Podpora rodičovských zručností sa stala súčasťou sociálneho systému, omám v osadách tak bude môcť byť viac.

Oxana Rybárová dnes študuje v Austrálii, manželia Kropáčkovci jej pomáhajú postaviť sa na vlastné nohy.

"Right now in the Czech Republic, a large portion of the hatred has shifted from the Roma to Ukrainians," says a barber from Prague.

„Môj prvý text bol o tom, že si od malička prajem, aby som mala iné telo. Želala som si to, aj keď padala hviezda," hovorí umelkyňa.

Indoktrinácia deportovaných detí je silná, snažia sa z nich urobiť novú ruskú generáciu, hovorí Veronika Víchová z Emile Foundation.

Rómske deti vyrastajúce v nerómskych rodinách sa často snažia „zošúchať“ si pokožku do biela, vraví mama adoptívnej dcéry a syna.

Keď zo Serede odchádzali transporty, plač bolo počuť na kilometre, hovorí riaditeľ múzea Martin Korčok.

„Chudoba by nemala byť dôvodom, aby dieťa skončilo v domove, ale realita je taká, že často sa to takto deje," hovorí podnikateľ a influencer Peter Jozefík.

Unikátna dielna v Sliači dáva šancu recyklovaným materiálom aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

V Detve sa rozprávam aj s fašistami, vždy im poviem, že ma nezaujíma politika ale oni ako ľudia, hovorí dlhoročná komunitná pracovníčka.

„Chceme deťom ukázať, že vzdelanie a tvrdá práca prinášajú výsledky," hovorí Štefan Balog, koordinátor štipendijného programu Romea.cz.

„Najväčšia zmena začína vtedy, keď prestaneme veriť, že ľudia žijú tak, ako si to sami vybrali‘,“ hovorí dlhoročný právnik.

„Keď vidím, že mladí Rómovia chcú tvoriť, viem, že moja práca má zmysel,“ hovorí herec, dramaturg a spevák ocenený Lúčom z tmy.

„Ráno sa budím s myšlienkou, že prežijem deň naplno a skúsim »spáchať« čo najviac dobra,“ vraví členka Islamskej nadácie na Slovensku.

„Ani dosiahnutie najväčšieho sna nemusí vyriešiť všetko, čo človek cíti alebo potrebuje povedať," hovorí všestranný umelec.

Nane ľigende ke oleste, aj te vakeren le cala phenďenca the pingalos butervar ľikeren andro vast dži školate. Sikhľarde andro kašakero Luník IX vašoda roden sposobi, sar te thovel čore čhaven pre jekhmolarďi linaja.

„Hino gadžikano jekhipen pedal Romengero prindžaripen – buter džene, so keren rodkeripen pal romaňi kulturate, hine gadže,“ phenel dokumentaristas.

„Le muršenge pes buteres pačisaľol, hoj džuvľi pes na daral phara buťatar the kerel vareso bitradikano,“ phenel charťi.

Som dikhiben olestar, hoj bidžaňibena andro fameľijakere sphandľipena džanen te jel čhinde avri,“ phenel lavutaris.

„Ukrajinskí vojaci bojujú aj za nás. Chránia naše hranice, náš spôsob života. Keby nebolo ich, Rusko sa tlačí ďalej a ďalej," opisujú novinárka a fotograf.