Keď odchádzali zo Serede transporty, plač bolo počuť na kilometre, hovorí riaditeľ múzea Martin Korčok.

„Pri zmene ústavy sme si mysleli, že »vytrestáme« dospelých ľudí, ale adopcia má byť o najlepšom záujme dieťaťa,“ hovorí podnikateľ a influencer Peter Jozefík.

Unikátna dielna v Sliači dáva šancu recyklovaným materiálom aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

V Detve sa rozprávam aj s fašistami, vždy im poviem, že ma nezaujíma politika ale oni ako ľudia, hovorí dlhoročná komunitná pracovníčka.

„Chceme deťom ukázať, že vzdelanie a tvrdá práca prinášajú výsledky," hovorí Štefan Balog, koordinátor štipendijného programu Romea.cz.

„Najväčšia zmena začína vtedy, keď prestaneme veriť, že ľudia žijú tak, ako si to sami vybrali‘,“ hovorí dlhoročný právnik.

„Keď vidím, že mladí Rómovia chcú tvoriť, viem, že moja práca má zmysel,“ hovorí herec, dramaturg a spevák ocenený Lúčom z tmy.

„Ráno sa budím s myšlienkou, že prežijem deň naplno a skúsim »spáchať« čo najviac dobra,“ vraví členka Islamskej nadácie na Slovensku.

„Ani dosiahnutie najväčšieho sna nemusí vyriešiť všetko, čo človek cíti alebo potrebuje povedať," hovorí všestranný umelec.

Nane ľigende ke oleste, aj te vakeren le cala phenďenca the pingalos butervar ľikeren andro vast dži školate. Sikhľarde andro kašakero Luník IX vašoda roden sposobi, sar te thovel čore čhaven pre jekhmolarďi linaja.

„Hino gadžikano jekhipen pedal Romengero prindžaripen – buter džene, so keren rodkeripen pal romaňi kulturate, hine gadže,“ phenel dokumentaristas.

„Le muršenge pes buteres pačisaľol, hoj džuvľi pes na daral phara buťatar the kerel vareso bitradikano,“ phenel charťi.

Som dikhiben olestar, hoj bidžaňibena andro fameľijakere sphandľipena džanen te jel čhinde avri,“ phenel lavutaris.

„Ukrajinskí vojaci bojujú aj za nás. Chránia naše hranice, náš spôsob života. Keby nebolo ich, Rusko sa tlačí ďalej a ďalej," opisujú novinárka a fotograf.

Tóniny na husliach vnímam podľa farieb, napríklad „c mol“ je pre mňa bordovo-červený, hovorí umelkyňa.

Hudobné zoskupenie DakhaBrakha počas koncertu na trenčianskom letisku pripomenulo, že žiť treba za každých okolností a sloboda nie je samozrejmosť.

K sedemdesiatnikovi Vladimírovi Špánikovi raz prišla partia chlapcov, že mu pomôžu zveľaďovať dedinu. Odvtedy opravili zvonicu, starajú sa o zeleň a vytvárajú komunitné centrum pre mládež.

Premýšľam v duchu výroku, podľa ktorého nie je slobodný nikto, kým nie sú slobodní všetci, vraví punker a raper.

Pracovníci múzea Rómov v Brne sa venujú aj detektívnemu pátraniu po príbehoch zabudnutých rodín.

„Nemám rada, keď musím niekomu vysvetľovať, o čom dielo je. Nechávam diváka, aby si to vyložil sám," hovorí oceňovaná vizuálna umelkyňa.