Každý deň vstupujem do triedy ako pedagogická asistentka, nie však ako niekto s autoritou, skôr ako tichý svedok detstva, ktoré sa odohráva za dverami, kam rodičia nedovidia a spoločnosť nedopočuje.

Vidím deti – rómske aj nerómske. Tiché aj hlučné. Chudobné aj privilegované. Spája ich spoločný menovateľ, o ktorom každý mlčí.

Príbehy, o ktorých tuší málokto

Pri sedení za stolom pozorujem učiteľa a triedu. Niektoré deti sa smejú hlasno, aby tak zakryli bolesť. Iné sa utiahnu do rohu, lebo ich niekto opakovane zhodil pred ostatnými. Sledujem aj agresorov nútiacich spolužiakov robiť veci, ktoré pre nich nie sú prirodzené ani pohodlné.

Občas keď žiakom nechám desať minút z hodiny, aby sme sa mohli rozprávať, počúvam príbehy, o ktorých tuší málokto. Spomínaným spoločným menovateľom, ktorý deti spája, je totiž šikana. Najhoršie však je, že je často tolerovaná – niektorí dospelí sa totiž tvária, že ju nevidia.

Pri každom nevinnom pohľade obete sa naštvem. Som nešťastná a berie mi to veľa energie. Stáva sa aj, že učitelia by chceli zasiahnuť no neurobia to, lebo sa boja alebo im chýba opora v kolegovi či kolegyni. Šikana vie byť tichá, no jej dôsledky kričia v detských dušiach aj v dospelých.

V škole robia to, čo zažívajú doma

Šikanujúci si nevyberajú obete podľa farby pleti, ani podľa značky oblečenia či povahy. Šikanujú toho, koho môžu – jednotkárov, chudobných ale aj veľmi bohatých, niekedy len tak, lebo obeť sa mu nepáči alebo, naopak, sa mu páči veľmi.

Často je to dôsledkom chýbajúcej hodnotovej výchove v rodine. Deti, ktoré ubližujú iným, často zažívajú rovnaké alebo horšie veci doma. V škole si to potom potrebujú „kompenzovať“ na druhých, ktorí potom trpia tiež.

Ale býva to aj opačne – niektoré deti majú všetkého prebytok, žijú v bublinách bez hraníc a cítia sa byť „nad ostatnými“. A kým sa my dospelí tvárime, že ich správanie nie je až také zlé, ony si z neho vytvárajú normu. Mlčanie okolia znamená tichý súhlas.

Takíto učitelia sa menia z rešpektovaných lídrov triedy na terče psychického tlaku. Často ho zažívajú od kolegov alebo rodičov, no málo sa hovorí o tom, že aj od samotných žiakov.

Obeťou šikany sú aj učitelia

Áno, šikanu zažívajú aj niektorí pedagogickí zamestnanci, a nielen od dospelých, ale aj od žiakov. Mnohí učitelia a učiteľky sú ticho, najmä ženy, ktoré musia doma živiť rodinu.

Slovné útoky od detí, vyhrážky, občas napadnutie alebo sfúknuté koleso na aute – to je realita, ktorú som v školách videla.

Pedagógovia sú v posledných rokoch omnoho častejšie vyhorení než predtým. Čoraz väčší tlak z mnohých strán, prísne kontroly, starý systém a stupňujúce sa požiadavky na nich sú dlhodobo neúnosné, najmä ak im „vyššia moc“ dáva najavo, že sú napriek všetkému nedostačujúci.

Kým budeme predtým zatvárať oči, triedy sa stanú miestom, kde deti aj dospelí trpia. A žiaci, ktorí dnes šikanujú druhých, vyrastú v dospelých, ktorí sa nenaučili, čo znamená empatia a ľudskosť. Aj pre tieto dôvody o pár rokov počet pedagogických zamestnancov klesne a nebude mať kto učiť.

Vráťme učiteľovi späť autoritu a učme deti základným veciam, akými sú rešpekt a úcta.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].