbora Rácová

      Jana GombošováStanislav Cina (prekladateľ)
    • Rómsky

      Etnomuzikologos Peter Nuska: Le romen nane muzika andro rat, aľe lengere akordi hine jekhfeder

      Jana GombošováStanislav Cina (prekladateľ)
    • Rómsky

      Bareder ľiteri, charneder teksti the interakťiko tabuľi. Sar pro Luník IX šegitinen le čhavenge, save na džanen te genel

      Jana GombošováStanislav Cina (prekladateľ)
    • Rómsky

      O moderatoris Dušan „Šorty“ Berky: Na del pes te užarel pro čudos, pedal feder dživipen kampel vareso the te del

      Jana GombošováStanislav Cina (prekladateľ)
    • Rómsky

      Šunav loš, pašutňipen the bipaťavibena pal peste. Savo hino ačarutno ďives la sikhľardoneskeri šigitinďa

      Natália KalejováStanislav Cina (prekladateľ)
Romano fórum Denník N
Odoberajte články emailom
/* real people should not fill this in and expect good things - do not remove this or risk form bot signups */
  • Politika
  • Spoločnosť
  • Vzdelávanie
  • Rozhovory
  • Komentáre
  • Videá
  • Rómsky
  • O magazíne
  • Redakcia
  • Kontakty
  • Akadémia
  • Ochrana osobných údajov
© 2026 Romano fórum
Aby stránka lepšie fungovala, využívame na nej súbory cookie. Používaním tejto stránky súhlasíte s ich využitím. Pre informácie o možnostiach vypnutia cookies kliknite tu.Súhlasím