Veľká októbrová socialistická revolúcia v roku 1917 zvrhla cársky režim a nastolila všeľudovú vládu robotníkov a roľníkov. Na čelo Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) sa postavil vodca revolúcie Vladimír I. Lenin (vlastným menom Uľjanov). Pre málo početné skupiny kočujúcich Rómov – odhaduje sa, že ich bolo menej ako 100-tisíc – v rozlohou veľkej krajine sa chystala veľká zmena.

Podľa marxisticko-leninskej národnostnej teórie mala každá z viac ako 200 národností žijúcich na území ZSSR na základe materinského jazyka a vlastného teritória právo vzdelávať sa popri ruskom aj vo vlastnom jazyku a podľa počtu obyvateľov mala tiež nárok na určitý stupeň kultúrnej autonómie.

Prvé rómske organizácie na svete

Iniciatívy sa chytila rómska umelecká elita, ktorá mala už v cárskom Rusku v porovnaní s inými Rómami výnimočné postavenie. Niektoré šľachtické rodiny v Moskve či vo vtedajšom Petrohrade si vydržiavali rómskych hudobníkov, spevákov a tanečníkov.

V roku 1923 Ivan Rom Lebedev založil mládežnícku organizáciu rómsky Konsomol a v roku 1925 spoluzakladal Všeruský zväz Cigánov. Môžeme konštatovať, že išlo o prvé rómske organizácie na svete. Ich činnosť bola riadená a kontrolovaná všezväzovou komunistickou stranou.

Rómske roľnícke družstvá a remeselné dielne

Dôležitou úlohou zväzu bolo napomáhať štátnym orgánom pri usádzaní čo najväčšieho počtu kočujúcich Rómov, a to na pridelenej pôde v južných regiónoch Ukrajiny a Ruska. Rómovia patrili medzi etniká, ktoré nežili na vlastnom území. Získaním pôdy sa mala čiastočne naplniť aj teritoriálna požiadavka legitimity etnika.

Založenie roľníckeho kolchozu znamenalo usadenie sa na jednom mieste a venovanie sa poľnohospodárstvu. Súčasťou roľníckeho družstva mala byť aj výstavba školy a zdravotného strediska. Táto požiadavka sa však nenaplnila. Najvyšší počet rómskych kolchozov bol pred začiatkom druhej svetovej vojny. Dosiahol počet 54 a žilo v nich 490 rodín. Napriek masívnej propagande bol výsledok usádzania kočujúcich rodín minimálny. Predstavoval 3 percentá všetkých kočujúcich.

V roku 1923 bol v Moskve založený prvý artel, teda rómska remeselná dielňa. Jej členmi boli podnikaví Kalderaši (Kotlári), ktorí pochádzali z Rumunska a svoje remeslo ponúkali v celej Európe. Iné artely vyrábali čistiace prostriedky či obaly pre potravinársky priemysel. Najväčší artel ktorý zamestnal približne 200 remeselníkov, bol v Leningrade. Vyrábali medené a železné kotlíky a sudy. Najväčší počet artelov bol v Moskve, kde zamestnávali okolo 1500 remeselníkov. Tvorili však mizivé percento zamestnaných Rómov, ktorí žili v najväčších mestách.

Historický prvý šlabikár pre rómske školy

Okrem usádzania a zamestnanosti sa štátna politika zamerala aj na podporu rómskeho jazyka, kultúry a vzdelávania. Objavili sa prví jazykovedci, ktorí skúmali rómsky jazyk a na základe ruskej azbuky vytvorili abecedu.

Významným podporovateľom rozvoja rómskeho jazyka bol predseda Komisariátu ľudu pre vzdelávanie Anatolij Lunačarskij. Gramatika rómskeho jazyka bola vydaná v roku 1931. Rómsko-ruský slovník vyšiel v roku 1938. Začali vychádzať aj prvé rómske tlačené periodiká: Romani zorja (Rómsky úsvit) v roku 1927 a Burjaritko Roma (Pracujúci Rómovia) v roku 1932. Vydávaná literatúra sa zaoberala spoločenskými a politickými témami, v hojnom počte sa vydávala odborná literatúra, ale aj klasická ruská umelecká literatúra prekladaná do jazyka ruských Rómov. Básnickými zbierkami prispeli rómski autori Ivan Rom Lebedev, Nikolaj Pankov a iní.

V roku 1929 vyšiel šlabikár pre rómske školy. V tom istom roku vyšiel aj Šlabikár pre pologramotných ľudí. Oba tituly sú prvými vydanými v celosvetovom meradle. V období rokov 1926 až 1938 bolo funkčných 86 nesegregovaných rómskych škôl a škôlok v ktorých sa vyučovalo v dialekte ruských Rómov. V roku 1931 sa otvorila Cigánska stranícka škola. Po absolvovaní desaťmesačného vzdelávania absolventi pôsobili ako propagandisti (politruci) v rómskych kolchozoch, v školách a medzi kočujúcimi rodinami.

Anatolij Lunačarskij sa zaslúžil aj o obnovenie činnosti rómskych umeleckých telies, ktorých vznik spadá do cárskeho Ruska. V roku 1931 bolo otvorené hudobno-tanečné divadlo Romen. Nasledujúce nové umelecké telesá vznikli aj v iných mestách, postupne však zanikli.

Stalinské represálie a zákaz kočovania

V roku 1924 zomrel na následky atentátu Lenin a moc v Sovietskom zväze si uzurpoval Josif V. Stalin (vlastým menom Džugašvili). Represálie za jeho éry neboli zamerané na základe etnicity, ale boli prepojené s ideológiou boja proti vnútornému nepriateľovi sovietskeho systému. Prvá vlna represálii začala okolo roku 1932 a pokračovala až do smrti diktátora v roku 1953.

Jednou z vetiev stalinských represálií bola národnostná politika, ktorá už nerešpektovala práva „malých“ národov na jazykovú a kultúrnu autonómiu. Stalin ustanovil nový pojem „splynutia“ – násilnú asimiláciu vraj neperspektívnych, málopočetných národov do dominantných národov. Všetky rómske ekonomické, vzdelávacie a kultúrne aktivity boli zrušené, zostalo len divadlo Romen, ktoré svoje predstavenia muselo hrať v ruskom jazyku. Napriek tomu však nestratilo divácke zázemie.

Cieľom stalinskej národnostnej politiky bolo zotrieť etnické a jazykové rozdiely v mnohonárodnostnom štáte a vytvoriť koncept jednotného Sovietskeho ľudu. Z pohľadu sovietskej národnostnej politiky Rómovia nesplnili úlohu, ktorý im nariadila komunistická strana.

Do sovietskej spoločnosti sa včlenili len niektorí, väčšinou zostávali pri tradičnom spôsobe života. Výsledkom stalinskej národnostnej politiky bol represívny výnos č. 450 z roku 1956 o zapojení potulujúcich sa cigánov do práce.

Nie náhodou sa stal inšpiráciou pre československý zákon č. 74 z roku 1958 o trvalom usídlení kočujúcich osôb. Uvedená právna norma sa postupne aplikovala vo všetkých socialistických štátoch ovládaných Sovietskym zväzom.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].