V stredu 23. septembra parlament posunul do druhého čítania vládnu novelu zákona o prídavkoch na dieťa, známu pod názvom Bez školy nebudú dávky.

Štát už dnes môže vyplácať rodinné prídavky vo výške 60 eur namiesto rodiny obci, ak dieťa nechodí do školy. Obec tieto peniaze použije na nákup školských pomôcok, potravín či oblečenia pre dotknutého žiaka.

Po novom však má byť možné pozastaviť vyplácanie úplne, ak sa problém so školskou dochádzkou nezlepší ani po troch mesiacoch. Odoberanie sa má opakovať, až kým dieťa riadne nenastúpi do školy.

Rovnaký princíp má platiť, aj ak rodič nebude spolupracovať so školou a v prípade priestupkov dieťaťa.

„Cieľom je najmä posilniť zodpovednosť oprávnenej osoby za riadne plnenie povinností vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu nezaopatreného dieťaťa,“ argumentuje vláda v dôvodovej správe k zákonu. Doložka vybraných vplyvov okrem iného konštatuje „nedostatky v účinnosti existujúcich nástrojov nápravy“.

Podľa údajov ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny sa problém záškoláctva aktuálne týka asi 8 500 rodičov a viac ako 13-tisíc detí.

Za návrh sa postavil aj rezort školstva a komisár pre deti Jozef Mikloško. Niekoľkomesačný monitoring Úradu komisára pre deti v desiatich obciach Prešovského a Košického kraja ukázal, že takmer 6200 detí vymeškalo v priemere 220 vyučovacích hodín ročne. Viac ako 4100 detí nemalo podľa zistení prístup ani k jednému teplému jedlu denne.

Mikloško argumentuje, že vzdelanie je jedinou cestou z chudoby, preto podporuje riešenia postavené na princípe „láska a hranice“.

„Naviazanie prídavkov na školskú dochádzku vnímam ako jeden z motivačných nástrojov, ktorý chráni právo dieťaťa na vzdelanie a vedie rodičov k zodpovednosti,“ uviedol.

Zlepšenie si od sprísnenia pravidiel sľubuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško. Už pri predstavení legislatívneho zámeru uviedol, že si je vedomý slabých miest zákona, no verí, že prínosy prevýšia negatíva. Za dôležité tiež považuje dobudovanie infraštruktúry, napríklad ciest, aby do škôl mohli bez problémov chodiť aj deti z okrajových častí obcí.

Z výsledkov nedávno zverejneného sociografického mapovania rómskych komunít vyplýva, že asi tri percentá z 1142 zachytených rómskych lokalít nemá cestu, polovici chýba chodník a takmer pätina má pred osídlením bariéru, ako napríklad rieku, potok či železnicu.

Návrh ministra práce Erika Tomáša (Hlas – SD) podporuje aj Prorómska školská iniciatíva, ktorá združuje riaditeľov a učiteľov základných škôl s väčšinovým zastúpením rómskych detí.

Odborníci bijú na poplach

Opozícia a viacerí odborníci zmenu kritizujú. Simona Petrík z Progresívneho Slovenska návrh považuje za škodlivý populizmus, ktorý uškodí najchudobnejším deťom. „Pretože rodiny bez jedla, tepla a oblečenia musia vyriešiť predovšetkým tieto základné potreby, nie vzdelanie,“ uviedla.

Ľudskoprávna koalícia mimovládnych organizácií – medzi nimi Amnesty International Slovensko, eduRoma, inTYMTYta či CKO – upozorňuje na to, že pozastavenie dávok pri záškoláctve môže prehlbovať znevýhodnenie detí namiesto toho, aby riešilo jeho príčiny.

Vyzvala preto poslancov a poslankyne, aby v druhom čítaní sporné ustanovenia vypustili. Amnesty spustila petíciu, v ktorej môže verejnosť túto výzvu podporiť.

Podľa Ľudskoprávnej koalície musí byť pri akýchkoľvek opatreniach týkajúcich sa detí na prvom mieste ich najlepší záujem, ktorý je chránený medzinárodným dohovorom.

„Deklarovaný cieľ podporiť školskú dochádzku preto nemôže zbaviť štát povinnosti posúdiť, aké dôsledky budú mať zvolené opatrenia na ostatné práva detí a na podmienky, v ktorých žijú,“ tvrdia organizácie.

Vysvetľujú, že vymeškávanie vyučovania môže súvisieť s rôznymi faktormi – chudobou, neistým bývaním, segregáciou, diskrimináciou či zdravotným stavom –, no tresty podľa nich žiaden z týchto problémov neodstránia.

„Naopak, znížením príjmu domácnosti (sankcia) môže ešte zhoršiť podmienky, v ktorých dieťa vyrastá a vzdeláva sa,“ vravia. Už dnes pritom vo viac ako pätine základných škôl prevládajú chudobné rómske deti.

Podobne argumentuje aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry a etnografka Zuzana Kumanová. Trestanie za záškoláctvo podľa nej chudobu žiakov z vylúčených komunít len prehĺbi a neprispeje k pozitívnej zmene.

„Vytváranie mentality »my verzus oni« rozbíja sociálny zmier. Spoločnosť, ktorá sa sústredí na trestanie a obviňovanie, investuje energiu do hnevu namiesto hľadania konštruktívnych riešení a prevencie,“ myslí si.

Podľa Zuzany Bendíkovej z inTYMTYty vládny návrh zamieňa dôsledok za príčinu a znevýhodnenie za previnenie. „Štát nemôže od dieťaťa požadovať, aby prekonalo bariéry, ktoré sám nedokázal odstrániť, a potom ho sankcionovať za to, že ich neprekonalo,“ hovorí.

Aj samotní autori navrhovaných zmien v analýze sociálnych vplyvov k novele zákona konštatujú, že v krajnom prípade môže byť „následok dočasné (do odstránenia dôvodov) zníženie príjmu rodiny s dieťaťom, na ktoré sa poskytuje štátna sociálna dávka“. V časti doložky vplyvov s názvom Alternatívne riešenia neuvádzajú žiadne.

Osvedčilo sa odstraňovanie bariér a pomoc v teréne

Ľudskoprávna koalícia, naopak, tvrdí, že skutočnou cestou k zlepšeniu je odstraňovanie bariér. Ako príklad uvádza projekt Bez prekážok do školy, ktorý deťom v Banskobystrickom kraji s nárokom na príspevok na dopravu umožňuje využiť ho priamo vo forme predplatného cestovného lístka alebo kreditu na cestu do školy.

V školskom roku 2025/2026 bolo do projektu zapojených 8 škôl a 375 žiakov. Podľa údajov župy klesol v obci Sirk počet neospravedlnených hodín o 44 percent a v Jelšave sa o tretinu znížil počet detí, ktoré vymeškali v škole aspoň jeden deň.

„Učitelia a riaditelia z Jelšavy a Sirku potvrdzujú, že od spustenia projektu sa nestalo, aby dieťa neprišlo do školy kvôli chýbajúcim peniazom na cestu,“ uvádza web BBSK.

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity dáva za príklad aj obec Laškovce, kde deťom aj rodičom pri zvyšovaní záujmu o školu pomáhal rozvojový tím pracovníkov. Pre žiakov pripravil ucelený systém podpory, pomáhal s komunikáciou medzi zborovňou a rodičmi a vytváral pozitívne vzorce správania sa. Úrad konštatuje, že záškoláctvo vďaka tomu kleslo o 18 percent. 

Námietky aj z Výboru OSN

Výbor OSN pre práva dieťaťa už v roku 2016 kritizoval zásahy vlády, ktoré sprísňovali podmienky pre poberanie prídavku na dieťa či rodičovského príspevku. Takéto opatrenia majú podľa členov výboru neproporčne negatívny dopad práve na ľudí z vylúčených komunít. O deväť rokov neskôr experti OSN svoju výhradu zopakovalil.

Podľa Vlada Rafaela z eduRomy výbor opakovane konštatoval aj neúčinnosť takýchto represívnych opatrení. „O desať rokov neskôr parlament nezvažuje odklon od tejto politiky, ale jej ďalšie rozšírenie. Ide o zarážajúcu logiku. Rozšírením neúčinného nástroja sa z neho účinný nestane,“ argumentuje.

Ľudskoprávna koalícia dopĺňa, že dôvody, ktoré podľa vládneho návrhu môžu viesť až k pozastaveniu výplaty prídavku na dieťa, sa premietajú aj do rodičovského príspevku či do príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti. „Napríklad školská absencia staršieho dieťaťa môže mať dôsledky aj pre rodičovský príspevok, ktorý rodina poberá pri starostlivosti o batoľa.“

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].