V nedeľu 6. júla 1986 Rómovia z rôznych častí Československej republiky prvýkrát verejne účinkovali v programe na folklórnom festivale vo Východnej, a to v scénickej freske s názvom „Ľudia z rodu Rómov“. Autorom a režisérom programu bol scénograf a filmový architekt Viliam Gruska.

Funkcionári boli proti, experti držali palce

Bývalý tanečník Lúčnice Viliam Gruska od roku 1980 pripravoval scénický cyklus Rodostrom zeme. Jednotlivé časti cyklu stvárňovali prejavy tradičnej kultúry ľudí z hôr aj nížin, zaniknuté remeslá a partizánske obce. Šieste pokračovanie cyklu Gruska zameral na tradičnú kultúru Rómov. Sedem mesiacov sa stretával s učiteľmi, osvetármi i expertmi, ako boli Milena Hübschmannová, Eva Davidová, Elena Lacková, Ctibor Nečas, Petr Víšek, Emil Ščuka či Tomáš Hajšman, ktorí mu poskytli cenné rady a usmernili ho, kde má hľadať vhodné typy účinkujúcich.

Vo svojich spomienkach Gruska zmieňuje aj ostražitých funkcionárov a úradníkov, ktorí rozhovory vždy začali otázkami: „Prečo? Načo? Je to schválené? Nemáte z nich strach? Máte medzi nimi príbuzných?“ Ako umelec uviedol, debaty s nimi boli „chaotickou zmesou dojmov, tendenčne formulovaných informácií a poloprávd“.

Funkcionári mali obavy, čo sa stane, keď sa Rómovia objavia v hľadisku a na javisku. Obávali sa konfliktov či krádeží. Proti účasti Rómov na festivale sa jednotne postavili Členovia Komisie vlády pre otázky cigánskeho obyvateľstva. Gruska však vďaka svojej cieľavedomosti a autorite uspel a u predsedu vlády Petra Colotku program obhájil. Colotka zostal prekvapený a úprimne sa priznal, že o Rómoch nič nevie. Nevedomosť ospravedlňoval svojim oravským pôvodom, kde Rómovia vraj nežili.

Obavy však napriek súhlasným stanoviskám expertov prejavovali aj oslovení rómski účinkujúci. Prípravu programu poznačili ich obavy z výsmechu a negatívne skúsenosti z bežného života, no Gruska trpezlivo a s rešpektom všetko vysvetľoval a zmierňoval atmosféru neistoty či nedôvery.

Až neskôr sa dozvedel, že účinkujúci rôznych generácii z celej republiky sa po nedeliach schádzali a spontánne spoluvytvárali program zložený z piesní, tancov, zvykov a obradov. Rómovia scenár svojho vystúpenia žili v ich bežných životoch. Starší si ešte pamätali nácviky na okresné prehliadky rómskej kultúry, ktoré na začiatku 70. rokov organizoval slovenský aj český Zväz Cigánov/Rómov. Vtedy však na javiskách i v hľadiskách kultúrnych domov boli len Rómovia – vo Východnej to malo byť inak.

Ľudia z rodu Rómov vo Východnej

Nedeľa 6. júla bola vo Východnej sparným letným dňom. Do prasknutia zaplnený amfiteáter čakal na vystúpenie, ktoré mohlo byť ozdobou festivalu, ale aj vypískaným prepadákom. Gruska program „Ľudia z rodu Rómov“ zložil z niekoľkých častí, ktoré choreograficky zachytávali vývoj rómskej kultúry – od prológu symbolicky vystihujúcom indický pôvod Rómov, cez spomienky na detstvo, dospelosť až po radosť a smútok.

Hostia festivalu videli krst na kočovnom voze, ukážky svadobných obradov i obrady spojené so smrťou. Na vartovanie pri mŕtvom nadväzovali spomienky a piesne z koncentračných a pracovných táborov. V časti Vianoce sa predstavili detskí koledníci a štedrovečerné rodinné zvyky a hody zložené z vianočných jedál, ktoré si priniesli účinkujúci. Záver programu vygradoval vystúpením rómskych hudobníkov s repertoárom od konca 19. storočia do súčasnosti. V epilógu, ktorý niesol názov Romane čhave, sa predstavili piesne, ktoré boli venované rómskej budúcnosti, teda deťom.

Publikum zareagovalo nečakane a ohlušujúcim potleskom ocenilo úsilie viac ako 300 účinkujúcich i autora, ktorý o tri mesiace neskôr oslávil 50 narodeniny. Gruska vo Východnej „prelomil ľady“ a silou umenia spojil divákov s účinkujúcimi.

Na javisku nezabudol spomenúť ľudí, bez ktorých by prípravu nezvládol a nazval ich „žiarivými výnimkami“: Magdalénu Nalevankovú z okresného osvetového strediska v Spišskej Novej Vsi, Ľudovíta Pecha, zanieteného aktivistu zo Spišských Tomášoviec, učiteľku Júliu Boldiovú z Krásnohorského Podhradia, trebišovského interpreta Juraja Šándora-Speváka a desiatky ďalších spolupracovníkov.

42 stretnutí s rómskou kultúrou

Počas prípravy programu Viliam Gruska so svojím asistentom, etnológom Arne B. Mannom, navštívili 42 lokalít. Režisér do scenára vybral ľudovú „vrchársku“ hudbu primáša Júliusa Bartoša-Šuka z Čierneho Balogu aj ľudovú hudbu primáša Jozefa Kroku-Česláka s folklórnou skupinou zo Zamutova, ktorí neoficiálne vystupovali pod stanmi z vozových plachiet. Do kultúrnych domov ich totiž nevpustili.

V podobnej situácii boli aj folklórne skupiny zo Žehni, Bystrian či Petrovian, a tiež olašské/valašské rodinné súbory z Komárna a Kendíc. Do Východnej prišli aj Emil Ščuka a Marta Bandiová s ich folklórno-divadelnou skupinou Romen zo Sokolova v západnom Česku. Účinkovali aj súbory Perumos (Blesk) a detský súbor Khamoro (Slnko) z Prahy a  deti zo súboru Maguráčik v Kežmarku.

Vystúpil tiež tanečný akrobat Karol Zajac, talentovaný detský huslista Dalibor Karvaj a speváčka a herečka Iva Bittová. Spomienky na Školu mieru vo vojenskom priestore v Květušíne priniesol jej bývalý žiak Július Dunka z Českého Krumlova.

Scénická freska „Ľudia z rodu Rómov“ neplánovane odštartovala reštart rómskych kultúrnych aktivít po transformácii spoločnosti v roku 1989. Aj vďaka neúnavnému tvorivému a organizačnému impulzu Viliama Grusku sa podarilo nebývalé zviditeľnenie rómskej kultúry.

Viliam Gruska sa narodil 24. septembra 1936 v Ružomberku, zomrel 23. septembra 2019 v Bratislave.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].