„Slovenčina na mňa pôsobí skôr analyticky a formálne, rómčina zasa obraznejšie a rytmicky. Prepínanie medzi nimi mi rozširuje perspektívu a upokojuje ma,“ hovorí dlhoročný prekladateľ.

Čo hovorí veda o tom, aký majú na nás dopad predsudky a ako z toho von.

Philoména Franz mala 21 rokov, keď ju odviezli do „cigánskeho tábora“ v Auschwitz-Birkenau. Zažila tam hrôzy – no prežila. Aby traumu spracovala, musela sa z nej vypísať.

Pedal varesave sikhľuvnen šaj jel le Vaneskakero ačhiben pustikatar la Eva Danišovatar lengero elšino zgeľipen le Romengero dživipneha.

Fotíme, len keď cítime, že to nikomu neprekáža, vraví francúzsky manželský pár.

Duj tritone bibuťakeren hine sthode le manušendar, saven nane buťi butdžinďardones – but lendar dživen andro generaťiko čoripen. Geľam te dikhel andro firmi, save lenge den aštipen.

Neformálne vzdelávacie Kolečko už druhý rok zlepšuje motoriku a reč predškolákov z vylúčených komunít.

Milujeme silu a jednoduchosť starých minyo piesní, hovorí spoluzakladateľ kapely Katsumi Tanaka.

Prebúdza sa u nás fašizmus, je dôležité vyrušiť ľudí zo zdanlivého pokoja, hovorí hudobník Ignacy Woland.

Pre niektorých žiakov môže byť príbeh Vanesky z knihy Evy Danišovej ich prvým stretnutím so životom Rómov.

Takmer tri desiatky odporúčaní na dovolenkové čítanie, ktoré je zážitkom, obohatením aj zábavou.

„Smiripňaren miri voďi the zvičinkeren andre mande „kampeľišagos“ te kamel le dživipnes perdal leskere but avrisikhavibnende,“ phenel pal Mangipnende lengere thovibneskeri e Anna Koptová.

„Obrovskú silu mi dalo vedomie, že to nerobím len pre seba ale pre všetkých Rómov," hovorí taliansky violončelista Gennaro Spinelli.

Román AMEN skúma, aké to bolo byť v 60. rokoch mladou Rómkou v malom meste.

„Jazyk spája, využívame ho na to, aby sme ľuďom hovorili, že ich máme radi," hovorí pedagogička Jurina Rusnáková.

Dve tretiny nezamestnaných tvoria ľudia, ktorí sú bez práce dlhodobo – mnohí z nich žijú v generačnej chudobe. Boli sme sa pozrieť do firiem, ktoré im dávajú šancu.

E romaňi muzika hiňi arťikanes but lačhi the naprinďardones zoraľi, aľe andro Čechi pes pal late nabut džanel, phenel etnomuzikologos Ondřej Skovajsa.

Ľudia si myslia, že ja som ten, kto pomáha, no v skutočnosti deti pomáhajú mne, hovorí učiteľ z Moldavy.

V rómskych rozprávkach dobro vždy nevíťazí nad zlom, no v príbehu Stanislavy Mikovej sa to napokon podarí.

Príbeh Michala Šamka pre mladých dospelých je v československej literatúre výnimočný.