Rómska hudba z Barcelony, ukrajinský etno-chaos a svieže fúzie z Japonska. Aj o tom budú multikultúrne zážitky na Pohode 2025

Pozrite si náš výber koncertov, ktoré 10. až 12. júla čakajú na návštevníkov trenčianskeho letiska.

Atmosféra na Pohode 2024. Foto – Ondrej Koščík

Festival Pohoda je už takmer tri dekády synonymom otvorenosti, tolerancie a rozmanitosti – a inak tomu nebude ani tento rok.

Vybrali sme pre vás z programu niekoľko odporúčaní na vystúpenia či koncerty, ktoré potešia fanúšikov miešania žánrov či kultúr. Ak sa tešíte na na hudbu, ktorá spája kontinenty, históriu a rôznorodé príbehy, tieto tipy by vám nemali ujsť.


DakhaBrakha (Ukrajina)

Unikátne kvarteto z Kyjiva kombinuje tradičné ukrajinské piesne s prvkami world music, jazzu a elektroniky až punku. Názov kapely v preklade znamená „dávaj-ber“ a presne tak vystihuje ich filozofiu miešania kultúr. Začiatky zoskupenia siahajú do roku 2004 a Kyjivského centra súčasného umenia DAKH. DakhaBrakha tam vznikla pod rukami avandgartného divadelného režiséra Vladyslava Troickijho. Aj preto je skupina známa silnými performanciami a výnimočnými vizuálmi, vďaka ktorým patrí k najvýraznejším predstaviteľom súčasnej ukrajinskej kultúry.

Minyo Crusaders (Japonsko)

Hudobníci z Japonska, ktorí dávajú tradičným japonským piesňam (min’yō) nový život prostredníctvom rytmov latinskoamerickej salsy, afrobeatov či reggae. Ich svieža tvorba je okorenená humorom a pripomína, že hoci tradície vznikli v rôznych kútoch sveta, hudba dokáže hranice prekračovať. Okrem hudobného zážitku návštevníkov čaká aj ten vizuálny. Členovia skupiny vystupujú v originálnych kostýmoch – historických kimonách, havajských košeliach či maskách z obdobia Edo.

Barcelona Gipsy balKan Orchestra (Španielsko)

Na festivale sa predstaví aj španielsko-balkánska fúzia plná energie, vášne a príbehov. Táto kapela, ktorá je označovaná aj za hudobných nomádov, prináša čerstvú interpretáciu rómskej, balkánskej a klezmer hudby, pričom rešpektuje ich koreňové tradície. Svojou tvorbou udržiava pri živote kultúrne dedičstvo, ktoré je dôležitou súčasťou identity mnohých menšín. Skupina vznikla v roku 2012 v Barcelone počas osláv Medzinárodného dňa Rómov.

Hańba! (Poľsko)

Poľská kapela, ktorá prostredníctvom punku a folku rozpráva príbehy marginalizovaných skupín a odkazuje na sociálne či politické témy. Hańba! kombinuje historické posolstvá – napríklad slová poľských básnikov – s moderným energickým zvukom a ukazuje, že aj hudba môže byť formou angažovaného umenia. Folk-pankáči získali za svoj prínos do poľskej kultúry jedno z najprestížnejších kultúrnych ocenení v Poľsku, cenu Polityka Passport.

ONUKA (Ukrajina)

ONUKA je príkladom toho, ako sa moderná elektronická hudba môže spojiť s tradíciou. Skupina oživuje staré ukrajinské nástroje ako bandura a sopilka a otvára aj témy ako černobyľská katastrofa či identita v post-sovietskom priestore. Ich hudba je silná, emotívna a inovatívna.


Hudba má moc prekračovať jazykové, kultúrne či psychologické hranice. Festival Pohoda je roky priestorom, kde sa hranice stierajú a vzniká nová, slobodnejšia komunita založená na rešpekte a porozumení. Možno nám všetkým práve tieto vystúpenia pomôžu objaviť krásu rôznorodosti a silu príbehov, ktoré nepočuť každý deň.

Posledných 2-tisíc kusov vstupeniek na tohtoročný Pohoda Festival, ktorý sa koná od 10. do 12. júla 2025, nájdete tu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Z osady prešla do detského domova. Je ťažké snívať, keď vyrastáte v takých podmienkach, hovorí o Oxane jej mentorka

    Jana Gombošová
    Z osady prešla do detského domova. Je ťažké snívať, keď vyrastáte v takých podmienkach, hovorí o Oxane jej mentorka
  2. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  3. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová