Rómska hudba z Barcelony, ukrajinský etno-chaos a svieže fúzie z Japonska. Aj o tom budú multikultúrne zážitky na Pohode 2025

Pozrite si náš výber koncertov, ktoré 10. až 12. júla čakajú na návštevníkov trenčianskeho letiska.

Atmosféra na Pohode 2024. Foto – Ondrej Koščík

Festival Pohoda je už takmer tri dekády synonymom otvorenosti, tolerancie a rozmanitosti – a inak tomu nebude ani tento rok.

Vybrali sme pre vás z programu niekoľko odporúčaní na vystúpenia či koncerty, ktoré potešia fanúšikov miešania žánrov či kultúr. Ak sa tešíte na na hudbu, ktorá spája kontinenty, históriu a rôznorodé príbehy, tieto tipy by vám nemali ujsť.


DakhaBrakha (Ukrajina)

Unikátne kvarteto z Kyjiva kombinuje tradičné ukrajinské piesne s prvkami world music, jazzu a elektroniky až punku. Názov kapely v preklade znamená „dávaj-ber“ a presne tak vystihuje ich filozofiu miešania kultúr. Začiatky zoskupenia siahajú do roku 2004 a Kyjivského centra súčasného umenia DAKH. DakhaBrakha tam vznikla pod rukami avandgartného divadelného režiséra Vladyslava Troickijho. Aj preto je skupina známa silnými performanciami a výnimočnými vizuálmi, vďaka ktorým patrí k najvýraznejším predstaviteľom súčasnej ukrajinskej kultúry.

Minyo Crusaders (Japonsko)

Hudobníci z Japonska, ktorí dávajú tradičným japonským piesňam (min’yō) nový život prostredníctvom rytmov latinskoamerickej salsy, afrobeatov či reggae. Ich svieža tvorba je okorenená humorom a pripomína, že hoci tradície vznikli v rôznych kútoch sveta, hudba dokáže hranice prekračovať. Okrem hudobného zážitku návštevníkov čaká aj ten vizuálny.  Členovia skupiny vystupujú v originálnych kostýmoch – historických kimonách, havajských košeliach či maskách z obdobia Edo.

Barcelona Gipsy balKan Orchestra (Španielsko)

Na festivale sa predstaví aj španielsko-balkánska fúzia plná energie, vášne a príbehov. Táto kapela, ktorá je označovaná aj za hudobných nomádov, prináša čerstvú interpretáciu rómskej, balkánskej a klezmer hudby, pričom rešpektuje ich koreňové tradície. Svojou tvorbou udržiava pri živote kultúrne dedičstvo, ktoré je dôležitou súčasťou identity mnohých menšín. Skupina vznikla v roku 2012 v Barcelone počas osláv Medzinárodného dňa Rómov.

Hańba! (Poľsko)

Poľská kapela, ktorá prostredníctvom punku a folku rozpráva príbehy marginalizovaných skupín a odkazuje na sociálne či politické témy. Hańba! kombinuje historické posolstvá – napríklad slová poľských básnikov – s moderným energickým zvukom a ukazuje, že aj hudba môže byť formou angažovaného umenia. Folk-pankáči získali za svoj prínos do poľskej kultúry jedno z najprestížnejších kultúrnych ocenení v Poľsku, cenu Polityka Passport.

ONUKA (Ukrajina)

ONUKA je príkladom toho, ako sa moderná elektronická hudba môže spojiť s tradíciou. Skupina oživuje staré ukrajinské nástroje ako bandura a sopilka a otvára aj témy ako černobyľská katastrofa či identita v post-sovietskom priestore. Ich hudba je silná, emotívna a inovatívna.


Hudba má moc prekračovať jazykové, kultúrne či psychologické hranice. Festival Pohoda je roky priestorom, kde sa hranice stierajú a vzniká nová, slobodnejšia komunita založená na rešpekte a porozumení. Možno nám všetkým práve tieto vystúpenia pomôžu objaviť krásu rôznorodosti a silu príbehov, ktoré nepočuť každý deň.

Posledných 2-tisíc kusov vstupeniek na tohtoročný Pohoda Festival, ktorý sa koná od 10. do 12. júla 2025, nájdete tu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová
  4. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  5. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu