Základná škola v Blatných Remetoch neďaleko Sobraniec mala kedysi problém dostať deti pred víkendom do školy. „Účasť na vyučovaní bola slabá,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Monika Schwarzová.

Pred piatimi rokmi však v piatky zaviedli bádateľské aktivity. Deti počas dňa skúmajú svoje okolie – napríklad zisťujú, či lipa, ktorá rastie v tieni budov, rozkvitne skôr, ako lipa stojaca na voľnom priestranstve.

„Vtedy vedia, že sa klasicky neučia, ale v ich ponímaní »hrajú«,“ vysvetľuje Schwarzová, ktoré tiež učí biológiu a chémiu.

Podľa údajov z Atlasu rómskych komunít 2019 tvoria viac ako 90 percent obyvateľov dediny Rómovia, asi pätina žije v osídleniach mimo obce. Časť žiakov školy je v pestúnskej starostlivosti a podľa zástupkyne si so sebou do tried prenáša náročné situácie z rodín.

„Častokrát boli uzavretejšie, utiahnuté boli aj deti, ktoré majú problém s čítaním a písaním,“ opisuje. Bádateľské hodiny však podľa nej mnohým pomohli prejaviť sa. Sú aktívnejšie, sebavedomejšie a zlepšili sa aj v prezentovaní svojich výsledkov.

„Keď deti zistia, že majú v človeku oporu, sú úžasné – vôbec nie problémové alebo nezvládnuteľné. A vedia sa človeku svojím spôsobom odvďačiť,“ vraví učiteľka.

V rozhovore vysvetľuje, ako vyzerá bádanie detí v praxi; čo vďaka učeniu hrou zmenili vo svojom okolí a kde by školám pracujúcim so žiakmi z vylúčených komunít pomohla väčšia podpora štátu.

Vediete bádateľský krúžok na škole v Blatných Remetoch. Ako to vyzerá v praxi?

V Blatných Remetoch máme školu „domáceho rázu“, do ktorej chodia deti z marginalizovanej komunity. Odkedy som školy nastúpila, rozmýšľala som, ako im pomôcť, pretože čítanie a písanie im veľmi nejdú. Veľmi veľa si ale zapamätajú, keď ideme von a sami si niečo overujú.

V roku 2021 som narazila na medzinárodný vzdelávací program GLOBE, v ktorom žiaci skúmajú prírodu a zveľaďujú okolie školy. Pán riaditeľ súhlasil, takže od septembra sme sa doň zapojili.

Využila som, že naše deti migrujú do Veľkej Británie a vedia dobre po anglicky. Už v máji toho školského roka sme boli s naším malým školským projektom na Karlovej univerzite v Prahe – ako jediní zo Slovenska sme sa dostali do medzinárodnej sekcie. Deti v Česku prezentovali aktivity, ktoré robili v škole. 

Kedysi sme mali problém s tým, že niektoré deti v piatok pred víkendom nechodili do školy. Účasť na vyučovaní bola slabá. Teraz však piatky venujeme bádateľským aktivitám, a to na prvom aj druhom stupni. Deti sa pozrú do systému EduPage a vidia, že v piatok majú projektové vyučovanie. Vtedy vedia, že sa klasicky neučia, ale v ich ponímaní „hrajú“.

Ako vyzerá také učenie sa hrou?

Deti sú vtedy vo veľkej učebni alebo vo väčších triedach. S učiteľmi sa dohodnú, čo budú robiť v rámci blokového vyučovania a vyrážame von. Veľmi nám pomáhajú materiály, ktoré nám poskytol projekt GLOBE – často sa zapájame do všelijakých výziev a aktivít.

Napríklad v marci sme sa ako jediná škola zúčastnili vedeckej virtuálnej konferencie mládeže. Vymysleli sme si vlastný výskum. Mimovládna organizácia Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie nám požičala merače ovzdušia a šiestaci pomocou nich zisťovali znečistenie vzduchu spalinami. Polovica triedy merala vonku a polovica dnu, aby sme zistili, ši znečistenie prechádza aj dovnútra.

Na konci sme merania vyhodnotili a pripravili leták pre obec. Deti potom doma sami presviedčali rodičov a radili im, čo môžu spaľovať a čo nie. Ich aktivita teda bola ocenená.

Jednou z aktivít bolo aj zbieranie sezónnych údajov o zmenách lipy malolistej. Čo zaujímavé ste zistili?

Deti si stanovili predpoklad, že lipa, ktorá je obkolesená budovami, rozkvitne skôr ako lipa na školskom dvore, pretože je viac chránená. Nepotvrdilo sa to však. Obe lipy kvitli rovnako, no lipe, ktorá sa nachádzala na školskom dvore, neskôr opadli listy.

Neskôr sme od jednej zo stredných škôl v Poprade dostali meteorologickú búdku. K pozorovaniu fenológie (veda, ktorá skúma vzťah medzi klimatickými podmienkami a životnými cyklami rastlín a živočíchov, pozn. red.) sme tak pridali meteorologické merania – program GLOBE nám pomohol získať merače. Meriame teda nielen teplotu, ale aj iné údaje.

Nedávno sme sa zapojili do aktivity so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Piataci sledujú zrážkovosť a robili pokus, ako vzniká dažďový oblak. Je to jednoduchý experiment, no deti boli z neho milo prekvapené.

Ako žiaci a žiačky reagujú na bádateľské hodiny, možno v porovnaní s „klasickým“ vyučovaním?

Zo začiatku to bolo náročné. Väčšinou pracujeme v skupinkách a každé z detí chcelo byť s niekým iným. Na môj údiv sa však žiaci nerozdeľujú spôsobom, že šiestaci pracujú len so šiestakmi. Máme veľa zmiešaných skupín, kde spolu pracujú šiestaci, siedmaci, ôsmaci aj deviataci.

Do našej školy chodí aj mnoho detí rómskych rodičov, ktoré sú v pestúnskej starostlivosti. Tieto deti si so sebou prinášajú rôzne rodinné problémy. Častokrát boli uzavretejšie, utiahnuté boli aj deti, ktoré majú problém s čítaním a písaním.

Bádateľské hodiny im však pomohli prejaviť sa – dostali aj tieto deti do popredia. Získali viac sebavedomia a sú aktívnejšie. Zlepšili sa aj v prezentovaní svojich výsledkov. Neboja sa prejaviť svoj názor a vedia, že aj keď povedia niečo nesprávne, nebude to brané ako chyba.

Jedným z cieľov už spomínaného bádateľského programu GLOBE je povzbudzovať deti, aby boli angažovanejšie a skrášľovali svoje okolie. Podarilo sa vám niečo aj v tejto oblasti?

Vysadili sme stromčeky a urobili sme búdky pre vtáčiky. Snažíme sa viac zamerať pozornosť detí na environmentálnu výchovu. Ako škola overujeme pracovné zošity environmentálneho programu Požičaná planéta. Zapájame sa aj do programu Žiackej vedeckej ekologickej konferencie, ktorý organizuje Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Rôzne malé projekty robíme aj vďaka spolupráci so spoločnosťou Slovnaft v Bratislave – napríklad mini-krimi chémiu. Jeden rok sa nám v korešpondenčnej súťaži podarilo vyhrať prvé miesto. Bádateľsky sme skúmali liečivosť vody v Sobraneckých kúpeľoch. Hoci v škole nemáme laboratórium len učebňu, svojpomocne sme si všetko pripravili.

Riešili sme aj situáciu, keď nám obyvatelia obce prišli povedať, že v rieke plávajú uhynuté ryby. S deťmi sme zistili, že poľnohospodári pohnojili pole a keď potom popršalo, hnoj sa splavil do vody.

Spomínali ste, že do vašej školy chodia aj žiaci z vylúčených komunít. Aké iné potreby majú tieto deti v porovnaní so žiakmi so štandardným rodinným zázemím?

V prvom rade my ako dospelí nesmieme robiť rozdiely medzi deťmi. Žiadne z nich nesmie v škole pociťovať, že nemá niečo, čo iné deti majú. Vždy sa snažíme, aby deti vedeli, že u nás nájdu všetko, čo potrebujú.

Okrem toho sa im snažíme dať istotu a pocit bezpečia. Dopracovali sme sa k tomu, že mnohé deti z vylúčených komunít sú často radšej v škole než doma. Byť v škole je pre nich radosť, čo je dnes asi trochu výnimočné.

Daphne – inštitútu aplikovanej ekológie ste pomohli vytvorili príručku bádateľských aktivít, prispôsobenú práve pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako ste prispôsobovali jednotlivé aktivity?

Je všeobecným trendom, že keď deti vidia veľa textu, hneď ich to odradí. Pracovné listy, ktoré sme vytvárali, boli preto písané väčším písmom, sú farebnejšie a obsahujú viac obrázkov a menej textu.

Začali sme tiež organizovať stretnutia škôl, ktoré sú zapojené do vzdelávacieho GLOBE, prípadne škôl, ktoré by sa doň chceli zapojiť. Navzájom si odovzdávame skúsenosti a informácie a vysvetľujeme, načo je program dobrý.

Jeden príklad: program škole bezplatne požičiava pomôcky a po troch rokoch zotrvania jej zostávajú. My, ako škola by sme sa inak k mnohým pomôckam nedostali – napríklad k pH metru, tlakomeru, teplomerom či zrážkomerom. A keďže v programe fungujeme už od roku 2021, pomôcky už patria škole.

Boli sme zapojení aj do programu Erazmus+, v rámci ktorého sme dostali mikroskopy. Každé euro je pre nás dobré a potrebujeme ho štyrikrát otočiť, aby sme dokázali fungovať.

Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie je občianske združenie zamerané na ochranu prírody a environmentálnu výchovu. Organizácia je na Slovensku národným koordinátorom medzinárodného vzdelávacieho programu GLOBE, ktorý v 127 krajinách sveta podporuje žiakov v tom, aby skúmali prírodu a zlepšovali okolie svojej školy. Daphne pre program hľadá zdroje a koordinuje sieť škôl.

V spolupráci so vzdelávacím centrom Tereza a odborníkmi z terénu inštitút pripravil príručku Všetky deti môžu bádať, ktorá ponúka praktické tipy na bádateľské vzdelávanie s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Aktuálne sa inštitút v spolupráci so Správou Národného parku Slovenský raj prostredníctvom projektu nášľapných kameňov snaží posilniť vzťah miestnych obyvateľov k okolitému prostrediu. Pripravuje materiály a organizuje vzdelávacie podujatie pre komunity, s ktorými chodí na exkurzie do lesa.

Súčasťou zostavovania príručky boli aj tréningy pre učiteľov. Čo podľa vás potrebujú pedagógovia, ktorí pracujú s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia?

Najviac učitelia potrebujú čas, no ten nemajú. Čelili sme napríklad výzve, že rodičia detí z vylúčených komunít sú milujúci, no o svoje deti sa niekedy až príliš boja. Keď sme prvýkrát cestovali do zahraničia, išiel s nami aj jeden otecko, pretože inak by nás rodičia s deťmi nepustili. Prvý rok bol teda náročný, teraz už fungujeme bez problémov.

Mnohé deti cestovali vtedy za hranice asi prvýkrát.

Áno. Prvýkrát išli vlakom – v začiatkoch sme zažívali situácie, ktoré sú v 21. storočí takmer nepredstaviteľné. To, čo iní ľudia berú ako normálne, bolo pre nás niečo nové. Išli sme pomaly krok za krokom. Dnes už je cestovanie bežné aj pre deti z našej školy, ale za začiatku to bol pre nich silný zážitok.

Naše deti beriem ako svoje. Keby som dostala možnosť ísť na inú školu, asi by som nemenila. Keď deti zistia, že majú v človeku oporu, sú úžasné – vôbec nie problémové alebo nezvládnuteľné. A vedia sa človeku svojím spôsobom odvďačiť.

Aká konkrétna podpora by vám pomohla od štátu? Kde má štát v tomto rezervy?

Možno si niektorí pedagógovia inde na Slovensku povedia, že takéto „projektíky“ sa predsa so žiakmi robia bežne, no pre nás každý malý úspech znamená veľa. Ukazuje nám to, kam až sa spolu môžeme dostať a aj deti sú potom priebojnejšie. Štát pritom očakáva od všetkých škôl rovnaký výsledok, neberie ohľad na to, či do niektorej chodia žiaci z marginalizovaných komunít.

Možno by pomohlo, keby peniaze na školu nechodili cez obec ale priamo. A možno by pomohli aj prospechové štipendiá pre deti. Snažíme sa zháňať pre nich sponzorov a otáčame dvakrát každé euro, no podobné problémy má takmer každý, takže je to čoraz náročnejšie.

Monika Schwarzová Zástupkyňa riaditeľa v Základnej škole Blatné Remety v okrese Sobrance. Učí chémiu a biológiu. Vyštudovala odbor fyzikálna chémia na Chemicko-technologickej fakulte v Bratislave. Biológiu vyštudovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].