V Českej republike sa na jeseň 2025 konali parlamentné voľby, ktoré podľa očakávaní vyhralo hnutie ANO na čele s Andrejom Babišom. Zostavovanie vlády trvalo niekoľko mesiacov aj preto, že víťazná strana vstúpila do koalície s SPD Tomia Okamuru, ktorý je vnímaný ako krajne pravicový politik. Treťou koaličnou stranou sú Motoristi, reprezentovaní Filipom Turkom a Petrom Macinkom. Koalícia si vyslúžila prívlastok národne-konzervatívna a populistická.

Jej vládnutie predznačila kauza okolo údajných starších verejných výrokov kandidáta na post ministra zahraničných vecí Filipa Turka, ktoré – ak sú autentické – by sa dali hodnotiť ako nacionalistické, rasistické ba až hraničiace so sympatiami s nacizmom. Turkove vyjadrenia zverejnil český Deník N, politik ich označil za „zjavné manipulácie“ a „snahu o diskreditáciu“.

Inklúzia vylúčených rómskych komunít je veľkou témou aj v Českej republike, preto je dôležité, ako k tejto téme bude nová česká vláda pristupovať.

Splnomocnenkyňa pre ľudské práva rezignovala

V Česku žije podľa kvalifikovaných odhadov asi 250- až 300-tisíc Rómov. Takmer všetci majú korene na Slovensku. Počas holokaustu bola rómska populácia z územia Čiech a Moravy takmer vyvraždená, prežilo asi 700 osôb. Krátko po vojne bola podporovaná prvá migrácia Rómov zo Slovenska do Česka, predovšetkým do vyľudneného pohraničia. V ďalších desaťročiach boli v rôznych vlnách presídľovaní Rómovia zo slovenského vidieka predovšetkým do priemyselných centier v Česku. Platí teda, že väčšina Rómov dnes žijúcich v Česku pochádza zo Slovenska a dodnes udržiavajú rodinné kontakty s príbuznými u nás.

Povolebný vývoj na jeseň 2025 naznačil, že česká spoločnosť bude vystavená väčšej konfrontácii a nacionalistickej rétorike, ktorá je však okrem Rómov namierená aj proti migrantom a Ukrajincom. Už v prvých dňoch po voľbách na svoju pozíciu rezignovala splnomocnenkyňa pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková. Argumentovala, že strany novej vládnej koalície majú k ochrane ľudských práv a zraniteľných skupín opačný prístup než ona. Laurenčíková sa spolu so splnomocnenkyňu pre záležitosti rómskej menšiny Luciou Fukouvou podieľala na presadzovaní ochrany práv menšín v predchádzajúcom vládnom kabinete.

Česká občianska verejnosť ostro kritizovala výroky Filipa Turka, ktoré mali okrem iného znevažovať aj detskú obeť Natálku z podpaľačského útoku v roku 2009, keď skupina extrémistov zapálila dom, v ktorom bývala rómska rodina. Filip Turek nateraz nebol menovaný ministrom Babišovej vlády. Aj história Tomia Okamuru je však poznamenaná protirómskymi výrokmi, za ktoré čelí možnému stíhaniu, ak ho naň vydá poslanecká snemovňa.

Aj Rada pre záležitosti Rómov prišla o dvoch členov

V Českej republike je okrem splnomocnenkyne pre záležitosti rómskej menšiny ešte jeden poradný orgán, a to Rada vlády pre záležitosti rómskej menšiny. Slúži ako koordinačné a poradné fórum pre implementáciu vládnej Stratégie pre rovnosť, inklúziu a participáciu Rómov do roku 2030. Rada má pomerne pevné ukotvenie, konštituovaná bola v roku 1997 ako medzirezortná komisia. V roku 2010 prešla zásadnou zmenou má dôležité postavenie. Predsedá jej predseda vlády a silnú pozíciu Rade majú aj zástupcovia občianskej spoločnosti. Rada okrem iného schvaľuje strategické dokumenty v oblasti integrácie Rómov, odporúča oblasti pre priority dotačnej politiky a prejednáva metodické materiály. Metodicky usmerňuje činnosť krajských koordinátorov pre rómske záležitosti a rómskych poradcov, ale tiež dozoruje činnosť Agentúry pre sociálne začlenenie.

Členmi Rady sú mnohí rómski aktivisti a aktivistky s vysokým spoločenským kreditom a jej odporúčania bývajú spravidla rešpektované. V januári 2026 však z Rady odišli dve významné osobnosti – Gwendolyn Albert a David Tišer. Svoju rezignáciu odôvodnili tým, že dochádza k postupnej legitimizácii politických subjektov a postojov, ktoré otvorene spochybňujú základné ľudsko-právne princípy, podporu rovnosti a ochranu menšín. Splnomocnenkyňa Fuková zatiaľ na svojej pozícii zostáva.

Prvá Rómka vo funkcii námestníčky ministra

Hoci sa do poslaneckej snemovne nedostal žiaden z kandidátov, ktorí deklarovali rómsku identitu, do vysokej vládnej pozície bola menovaná Edita Stejskalová. Tá sa stala námestníčkou ministra práce Aleša Juchelku, čo je pozícia na úrovni slovenského štátneho tajomníka. Historicky ide o prvú Rómku v takejto vysokej funkcii.

Poslanecká snemovňa v polovici januára schválila aj Programové vyhlásenie vlády Andreja Babiša. To je koncipované inak ako sme zvyknutí na Slovensku. Je konkrétnejšie, presnejšie definuje priority a opatrenia. Za zmienku však stojí, že text programového vyhlásenia neobsahuje slovo rómska menšina, Rómovia, ba ani opatrenia smerujúce k národnostným menšinám. Slovo inklúzia sa spomína iba vo formulácii: „Vykonáme zásadnú revíziu a zrušíme neefektívne prvky súčasného inkluzívneho vzdelávania.“

Nateraz sa verejné politiky vo vzťahu k inklúzii rómskych komunít budú podriaďovať Stratégii rovnosti, začlenenia a participácie Rómov v rokoch 2021 až 2030. Avšak etnicky neutrálne programové vyhlásenie vlády môže ovplyvniť implementáciu tento stratégie. 

V Českej republike je rómsky občiansky sektor citlivý na prejavy protirómskeho rasizmu, takže v tomto smere to bude pre mnohé osobnosti vrátane vládnej splnomocnenkyne Lucie Fukovej určite náročné obdobie.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].