Autorka je riaditeľkou Rómskeho advokačného a výskumného strediska.

Na Slovensku sa už roky vedú diskusie o tom, ako zlepšiť postavenie Rómov, ako ich viac zapojiť do rozhodovania o veciach verejných a ako zabezpečiť, aby politika inklúzie nebola iba súborom pekných deklarácií. Nový návrh Štatútu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity mal byť príležitosťou posunúť sa týmto smerom. Namiesto toho prináša niečo celkom iné – oslabovanie inštitúcie, ktorá je hlavným nástrojom štátu pre riešenie začleňovania Rómov.

Nejde o zrušenie úradu. Nejde ani o otvorený útok na jeho existenciu. Ide o proces, ktorý býva v štátnej správe často účinnejší než priame rušenie kompetencií – postupné obmedzovanie samostatnosti, presúvanie rozhodovacích právomocí a zvyšovanie závislosti od politického centra.

Strata kontroly nad organizačnou štruktúrou

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity vznikol preto, aby bol špecializovaným odborným pracoviskom, ktoré dokáže koordinovať politiky naprieč rezortmi, a zároveň prinášať do vládnych rozhodnutí pohľad ľudí, ktorých sa tieto politiky týkajú. Práve preto bolo dôležité, že disponoval určitým stupňom organizačnej autonómie.

Nový návrh štatútu však túto autonómiu oslabuje. Z dokumentu mizne ustanovenie o samostatnom a nezávislom výkone činnosti úradu. Organizačný poriadok už nebude vydávať splnomocnenec, ale vedúci Úradu vlády. Môže sa to zdať ako technický detail. V skutočnosti ide o symbolicky aj prakticky významný zásah.

Každý, kto pozná fungovanie štátnej správy, vie, že kontrola nad organizačnou štruktúrou znamená kontrolu nad fungovaním inštitúcie. Kto rozhoduje o organizačnom poriadku, rozhoduje o tom, ako bude úrad fungovať, aké budú jeho priority, aké kapacity bude mať k dispozícii a aký bude jeho vnútorný život. Presun tejto právomoci na vedenie Úradu vlády znamená, že Úrad splnomocnenca sa stáva menej samostatným a viac závislým od politického centra.

Oslabenie postavenia rómskeho splnomocnenca

Podobne znepokojujúca je aj zmena postavenia samotného splnomocnenca. Kým dnes riadi činnosť Rady vlády pre inklúziu Rómov, podľa nového návrhu sa má stať iba jej podpredsedom. Formálne môže ísť o drobnú úpravu. Politicky však ide o jasný signál. Ak človek zodpovedný za agendu, ktorá sa týka inklúzie Rómov, prestáva stáť na čele najvyššieho poradného orgánu vlády v tejto oblasti, jeho vplyv sa prirodzene oslabuje.

Táto agenda pritom dlhodobo zápasí s nedostatkom politickej pozornosti. Potrebuje silné inštitúcie, nie slabšie. Potrebuje partnera, ktorý dokáže vo vláde presadzovať potreby komunít, nie úrad, ktorý bude čoraz viac odkázaný na rozhodnutia iných.

Otázniky vyvoláva aj vypustenie postavenia sprostredkovateľského orgánu v oblasti podpory inklúzie marginalizovaných rómskych komunít. Ak sa kompetencie spojené s rozhodovaním o finančných zdrojoch presunú mimo Úradu splnomocnenca, bude to znamenať ďalšie oslabenie jeho reálneho vplyvu. V politike totiž neplatí, že moc vyplýva z deklarácií. Moc vyplýva z kompetencií, rozpočtov a schopnosti rozhodovať.

Tichá demontáž autonómie úradu

Najväčším paradoxom návrhu však je, že k týmto zmenám dochádza v čase, keď Európska únia kladie čoraz väčší dôraz na participáciu Rómov a na princíp „Nothing About Us Without Us“ – nič o nás bez nás. Slovensko sa k týmto princípom hlási, ale nový štatút neprináša žiadny nový mechanizmus, ktorý by posilnil hlas Rómov pri tvorbe verejných politík. Nezavádza povinné zastúpenie Rómov v poradných orgánoch, nezriaďuje konzultačné mechanizmy s rómskou občianskou spoločnosťou a neposilňuje účasť rómskych lídrov na rozhodovacích procesoch.

Namiesto posilňovania participácie sledujeme centralizáciu riadenia. Namiesto posilňovania autonómie sledujeme koncentráciu právomocí na Úrade vlády.

V demokracii nie je dôležité iba to, či inštitúcia formálne existuje. Dôležité je, či má reálnu schopnosť konať. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity môže po prijatí nového štatútu naďalej existovať, mať rovnaký názov, rovnaké sídlo a rovnaký počet zamestnancov. Ak však príde o časť svojej samostatnosti, o časť svojho politického vplyvu a o časť svojich kompetencií, bude to znamenať jediné: Slovensko nebude mať silnejší úrad pre začleňovanie Rómov, ale slabší.

A práve to je podstata problému. Nie reforma. Nie modernizácia. Ale tichá demontáž autonómie inštitúcie, ktorá mala byť hlasom agendy začleňovania Rómov vo vnútri štátu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].