Na pódiu sa objavila zahalená do čiernej s dlhými vrkočmi, ktoré pripomínali skôr postavu zo starého karpatského mýtu než popovú hviezdu. O niekoľko sekúnd sa festivalové publikum ocitlo uprostred niečoho, čo nebolo celkom koncertom – skôr obradom alebo rituálom. Hlbokými basmi sa niesli starobylé melódie, rap sa prelínal s ľudovým spevom a elektronika vytvárala priestor, v ktorom sa minulosť stretávala so súčasnosťou. 

Ukrajinská umelkyňa Alina Pash patrí medzi interpretky, ktoré sa nedajú zaradiť do jednej hudobnej škatuľky. Sama svoj štýl označuje ako Mystic Rap Bass Opera – spojenie karpatských vokálnych tradícií, elektroniky, hip-hopu, rituálnej hudby a osobných výpovedí o identite, vojne či slobode. 

Speváčka pochádza z dediny Buštino v Zakarpatskej oblasti, kde vyrastala obklopená karpatským folklórom. Ten sa stal základom jej hudobného sveta, no nikdy ho nechápala ako niečo, čo treba konzervovať v múzeu. Naopak. Tradičné piesne, dialekty či rituály prenáša do súčasného jazyka elektroniky a rapu. Vytvára hudbu, ktorá je zakorenená v minulosti, no znie prekvapivo moderne. Práve tým sa odlišuje od mnohých interpretov, ktorí folklór používajú len ako estetický prvok. U Aliny Pash je tradícia živým organizmom. Nie dekoráciou, ale súčasťou identity.

Rovnako živelný a silný je aj speváčkin prejav, ktorý aj na jubilejnom 30. ročníku festivalu Pohoda strhol dav. Spev miestami prechádzal do archaických vokálnych techník a expresívnych výkrikov, ktoré umocňovali rituálnu atmosféru vystúpenia. 

Na otázku, odkiaľ čerpá inšpiráciu, odpovedala v roku 2023 v rozhovore pre Rádio_FM jednoducho: „Mám rada ukrajinský folklór, ale aj hudbu z iných krajín, a snažím sa nájsť esenciu toho, čo sa mi na tom páči.“ Alina Pasch nevníma folklór ako uzavretý archív. Skôr hľadá jeho podstatu, ktorú môže pretaviť do vlastnej hudby. Aj preto jej skladby nepôsobia ako návrat do minulosti, ale skôr ako predstava, ako by mohla znieť budúcnosť ukrajinskej kultúry. 

Ambasádorka svojej krajiny

Keď Rusko vo februári 2022 spustilo inváziu na Ukrajinu, jej hudba dostala ďalší rozmer. Z interpretky, ktorá dovtedy otvárala témy identity, ženskosti či tradícií, sa stala jedna z kultúrnych ambasádoriek svojej krajiny. Vystupovala na benefičných koncertoch, zbierala pomoc pre Ukrajinu a prostredníctvom hudby pripomínala, že vojna nie je len otázkou geopolitiky, ale aj kultúrnej identity. 

Aj v rozhovore pre Rádio_FM povedala, že jej snom je, aby svet Ukrajinu nevnímal len cez vojnu, ale ako krajinu krásnych ľudí, kultúry a odvahy. Svoj postoj jasne vyjadrila aj na tohtoročnom festivale Pohoda, kde si z davu požičala ukrajinskú vlajku a v objatí s ňou odspievala celú pieseň. Alina na pódiu nie je len speváčkou ale aj performerkou. Reprezentuje krajinu, ktorá bojuje o svoju existenciu, ale zároveň odmieta, aby ju svet definoval výlučne konfliktom.

Napriek medzinárodnému úspechu odmieta podriadiť svoju tvorbu trendom. V časoch, keď algoritmy odmeňujú predvídateľnosť, robí Alina Pash opak. Každý album je novým svetom, novou estetikou a novým experimentom.

Na festivale Burning Man jej vystúpenie Bad Witch nazbieralo desiatky miliónov pozretí, no ani to ju neposunulo smerom k jednoduchšej alebo komerčnejšej tvorbe. Jej najnovší album Coven Deluxe prepája umelcov z trinástich krajín a opäť potvrdzuje, že Alina Pash uvažuje skôr ako konceptuálna umelkyňa než popová speváčka. 

Aj preto jej tohtoročný koncert na Pohode nepôsobil ako ďalšie festivalové vystúpenie. Nebol postavený na hitoch ani efektoch. Skôr vytváral priestor, v ktorom sa publikum na chvíľu stalo súčasťou spoločného „čarodejníckeho rituálu“. Hudba prestala byť kulisou a stala sa spôsobom, ako hovoriť o krajine, pamäti, koreňoch aj slobode. V čase, keď sa Ukrajina vo svete často redukuje na titulky o vojne, Pash pripomína, že kultúra je jednou z najsilnejších foriem odporu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].