„História toho vie o Rómoch málo a to, čo vie, je z »z druhej ruky«,“ hovorieval český výskumník Ctibor Nečas.

Ani dnešný vzdelávací model nerešpektuje svojbytnosť a špecifiká rómskej identity, píše etnograf René Lužica.

Andal ajsiphenďi Škola mieru pes nasigeder ačhiľa čhavorikano kher, savo iľa le romane sikhľuvnen lengere fameľijendar – varesaven the la zoraha. Buterenge sikhaďipen šigitinďa, poťinde vaš oda but baro moldaj.

Z takzvanej Školy mieru sa neskôr stal detský domov, ktorý rómskych žiakov odlúčil od ich rodín – niektorých aj násilím. Mnohým vzdelanie pomohlo, zaplatili za to však vysokú cenu.

V Letoch u Písku a v Hodoníne pri Kunštáte sú dnes pamätníky holokaustu Rómov a Sintov.

Projekty dôležité pre Rómov nemávajú na Slovensku dlhé trvanie, romológia v Nitre bola rekordnou výnimkou.

„Nepočítali sme s budúcnosťou, pretože sme nevedeli, aká bude,“ vravel Bartoloměj Daniel.

Pred 80 rokmi zomreli na majeri v Trhovej Hradskej posledné slovensko-rómske obete druhej svetovej vojny.

„Prečo štát vedie evidenciu Cigánov, keď my sme Slováci?“ pýtal sa v 60. rokoch Anton Facuna.

„Chceme žiť tak, aby sme sa nehanbili, a aby ste sa vy nehanbili za nás,“ povedal v roku 1989 v Prahe Emil Ščuka.

Rómovia sú poéziou všedného života, tvrdil spoluzakladateľ Múzea rómskej kultúry v Brne.

Vždy mal rozpracovaných viacero rukopisov, na ktorých robil aj niekoľko rokov, spomína si na Dezidera Bangu jeho syn Dalibor.

Na celý život si zapamätal radu svojho známeho, aby veľa čítal, nech z neho niečo vyrastie.

„Slovensko dodnes upiera Rómom právo na vzdelanie v materinskom jazyku,“ píše etnograf René Lužica.

Legendárny muzikant hovorieval, že nemôžeme svetu ukázať slovenskú kultúru so slamou v topánkach.

Chýbala mi diskusia založená na faktoch, hovorí pedagóg Ivan Rác o 12. medzinárodnom kongrese Rómov.

Zväz Cigánov a Rómov naštartoval emancipačné aktivity neuznanej národnostnej menšiny, píše etnograf René Lužica.

Pred 35 rokmi socialistická vláda prijala svoje posledné uznesenie týkajúce sa Rómov.

Koncertný majster prekročil svojím umením hranice rodnej krajiny, píše v spomienke etnograf René Lužica.

Komunistický režim v reakcii prerušil kontakty rómskych aktivistov s medzinárodným rómskym hnutím.