Slovenskú verziu textu nájdete tu.

Andro motoris hine buteres hoj pandž džene, džan maj anglal šov orate tosara. O murša andal Nový Dvor – thaneste, savo hino peskere gavestar Veľká Lomnica jepašardo la leňaha -, džan andre buťi.

Džan andro pašutno prijemisloskero parkos Matejovcende. Fabrikakero than pašutnes Popradoste pes le aver prijemisloskero parkendar diferencinel – del buťi but manušenge andal romaňi komunitatar.

Trinšel kilometri zapadnones Matejovcendar phundravel dži šov orate tosara o vudara supermarket Tesco andre Zlaté Klasy. The adaj oda hin iľindones – le dešušov buťakerendar hine dešutrin Roma.

Ala duj prikladi hine ča Slovakijate sigeder hoj avrikidľipen sar pravidlos. Choľi-choľake oleste, hoj nane buťakeri zor the buter sar šelezera butvachtone bibuťakere, ke amende mindig na arakhľam o sposobos, sar te priphandel andro buťakero than le manušen andal zamukhle komunitendar.

Lengere probaľišaga sikhaven, hoj elšine pharipena pedal manušengere kidňipneste, save butvachtuneste hine bibuťate, hine bareder sar paš „probaľinde“ buťakeren. O manuša andal čoripneskero pašaľipnestar ča vaš paťavibneste avrisikhaven avka, le buťakereha the butberšengero pašutňipneha. The lengere butvar zamukhel regijoni resen čalavibena pedal čerišagoste.

Igen but butberšengere bibuťakeren

O problemos vaš slovakijakero buťakero pijaciste nane le bibuťakeribneha sar ajseha. Oda hino akanutnones telethodo – vareso opral 5 percentende. Dikhado hino ča o sthoviben le manušendar, so hine bijo buťate.

„Oda, andre soste našťi resas choča prijemeros le Europakeri unijatar, hino baripen vaš butberšengero bibuťaribneste, savo hino andre Slovakija butberšengeres igen baro,“ phenel e Zuzana Polačková, rodipneskeri andal Prognostikano uradostar vaš Slovakijaki džanibneskeri akademijate.

Jekhetanes le kolegenca pen butvacheste zachuden la temaha vaš buťarkeribneste le zamukhle komuniten. Tel nevipnende andal Štatistikano uradostar sthovenas andro 1. štartoroberšeste 2024 butvachtoskere bibuťakere 66 percenti andal savore manušendar bijo buťate.

O informaciji andal Centroste vaš buťate, socijaliko vecende the fameľijate hine čineder cikneder, vašoda hoj na savore manuša bijo buťate hine the andre evidencija vaš dženen pal buťate. Bijo dikhibneste ole lekhado sposoboste hin ča Slovakijate bijo buťate maj 155-ezera dženen.

Le slovakijakere firmenge bi pašoda kampelas jakhestar buter sar 80-ezera neve buťakeren. O informaciji andal SAV, so rodkeren demografikane čalavibena maj merkinen, hoj beršestar 2014 pre amaro buťakero pijaciste aven čineder manuša sar lestar oddžan.

„Pre serate vaš ekonomikakero deňipneste amenge ačhel but baro problemos. Nane amen imar kas te dochudel pro buťakere pijaciste. Lokes phendo, bibuťakero bararipen perela tele na angle čalavibneste vaš buťakere uradende, aľe angle demografikano arakhibneste,“ avriachaľarel e Polačková.

Maškar anglune ašende, soske nane dosta buťakeri zor, peren čineder ločhibena andre zeroskere beršende, manušengero odgeľipen andre siďarutňi penzija the šerengero odgeľipen.

Kana ča la slovakijakeri ekonomikake kampel dešezera neve buťakeren the jekhetanes amen hin dešezera le manušen, save penge butvachteste na džanen te arakhel buťi, soske len o firmi na kamen?

23 mamuj 76 percenti

But baro kotor le butvachteste bibuťakeren sthoven o Roma, so pen uľile andro generaťiko čoripen the vašoda lenge butvar chibaľinel sikhaďipen the buťakere probaľišaga. Puntošno gin na prindžaras, vašoda hoj o uradi Europatar na ča pal probaľišagoste holokaustostar na kidkeren o informaciji perdal etnicitakero bazutňipneste.

Pedal manušende andal zamukhlo pašaľipnestar hin buteres phareder peske te arakhel the ľikerel e buťi sar pedal „ačarutno“ niposte. Presikhavel oda the o rodipen le Zuzana Polačkovate, savo kerelas jekhetanes le kolegoha Miroslava Štefánikoha. Dikhenas pre oleste, save arakhibena ažutinen le manušenge, savenge pes dela te oddžal andal bibuťakerengere evidencijatar.

Tel odborňikende hino lačho sposobos, sar te ľikerel le manušen so penge roden buťi, oda phenďi čaladuňi politika vaš buťakero pijaciste. Del avri avresave maškaripena, savenca pes o them thovel te federisaľol phundraďipen le dženenge so penge roden buťakere aštipena. Maškar ajse maškaripena perel ko priklados ažutipen, buťakero sthoviben, sikhľariben, ľikeriben vaš geografikano čalavibneste vaj ľikeriben vaš buťikano thaneste.

„Ačhel ča phučiben, či le jekheskere arakhibnenca džanaha te sikhavel pre olende, savenge čačes hoj kampel ažutipen vaj sigeder pre olende, save bi peske arakhenas e buťi the bijo avruno ľikeribneha the ažutipen andal čaladuňi politikatar vaš buťaribneste hin pedal lende but lačho,“ merkinel e Polačková.

Tel džanďi buťakerate andal SAV del e Slovakija kijathodes le prijemeriha vaš EÚ but love pedal ľikeribneste vaš buťakereste lovende the cikneder merkišagos thovel le sikhľaribneste, oprehazdňipneste vaj džanďipnengere čerišagoste (upskilling the reskilling). 

Andro leperdo arakhiben pen le kolegoha thovenas te achaľol, dži sar dureder hin le Romen o aštipen te chasňarel ala lačhe arakhibena vaš buťakero pijaciste. Vašoda kijathode informaciji pal dženende, so penge rodenas buťi andro fora the gava, andre save o Atlasis vaš romane komunitende na zachudel le Romen, le samospravenca, kaj o Roma sthoven čineder sar deš percenti le bešadonendar.

Kijathoviben sikhaďa but bare diferenciji. Čalavenas pen anglunes le chasňaribneha vaš lačhe arakhibnende, save sas ko priklados deňipen pedal calo buťakeri ťimin vaš buťakereste vaj rekvalifikacija. Ola duj džene andal SAV arakhle but bari diferencija the andre bibuťakero ľikeriben. Andro samospravi, kaj hin buter ačhade Roma, sas andre evidencija bikijathodes manušen, save ačhile bibuťakere dži 24 čhonende.

Ala gina paťaren the arakhibneskere rezultata andal EU SILC beršestar 2020, tel saveste o Splnomocňencoskero govermentoskero urados pedal romane komunitende arakhelkeras dživipnaskere telethoďipena andre zamukhle vatri.

O them pes avka dodžanďa, hoj ča 2 percenti manušendar andal zamukhle romane komunitendar hine čaladune pro buťakero pijaciste – kijathodes le 76 percentoskero gadžikano buťaribneha. The mek goreder hine tel oleste o romane džuvľija.

Duj lumi

Vortanes le Romňijenge andal čorikane komunitendar del buťi e organizacija Cesta von. Sako andal pendaštar omamendar dodikhel prijemernones pro biš čhavende andal trin beršendar. Lengeri uloha hiňi te šegitinel le dadenge the dajenge te thovel avri le čhavengero potencijalos perdal lengero but baro siďarutno čhavorikano vachteste.

But le džuvľijendar, so kamen ada buťakero than, hin agorisarďi ča bazutňi škola the ňisave džiakanutne buťaribneskere probaľišaga. Pre soste hin kampeľišagutno te gindinel paš džuvľijengero buťaribneste, save dživen andro zamukhlo pašaľipen the andro baro čoripen, butvar tel calo generacijende?

„Kampel te achaľol oleste, sar džan the sar pes del te predžal ole diferencijende maškar bilekhade pravidlendar vaš generaťiko čoripneste the pravidlende andal maškarutňi socijetatar,“ avriachaľol o Pavel Hrica, direktoris le Cesta von.

Sar bazutno navľaripen  le generaťiko čoripnes sikhavel o čoripen. Le manušen, so andr ´oda dživen, hin mindig o phučiben, sar te predživel adaďivesutňipen, te poťinel akanutne kečeňa, te taťarel peske andro kher the te cinel o chaben. „O problemos hin, kana oda oda gindišagutno tipos čalavel calo komunitaha. Pre jekh sera len čalavel dureder, aj te predživen, pre aver sera sthovel tuneloskero dikiben the denašiben le butvachtoskere anluňipnen. Užaras lendar, hoj len ena iľindone moldaja the angluňipena sar amen, aľe avka oda čačes hoj na džal,“ dothovel o Hrica.

Andre Slovakija hiňi generaťiko čoripen sphandlo anglunes le zamukhle romane komunitenca, aľe na pharisaľon laha ča o Roma – o čoripen na prindžarel etnikane diferenciji. Ažutipneha, sar pes te dochudel avri ala ačhibnestar, šaj jel e buťi, aňi paľikerdones laha pes oda na ačhola ďivesestar pre aver ďiveste.

„Kana kamas te buťarkerel le manušen andal generaťiko čoripnestar, musaj sar buťardone te lel dikhadones le buter vachteha, buter ľikeribneha, the na ča elšineste, aľe the dur dureste,“ avriachaľol organizacijakero direktoris. Zorasaľol, hoj bari hino konštrukťiko paluno odpheňiben, savo nane hino sar kontrola, aľe sar ľikeriben andr ´oda, aj te ola manuša džanen te resel varesave džanďipena the džanen te resel o šuňiben, hoj oda dochuden.

„Kana oda sikhľona, the hine avka ľigende, amaro probaľišagos hino, hoj o buťardo šaj resel buťakerendo pašutňipen, save peskero than penge ľikeren,“ phenel o Hrica andal Cesta von.

Le Romen sikhľile buterutnones te cajchinel vaš mošalende. Butervar oda stereotipos chasňaren the politika. O premijeris Robert Fico ko priklados januariste pro kidňipneste andro švajcariko Davos phenďa, hoj bi akanutno nipos na paťanďa oleste, sar oda phares te kisitinel vareso, so bi le Romen goďisaľiľa, aj pen sphanden le buťakero pijaciha.

Vortanes o Roma butervar keren e buťi, savi o gadže na kamen te kerel. „Hin andre lende thodo telethoďipnardo šuňiben, gindinen penge, hoj pedal varesave buťende nane hine lačhe. Hin oda bares te del lenge paťaviben perdal lengero šajnipneste,“ phenel andal probaľišagendar o Pavel Hrica. Andre Cesta von andal omamendar butvar šunen sar elšines zdžidžile, hoj len vareko šunel the ľikerel len.

E Cesta von sem na buťarkerel ča le omamen, aľe the le Filipen, oda hine mentora, save le fameľijende ažutinen te rodel rozgiňipena le but phare dživipneskere ačhibnende. Ajse hine ko priklados o kečeňa the egzekuciji, save hine butervar sar thoďipena ko čačikano buťaribneste. Sar baro pes adaj avrisikhavel jekhebuťariben vaš firmende le bizarodkerede organizacijende, save ľikeren le manušen vortanes andro terenos. E Cesta von vaj Človek v ohrození ažutinen le dženenge, so roden buťi aj te den tele o kečeňa the peskere bankrotoha, so telesaľola le buťardonen, so andro regijonos den avri buťakere thana.

Šeralo predal Romengero buťaribneste

O Lukaš buťarel andro prijemisloskero parkos Matejovcende paš Popradoste imar 10 berša. Kana varekana lenas neve manušen andal akorutno Whirlpoolestar, diňa peske o mangavipen the o vakeriben sthoďa choľi-choľake oleste, hoj les hin ča bazutno sikhaďipen. Popradoskeri fabrika so kerel o prački iľa apriľostar ada beršeste nevo buterutno peskeripneskero, turcijakero elektrotochnikakero kerarďiparis Arçelik. Fabrikakero nav Whirlpool pes čerinďa pro Beko Europe.

Manažeris vaš manušikane zdrojende andal popradoskero pračkengero kerarďipariste Jaroslav Grygar pedal Denník E apriľoste 2024 phenďa, hhhoj peskeripneskero čerišagos pes ňisar na čalaďa le buťakerenca.

Elšineste o Lukaš kerelas andro Whirlpool lakovňate, so sas, sar leperel, fizikanes but phares – anglunes ňilate. Sikra sikrate pes dochudňa ko buteripneste. Sthoďa sikhľaribena the o kurzos the adaďives ľigenel le oprehazdno verdaneha o materijalos pre kerďipnarďi linka. O Lukašis hino jekh andal pandž muršendar andal Nevo dvorostar andro Veľká Lomnica anglunestar ada lekhavibneste. Andre ada than dživen ča Roma the Romňija.

„Andre buťi oda nadur, talam štar kilometri. Nane amen kaj te siďarel. Ušťav, kana hin štartoro pandžeste, the dži 5:20 imar džas motoriha. Duj amendar keras andro jekhto than, jekhetanes the avľam, aver buťaren andro kerarďipen,“ avriachaľol peskero ačarutno ďives. Varekana phirel buťate  the sombatate, oda figinel la objednavkengere buteripnestar andro kerarďipen.  O Lukáš maškar oda perel maškar zorale firmakere buťakerende.

O Itala sas sar vzoros

Andro prijemisloskero parkos Matejovcende paš Popradoste hin the ča pračkengero kerarďipariste daskeci dešutne kerarďipnegere firmi the leskere bare dothovkerkeren, o firmi Pasell the Prima. The ola den buťi le manušenge andal romaňi komunitatar the oda butvachtestones.

O zasobovačis Lukáš andal Nevo Dvorostar phenel, hoj o Roma čirla phirenas te buťarel jekhbuteres andro Čechi vaj Požoňate. Kana kamenas te buťarel regijonoste, na sas bachtale – butervar angle nadochudno sikhaďipneste.

But lendar sikhľonas pre špecijaliko bazutňi školate, choc odoj na iľinenas. „Pedal oleste, hoj but čhave le vatrendar vaj andal socijaloko zamukhlo pašaľpnestar hine andro špecijaliko školi pedal čhavende le voďikano telemarďipneha, pes lokes merkinelas imar tel socijalizmoste, phenďa andro vakeriben le Romane foroha e psichologikaňi Magdaléna Špotáková. The oda hin dovodos, soske but manuša andal romane komunitendar dochudena ča bazutno sikhaďipen, savo hino ekvivalenťiko le agorisardo elšino učardeha vaš bazutňi školate.

Avrithemutna firmakere mananažera Matejovcende, Angelo Amitrano Pasellostar the o mArco Valente andal socijeta pedal kerarďipneste vaš barakeri technikate Stiga Slovakia, ča andre thanutne Romende dikhle baro potencijalos. Šaj lenge ažutinde le čino buťakeri zoraha regijonoste, savo o firmi zachudne te šunel anglunes andro anglalkovidoskero vachteste, tel ekonomikakero the kerarďipneskero bararipneste.

Aver kulturakere ačara

Paš rodkeripneste the kisitišagoste le lačhe kandidaten le firmenge butvar ažutinen o buťakere andal Človek v ohrození. Akanutnones e organizacija sthovkerel pandž komunitakere the duj buťakere-šegitipneskere centri, save hine vaj vortanes andro vatri vaj andro gava, kaj dživen but Roma.

Leskere socijalikone buťakere hine džiakanutnones sar sphandľipen maškar buťakeren the jekhebuťakere buťardonende. Andro komunitakere centri zachuden le klijenten pedal vakeribnen, anglune testende, ľigenen len perdal orvošiskere dikhibnende the šegitinen lenge le bikejčeňeha.

„Rozginahas the naachaľibena the phučibena so džan avri le kulturakere ačarutnendar. O sphandľipena andre romane fameľiji hine but zorale,“ avriachaľarel e Michaela Mudroňová, šeraľi vaš buťaribneskero programoste.

Leperel pre ačhibneste, kana pre jekh zmena buťarelas o dad la čhaha. Kana e čhaj na birinelas, o dad mukhľa pre peskeri linka veci avka the denašelas pal late, mi lake šegitinel.

„Tipikano cajchos vaš generaťiko čoripneste hino bizovipneskero šuňiben. O manuša, save džan odarik andre buťi, hine serate thode andal peskero federipneste, na prindžaren pašaľipnes. Starčinel cikno čalaviben the peskero bizovipen garuven – varekana, chockana na džanen te ľikerel peskere šuňibena. Kana pes avka vareso ačhola, sikrate den avribuťiben the oddžan buťatar. Oda sikhavel lengero biprobaľišagos te rozginel ada problemengero tipos,“ phenel e Mudroňová.

The merkinel pedal aver baro thoďipneste paš buťakeribneste le manušen andal zamukhle komunitendar – nane hine dromaripneskere sphandľipena. „Bareder problemos sar e komunikacija vaj kulturakere diferenciji hiňi infraštruktura. O komuniti, so hine čhinde le buťakere thanendar nane hine pedal buťardonen interesikone. Kana pes mosarela o motoris, andro savo hine pandž operatori the adarik na dromarel autobusis, oda hino problemos,“ avriachaľarel.

Anglal pandž beršende ažutinelas o Človek v ohrození te sthovel la Buťakeri agentura vaš Banskobystricakero samospravakero krajoste le zabešibneha Lučencoste, savi šegitinel le manušenge so dživen andro thama le baro bibuťaribneha te dochudel peske le buťakero than.

 „Angloda somas šmecaris“

Jepaš orate le motoriha Požoňatar hino gav Zlaté Klasy, savo tel ľigeňipneste le šeraleha Mareka Rigoha resľa ťimin Roma Spirit, ča avreste the vaš ľikeribneste pal buťakeribneste andro regijonos. Andro gav dživen bešade vaš romaňi, ungriko the serviko narodnosťate. Anglal buter sar beršeste phundraďa andre Zlaté Klasy o supermarketos e firma Tesco. Džiakoreste andro gav ajsi skľepa le chavibneha na sas.

Tosara anglal deš orende hin andro supermarketos bari vika. „Jekhbuter manušen adaj amen hin parasovinate the sombatone,“ phenel o Mário Rigó, zmenakero šeralo. Andro thanutno Tesco buťarel andal leskero phundripnestar. Angloda pes leske na delas te arakhel la buťa, aľe kana pes phundraďa o supermarketos, prihlasinďa pes pro inzeratoste. Kaj ča les hin bazutno sikhaďipen the na sas les ňisave probaľišaga la buťaha andre skľepa, čino pes daralas le angluno vakeribnestar. The choc les nane pharipen la slovačiko čhibaha, leskeri dakeri čhib hiňi romaňi čhib.

Agoral o angluno vakeriben sthoďa, palunes les molarel sar but lačho. Elšines avľa sar bikenkeribneskero šegitipno, pal jekh čhoneste leske skľepakero šeraľipen diňa učeder than. Sar zmenakero šeralo adaďives ľigenel peskero cikno timos. Savi buťaha peske zakerelas angloda? „Buťaravas sar šmecaris,“ phenel.

Avresaripen andre Zlaté Klasy

Jekh andal angluňipnendar le firmatar Tesco hiňi inkluzija. „Džanas the oda hin presikhado andro buter džandipena, hoj jekhfeder rozgiňipena vortanes ke avresave cinadunen kampeľišagende pen keren paš skamindeste, paš savo bešel so jekhavresavi grupa le kolegenca the kolegiňenca,“ avriachaľol e Miroslava Rychtárechová, personaliko manažerka vaš Tesco pedal maškarutňi Europate.

Andro Zlaté Klasy džal dureder avka thoďi nkluzija praksate. O Arpád Horváth, personaliko dženo pedal Požoňakero regijonos I., so andro Tesco ľikerel le talenten the komuniten, phenel, hoj o supermarketos andro Zlaté Klasy bachtales džal dureder, choc o elšiňibena na sas loke.

The andr´oda pripadoste šegitinďa o Človek v ohrození. Pedal buťakeren andro supermarketos e firma zachudňa o sikhľibena so sas sthode pedal komunikacijate, aľe the pedal ľikeribneste vaš šeralende bijo zadikhibneste vaš oleste, či oda hiňi džuvľi vaj o murš.

Jekhebuťariben maškar Tesco the bizarodkerďi organizacijaha džal dureder. O Horváth resel le regijonaliko organizacijakeri manažerkatar sakoďiveskeres o kandidatengere dživipneskere ľila, so pen interesinen buťatar, aľe na del pes lenge te dochudel e buťi. Akanutnones buťaren andro Zlaté Klasy dešušov buťakere, dešutrin lendar hine andal romaňi komunitatar. Korkoro Horváth pregeľa andal beršeste 2009 andro Tesco buter thanendar, ča oleste hino ambasadoris vaš buťakeri grupate LGBTQ+.

Kijathodes le kerarďipne firmenca hine buťakere andal Tesco thode vaš but pašutno čalavibneste le zakazňikenca. „Amen paťas, hoj šaj čerinas šuňiben vaš slovakijakeri socijetate,“ phenel e Miroslava Rychtárechová. Pedal Tesco buťarel buter sar 20 berša the dikhel oda čalaviben ko federipneste.

„Čerinel pes oda. Sas ajso vachtos, kana o kolegas andal romaňi komunitatar paš pultoste šaj sas pedal zakazňikoste problemaťikano, aľe imar čirla oleha pregeľam. Kana resas varesave skaržipena le zakazňikendar, akor perdal temate vaš avresavi grupate le kolegendar the kolegiňendar hine čačes hoj jekhcikneder.“

Jekhto vaj čačo?

Hin buter aštipena, sar te chasňarel buteripen le butvachteskere bibuťakeren manušen, khatar saven hine o Roma the Romňija. Varesave firmi den aštipen le terne manušenge perdal dualiko sikhavibneste, andro Tesco oka beršeste resenas buťakere probaľišaga terne agorisarde sikhľuvne andal zamukhle komunitendar the maškar Nacijakero projektostar le buťakero uradoste vaš socijaliko vecende the fameľijate – Praksa pedal ternen. Daskeci buťardonen Slovakijate hin imar probaľišagos the le džiagorutno sthovibnardo arakhibneha, špecifikano, le vachteha charňardo inštrumentoha pedal diskriminacijakero odčhivibneste paš jekhtone manušengere grupende.

Sar andre priručka irinel o Slovakijakero centros pedal manušikane čačipnende, ča vachteskere jekhetaňarde arakhibena nane šajnones te del chockaske. Oda musaj te jel o manušengere grupi, so dičhon avri le zakonoha sthode navľaripnenca, sar hino etnikano aviben, narodnosťengero cikňiben, etnikaňi grupa, ľing, fajta, phuripen vaj sasťikano zamukhľipen.

„Ča vachteskere jekhetaňarde arakhibena hino telethoďipneskero jekhetaňariben. Oda nane ňisavo bifederipen,“ avriachaľarel e rodipnarďi Zuzana Plačková andal SAV. Firmy the bizarodkerde organizaciji le probaľišagenca le buťarkeribneha le manušen andal zamukhle komunitendar pen jekhetaňarde andr´oda so hin pedal bachteste baro. Kampel peske te goďisaľol oda, hoj paš jekhtone telethoďipnende pedal savorende ačhola oda jekhbizorakero palal.

„Kana bi paš buťaribneste zaterďuvas ke manušende andal zamukhle komunitendar jekhtones sar ke savore aver, vašoda hoj amenge gindinas, hoj jekhto phundraďipen hin andr´oda pripados čačo, na bachťaraha. O manuša andal zamukhle komunitendar lokes hoj varesave mangavipena na džanen te pherďarel, na sikhľile pal lende,“ phenel o Pavel Hrica andal Cesta von.

Deňipneskero charňaripen vaš lovengero bihakaipneste

Kana hin le buťakerošajno dženes le kherutňipnestar o aštipen the dela avri peha the peskeri fameľija andal čoripnestar oleha, hoj lela o deňipen vaš lačhi buťate the avka sthovela le kherutňipneste sakoďiveskero lelipen, hino sthodo the moralnones čačes – anglunes andro ada pharo vacht the le zadikhipneha pedal ekonomikakere aštipnende amaro themeste lestar te mangel“ oda, gindinel Buťakero ministerstvos pedal socijalika vecende the fameľijate, savo ľigenel o Erik Tomáš (Hlas).

O ministerstvos avka odphenel pedal kritikate vaš peskere zadikhibnen, save sikhaďa elšines oktobroste. Pedal angluno sthovibneste bi o them charňarelas vaj lelas deňipen vaš lovengero hakaipneste le manušeske, savo šaj buťarel, aľe o buťakero than odčhivela.

Le učibnes vaš čaladuno deňipneste hin neveste te figinel olestar, sar pes bibuťakero dženo sphandel andro sikhaďipneste vaj šegitinde buťa tel gaveste. Varesave ekonomi cajchinen oda sthoďipen sar bibachtalo. Sthoven olestar, hoj o deňipen vaš lovengero bihakaipneste hino sar varesavo jekhčineder solidaritakeri hraňica, savi zorasaľol ole jekhbizoraleder choča bazutňi paťiv, the vašoda bi la akanutno civilizimen them andro 21. šelberšeste na majinelas te telesaľol.

„Imar akanutnones hin e diferencija maškar deňipneskero charňaripen vaš lovengero bihakaipneste the jekhcikneder lovendar but baro, the e lovengeri motivacija adaj hin. Na gindinav peske, hoj aver buchľaripen ala diferencijaha, anglunes le telesaľipneha deňipneskero charňaripneha vaš lovengero bihakaipneste ela aver efektos,“ phenďa pedal romano fórum o Michal Páleník andal Inštitutostar vaš buťaribneste.

O ministerstvos na odphenďa pre phučibneste, hoj les hin giňipen, savo periben bi šaj sas le sthode arakhibnen pedal butvachtuno bibuťakeribneste the kana bi pes šaj te presikhaven. Phenel the, hoj le teľaripnestar „ľikerel le štatistikane informacijenca“ pal manušengeri grupate, savi kamel avka te ľigenel.

„Oda hiňi grupa vaš buťatešajnone dženende kherutnendar, save hine peskra voďatar bibuťakere the butvachteste bičaladones ačhon andro ažutipneskero sistemos vaš lovengero bihakaipneste bijo thovibneste pes te arakhel pro buťakero pijaciste,“ phenel pal rezortoste. O ministros Tomáš pre čhoneskero agor avriachaľolas, hoj oda pes thovel pedal manušende, save „telemaren socijaliko sistemos“.

Arakhibnardo the pedagogos o Michal Páleník phenel, hoj gin le dženen so kidkeren o deňipen vaš lovengero bihakaipneste tel palune deš beršende peľa tele andal 312-ezera pro talam 129-ezere manušen.

„Darav man, hoj oda cikňisaľiben na sas sthodo olestar, hoj avle lačhe buťakere aštipena, aľe na sas domukhlo ažutipen olenge, savenge oda jekhbuter kampel.,“ phenel. O ministerstvos adaďives, visardones, leperel, hoj „akanutnones amen hin pro buťakero pijaciste dosta biphandle buťakere thana“.

Inkluzivakero buťarkeriben

Tel Páleníkoste hine ča varesave avristhode visaribena the lačhe kotora, vašoda hoj prikeren daresave bibachtale sthovibena le vachtestar, kana o rezortos ľigenelas o Milan Krajniak (akor Sme rodina).

Sar priklados sikhavel o visaľipen vaš aktivaťiko deňipneste andre akorutno parsumos, vaj avibneskero molarďipen le daňakero bonusos, savo pal nevipneste na ela dikhado sar lelipen, the le manušeske ačhola o deňipen vaš lovengero hakaipneste.

„Miernym pozitívom je aj obmedzenie monopolu konkrétneho starostu nad príjmom jeho voliča. Rozšírením aktivačných prác aj na okolie budú mať poberatelia dávky v hmotnej núdzi väčšiu možnosť zvýšiť si príjem,” myslí si. Na druhej strane, takéto opravy podľa neho ešte viac „konzervujú systém aktivačných prác”, v ktorom vidí množstvo negatív. 

„Kovlo pozitivoste hino the saňaripen le monopolis vaš jekhipno starostaste opral lelipneste leskero avrikidipnariste. Buchľaripneha vaš aktivaťiko buťende pedal pašaľipneste ela le dženen so kiden deňipen vaš lovengero hakaipneste peske te hazdel opre peskero lelipen,“ gindinel peske. Pre aver sera, ajse prikeribena tel leste mek buter „phanden o sistemos vaš aktivaťika buťende“, andre savo dikhel but nalačhipena.

Buťakero inštitutos imar but berša avristhovkerel le ačhibnes avkaphendo inkluzivakero buťarkeribnes, tel saveste bi vaš telethoďipneste niposkere sthovibnende sas avkaphende integraťika love. O them bi avka kikidelas le dothovibnarden, aj te bi kotor le zarodkerde lovendar zarinenas pedal poťiňibnende le butberšengere bibuťakere manušen.

O Páleník phenel, hoj olen bi avka sas „čačikano aštipen te resel štandarťiko, legeliko buťakero than – vaj tel nevisaľipneste vaš kulturakeri džajstrate, anglepaňeskero arakhibneste vaj ko priklados tel prikeribneste le turistikane dromoren“.

O arakhardo the leperel, hoj but manušen bijo buťate hin phundrade thoďipena, save lenge mosaren peske legalnones te lel buťakero than. Avristhovel vašoda, aj te ala problemi ažutinel te rozginel o them the avka hoj le komunitakere solgaľipnenca.

Ole bi tel leste „ľikerenas na ča sikra sikrate odčhiviben ole thoďipnen, aľe the o sthoviben le ekosistemos vaš butvachtune buťakere organizacijende so čalaven ola tematar“.

O buťikano rezortos andre peskero oktobroskero ačhiben zvičinďa, hoj neve buťakere thana andro regijoni plaňinel te sthovkerel the maškaripnones buťikane grupendar the socijaliko podňikendar. Kamel paš oleste te jekhebuťarel le kolegenca andal dživipneskero pašaľipnestar vaj phuvakerochulajipnestar.

Merkinel the, hoj ke zachudne visaribnende le buťikano naveha „e buťi vaš deňipnende“ vortanes džal o leperibneskero ačhiben. „Andre ada vachtuno koter hin vašoda bisiďardones te niposarel varesave informaciji pal agorutno legislaťiko rezultatoste.“

O ministerstvos ča tel lačhe prikladende vaš sthovibneste ľikerdune buťakere thanen pedal manušende, save hine butberšengere bibuťate, ľikerel butere akanutne vaj purane nacijakere projekti.

O firmi šaj maškaripnones lendar resen deňipena, aj te den buťi le manušenge andal zamukhle grupendar – ko priklados pre proba. O mangipnarde šaj resen le Buťikano uradostar o ľikeriben pedal sikhľaribneste vaj rekvalifikacijate, anglunes andre na dochudne profesiji.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].