Jubilejný tridsiaty ročník Festivalu Pohoda je vypredaný. K dispozícii ešte sú špeciálne jednodňové vstupenky na hlavného headlinera The Cure a program v stredu 8. júla.

Ak sa chystáte na letnú oslavu pohody, vybrali sme pre vás niekoľko odporúčaní na multikultúrne zážitky, ktoré sú zaujímavé nielen hudobne či dramaturgicky, ale aj svojimi hlbšími presahmi. 

Vo výbere Romano fóra nechýbajú interpreti nadväzujúci na rómske hudobné tradície, osobnosti súčasnej ukrajinskej kultúry, slovenskí umelci ani divadelné projekty otvárajúce dôležité spoločenské témy. 

---

Denis Bango – Fvck_Kvlt (Slovensko)

Denis Bango sa stal známy predovšetkým prostredníctvom svojich albumov Cigán (2023) a Mŕtva revolúcia(2025). Trnavský poet, skladateľ a hudobník patrí medzi najvýraznejšie mená slovenskej alternatívnej scény. Jeho tvorba pod menom Fvck_Kvlt si získala pozornosť otvorenými textami o spoločnosti, politike, frustráciách aj osobných zápasoch.

Na festivale Pohoda 2026 sa predstaví počas prvého – špeciálneho – dňa v stredu 8. júla. Hoci Bango je známy najmä punkovými a rapovými aranžmánmi, postupne pridáva aj klavírne verzie, ktoré sa stali veľmi populárne. Aj na Pohode odohrá klavírny program, ktorý umožní vyniknúť inej stránke jeho tvorby. Vystúpenie bude symbolickým otvorením festivalu pred koncertom The Cure.

Fanfare Ciocărlia (Rumunsko)

Ak existuje kapela, ktorá dokáže zmeniť zažité predstavy o tom, ako môže znieť dychová hudba, je ňou Fanfare Ciocărlia. Hudobníci z rómskej komunity na severovýchode Rumunska už desaťročia dokazujú, že tradícia nemusí byť pokojná a nostalgická. Ich koncerty sú postavené na strhujúcom tempe, energii a radosti z hudby, ktorá prirodzene vyrastá z rómskeho kultúrneho dedičstva.

Skupina patrí medzi najznámejších predstaviteľov rómskej hudby na svetovej scéne. V ich tvorbe sa stretávajú balkánske rytmy, dychové orchestre a hudobné vplyvy, ktoré počas stáročí formovali región juhovýchodnej Európy. Pre návštevníkov Pohody môže byť ich koncert jednou z najživších ukážok toho, ako dokáže menšinová kultúra osloviť publikum ďaleko za hranicami krajiny svojho pôvodu.

Júlia Kozáková – Manuša II (Slovensko)

Speváčka Júlia Kozáková sa dlhodobo venuje rómskej hudobnej tradícii a približuje ju aj poslucháčom mimo rómskej komunity. V úspešnom projekte Manuša spája rešpekt k tradičným piesňam s vlastným umeleckým rukopisom a súčasným pohľadom na ich interpretáciu.

Na Pohode 2026 umelkyňa predstaví pokračovanie projektu Manuša II. Spolu s cimbalovou kapelou ponúkne koncert postavený na rómskych piesňach, silných emóciách a výnimočných hudobných výkonoch. Jej tvorba ukazuje, že tradičná hudba nemusí zostať uzavretá v minulosti, ale dokáže prirodzene komunikovať aj so súčasným publikom.

Kalush Orchestra (Ukrajina)

Úspech skupiny Kalush Orchestra ukázal, že folklór nemusí byť len záležitosťou múzeí či slávnostných príležitostí. Ukrajinskí hudobníci patria k umelcom, ktorí tradičné motívy preniesli do sveta súčasného rapu a oslovili nimi publikum ďaleko za hranicami svojej krajiny.

Ich tvorba stojí na kombinácii hip-hopu, rapu a folklórnych prvkov, no dôležitý je aj širší rozmer ich hudby. V čase, keď sa Ukrajina bráni ruskej invázii, sa pre mnohých poslucháčov stali jedným zo symbolov kultúrnej identity a sebavedomia krajiny. Na tohtoročný festival Pohoda prinesú energický koncert, ktorý prepája tradíciu so súčasnosťou, a to spôsobom zrozumiteľným aj mladému publiku.

Alina Pash (Ukrajina)

Medzi najzaujímavejšie osobnosti súčasnej ukrajinskej hudby patrí aj Alina Pash. Speváčka, rapperka a performerka sa pohybuje medzi viacerými žánrami a vo svojej tvorbe prepája elektroniku, hip-hop, experimentálnu hudbu aj folklórne prvky pochádzajúce z karpatského regiónu.

Jej koncerty bývajú viac než len hudobným vystúpením. Pracujú s vizuálnou stránkou, emóciami aj témami identity, príslušnosti a spoločenských zmien. Práve schopnosť prepájať tradíciu so súčasným umeleckým jazykom robí z Pash jednu z najvýraznejších predstaviteliek novej generácie ukrajinských umelcov.

RozpoR (Slovensko)

Bratislavská punková kapela RozpoR patrí už viac ako dve desaťročia k najvýraznejším hlasom slovenskej nezávislej scény. Ich tvorba sa od začiatku spája s antifašistickými postojmi, občianskou angažovanosťou a kritikou prejavov nenávisti či extrémizmu.

Zaujímaví však nie sú len hudbou. Členovia kapely dlhodobo prepájajú koncertnú činnosť s konkrétnymi aktivitami v teréne. V minulosti vystupovali v utečeneckom tábore či v rómskych osadách na východnom Slovensku – nazvali Radikálne ľudské turné. Ukazujú tak, že hudba nemusí zostať uzavretá na festivalových pódiách, ale môže byť nástrojom solidarity a občianskeho záujmu o ľudí na okraji spoločnosti.

INSO-Lviv Symphony Orchestra (Ukrajina)

Keď je reč o ukrajinskej kultúre počas vojny, najčastejšie sa spomínajú spisovatelia, filmári či hudobníci, reagujúci na aktuálne udalosti. Menej sa už hovorí o tom, že napriek všetkému pokračuje aj život klasických hudobných inštitúcií. INSO-Lviv Symphony Orchestra patrí k tým, ktoré dokazujú, že kultúra dokáže prežiť aj v časoch neistoty.

Symfonický orchester z Ľvova patrí medzi rešpektované hudobné telesá svojej krajiny a vo svojej práci prepája klasický repertoár s otvorenosťou voči novým hudobným formám. Ich vystúpenie bezpochyby ponúkne nielen silný hudobný, ale aj emocionálny zážitok. 

Jednodňový hrdina (Ukrajina)

Monodráma Jednodňový hrdina príde do Trenčína z Chersonského oblastného akademického hudobno-dramatického divadla Mykolu Kuliša, ktoré pôsobí v meste poznačenom ruskou inváziou na Ukrajinu.

Predstavenie rozpráva príbeh vojnového veterána, ktorý sa po zranení vracia do civilného života. Namiesto veľkých historických udalostí sa sústreďuje na osobnú skúsenosť jednotlivca, jeho spomienky, traumy aj snahu nájsť si miesto v každodennej realite. Divadlo z Chersonu patrí medzi výnimočné kultúrne inštitúcie, ktoré pokračujú vo svojej činnosti napriek podmienkam, v akých sa dnes mesto nachádza.

Požadujme nemožné (Slovensko)

Ako vyzerá svet očami generácie, ktorá vyrastala v období rýchlych spoločenských zmien, neistoty a neustáleho hľadania vlastného miesta? Aj na túto otázku sa snaží odpovedať inscenácia Požadujme nemožné slovenského Divadla Petra Mankoveckého.

Autorský projekt otvára témy identity, rodových stereotypov, spoločenských očakávaní či občianskej angažovanosti. Namiesto jednoduchých odpovedí ponúka priestor na premýšľanie o tom, čo dnes znamená sloboda, spolupatričnosť alebo snaha meniť veci k lepšiemu. 

---

Hoci každý z vybraných umelcov a umeleckých súborov prichádza z iného prostredia, spája ich viac než len festivalové pódium. Ich tvorba vyrastá z kultúrnych koreňov, skúseností komunít či spoločenských tém, ktoré často zostávajú mimo hlavného záujmu. Pohoda aj vo svojom jubilejnom ročníku ukazuje, že hudba a umenie môžu byť nielen zábavou, ale aj príležitosťou spoznať príbehy ľudí a kultúr, s ktorými sa v bežnom živote nestretávame tak často.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].