Je to krok späť, oslabí to úrad. Odborníci kritizujú, že splnomocnenec pre Rómov stratí kontrolu nad eurofondami (anketa)
Zľahčovanie, že sa nič nedeje, je absolútne nemiestne, myslí si bývalá rómska splnomocnenkyňa Andrea Bučková.
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK), ktorý vedie Alexander Daško (Smer), príde od júla o možnosť rozhodovať o rozdelení peňazí z fondov EÚ na podporu inklúzie Rómov a Rómok.
Európska únia vyčlenila pre Slovensko na tento účel do roku 2027 miliardu eur. Splnomocnenec pre Rómov mal doteraz kontrolu nad asi 430 miliónmi, ktoré úrad čerpal na projekty. Zvyšok peňazí prerozdeľujú ministerstvá práce, školstva a zdravotníctva.
Po novom má zmluvy namiesto splnomocnenca podpisovať priamo Úrad vlády. Zmena sa deje v čase keď Daško čelí otázkam, či sú peniaze určené na pomoc rómskym komunitám míňané zmysluplne a efektívne.
Romano fórum sa preto odborníkov a Daškových predchodcov či prechodkýň v úrade pýtalo, ako hodnotia túto zmenu a aký môže mať vplyv na rolu splnomocnenca a život ľudí z vylúčených lokalít.
Ján Hero, splnomocnenec vlády pre rómske komunity v rokoch 2021 až 2023
Získanie kompetencie na správu európskych fondov pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nebolo výsledkom jedného politického rozhodnutia, ale dlhodobého a náročného procesu rokovaní s Európskou komisiou, riadiacimi orgánmi a partnermi na národnej aj európskej úrovni.
Hlavným argumentom bolo, že politiky zamerané na rómske komunity budú efektívnejšie vtedy, ak bude existovať inštitúcia, ktorá najlepšie pozná potreby cieľových komunít, a zároveň bude niesť priamu zodpovednosť za nastavenie a realizáciu intervencií. Cieľom nebolo vytvárať nové kompetencie pre samotný úrad, ale zabezpečiť adresnejšie, flexibilnejšie a účinnejšie využívanie európskych zdrojov tam, kde sú najviac potrebné.
Dosiahnutie tejto zmeny si vyžiadalo mnoho rokov odbornej práce, príprav analytických podkladov, vyjednávaní a budovania dôvery na úrovni Európskej únie. Preto túto kompetenciu nevnímam ako výsadu konkrétneho splnomocnenca, ale ako významný systémový nástroj štátu na podporu sociálneho začleňovania a rozvoja rómskych komunít.
Každá vláda má právo nastaviť model riadenia eurofondov podľa svojho uváženia. Zároveň však považujem za dôležité, aby sa pri takýchto rozhodnutiach zachoval základný princíp, pre ktorý bola táto kompetencia vytvorená – aby sa o zdrojoch určených na riešenie problémov marginalizovaných rómskych komunít rozhodovalo čo najbližšie k potrebám ľudí, ktorým sú určené, a s dostatočnou odbornou znalosťou problematiky.
Stanislav Daniel, riaditeľ Roma Education Fund Slovakia
Na správne zhodnotenie tejto situácie je potrebné pripomenúť, že o túto právomoc dlhodobo bojovali viaceré predchádzajúce splnomocnenkyne a splnomocnenci. Aktuálne rozhodnutie je o to poľutovania hodnejšie, že sa netýka iba aktuálneho mandátu, ale oslabí pozíciu kohokoľvek, kto na tento úrad nastúpi v budúcnosti. Výsledkom je jednoznačná strata legitimity a dôveryhodnosti celej inštitúcie, ktorú splnomocnenec zosobňuje.
Hoci Alexander Daško nový stav obhajoval tým, že finančné prostriedky sú už alokované, je nevyhnutné hľadieť na dlhodobé dôsledky. Táto legislatívna zmena negatívne ovplyvní budúce rozhodovacie procesy. Nemenej dôležitá je aj symbolická rovina tohto rozhodnutia. Štatutárnym zástupcom s priamym vplyvom na eurofondy bol v tomto prípade Róm, o čo teraz prichádzame – a to minimálne do momentu, kým sa Róm alebo Rómka nestanú vedúcimi Úradu vlády SR.
Andrea Bučková, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity v rokoch 2020 a 2021
V skratke by som mohla povedať, že táto zmena hlboko poškodzuje aktuálny a aj budúci vývoj plánu a zacielenia investícií z fondov Európskej únie do zlepšovania kvality života ľudí, najmä tých z prostredia marginalizovaných rómskych komunít, zohľadňujúc ich potreby. Túto zásadnú zákonnú zmenu je však potrebné vnímať v oveľa širšom kontexte. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity totiž prišiel aj o pozíciu národného kontaktného bodu.
Počas pôsobenia na ÚSVRK v rôznych rozhodujúcich pozíciách som mala možnosť priamo viesť či aktívne sekundovať v národných negociačných procesoch dvoch programovacích období – aktuálne prebiehajúceho, aj toho predošlého –, na ktorých sa zúčastňovali zástupcovia a zástupkyne Európskej komisie. Môžem preto bez pochýb konštatovať, že aj vďaka tejto role – z ktorej okrem iného vyplývalo, že na úrovni EÚ sme boli členom siete všetkých kontaktných bodov, priamo sme komunikovali a rokovali za štát vývoj inkluzívnych politík a ich plnenie cez stratégie a akčné plány, a to vrátane ich prípravy – sme mali nespochybniteľne silnejší mandát v obhajobe plánovaných intervencií vrátane alokácií financovaných z EÚ fondov, a to nielen voči Európskej komisii, ale paradoxne aj voči jednotlivým ministerstvám.
Zmena kompetenčného zákona úrad rozhodne oslabí – obzvlášť ako koordinátora súčasných aj budúcich politík od národnej po lokálnu úroveň. Zľahčovanie toho, že v podstate sa nič nedeje, pretože projekty a výzvy bežia a úrad v podstate všetky zdroje vyčerpal, je absolútne nemiestne. Skôr vypovedá o nedostatku koncepčného a strategického myslenia.
Vyjadrenie aktuálneho splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška sprostredkovala riaditeľka mediálneho odboru ÚSVRK Miriam Žiaková:
„Poslanci NR SR schválili zmenu takzvaného kompetenčného zákona (tlač 1144), ktorým upravili štatutára, a to nasledovne:
Pôvodná právna úprava, ktorá bola zavedená v roku 2022, predstavuje právne neštandardnú pozíciu vedúceho organizačnej zložky, ktorý má zo zákona postavenie štatutárneho orgánu v oblasti poskytovania príspevkov z fondov Európskej únie v gescii Úradu vlády Slovenskej republiky. Takto zavedený dualizmus štatutárnych orgánov v rámci jedného ústredného orgánu štátnej správy sa v praxi za obdobie od roku 2022 ukázal ako právne neistý.
V záujme zachovania kompetenčnej jednoznačnosti, vyššej právnej istoty a jasnej zákonnej zodpovednosti, sa zrealizovalo vypustenie tejto právnej úpravy s cieľom odstrániť nesystémovú dualitu vo vzťahu k zákonnej zodpovednosti jediného štatutárneho orgánu.
V záujme určenia jasnej zákonnej zodpovednosti sa postupne odstránila právna anomália zavedená v kompetenčnom zákone, keďže je neštandardné, aby v rámci jednej organizačnej štruktúry pôsobili viaceré štatutárne orgány.
Uvedená zmena zákona je v súlade s aplikačnou a inštitucionálnou praxou uplatňovanou na ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, kde sú činnosti sprostredkovateľského orgánu zabezpečované v rámci priamej pôsobnosti príslušného rezortu. Takto nastavený model výkonu kompetencií zároveň rešpektuje princípy riadneho finančného riadenia a správy verejných prostriedkov, pričom je systémovo zabezpečená primeraná oddeliteľnosť funkcií, transparentnosť rozhodovacích procesov a účinné mechanizmy na predchádzanie vzniku konfliktu záujmov.
Zadefinovanie návrhu úpravy právneho postavenia jedného štatutárneho orgánu má prispieť k eliminácii nejasného určenia zodpovednosti a výkonu kompetencií v oblasti poskytovania príspevkov z fondov Európskej únie, a to najmä vo vzťahu ku kontrolným a dozorným orgánom. Na využitie eurofondov určených pre MRK nemá zmena zákona žiaden vplyv.“
Zuzana Kumanová, etnografka
Zmena kompetenčného zákona v neprospech úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity alebo splnomocnenca samotného je krokom späť. Trvalo dlho, než sa podarilo dať splnomocnencovi túto právomoc, stalo sa to počas predchádzajúcej vlády, keď bol na čele úradu Ján Hero. To, že ju Alexandrovi Daškovi odobrali, je výsledok jeho pôsobenia. Neobstojí argument, že peniaze z aktuálneho programového obdobia sú už minuté, pretože práve sa pripravuje nová výzva na podporu bývania v marginalizovaných rómskych komunitách v hodnote 30 miliónov eur.
Postavenie splnomocnenca bolo vždy krehké a takéto oslabenie ho robí ešte zraniteľnejším. Do budúcnosti by bolo dobré zamyslieť sa nad úplne iným modelom pre verejné politiky smerované k MRK alebo ľuďom v generačnej chudobe. To by mala byť výzva aj pre rómske politické reprezentácie. Mali by si sadnúť za rokovací stôl a nadizajnovať také prístupy, ktoré by pri implementácii zdrojov z európskych fondov poskytovali oveľa väčšiu nezávislosť.
Klára Orgovánová, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity v rokoch 2001 až 2007
Krátky čas ukáže, čo bolo skutočným dôvodom návrhu na zmenu kompetenčného zákona práve v tomto čase. Návrh do parlamentu predložil poslanec strany Smer so zdôvodnením nemať v štruktúre Úradu vlády samostatné organizačné zložky, ktorých vedúci má postavenie štatutárneho orgánu. Pán Daško mal v oblasti poskytovania príspevkov z fondov EÚ takéto postavenie vďaka predchádzajúcim splnomocnencom. Žiaľ, pokazil, čo sa dalo.
Samostatnou organizačnou jednotkou na Úrade vlády bol kedysi aj takzvaný Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo”. Výsledkom zmeny zákona v roku 2024 bol vznik Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku ako samostatnej rozpočtovej organizácie. Ak by teda na Úrade vlády nasledovali tento príklad, len smelo do toho! Ale určite s iným obsadením, aj keď pán splnomocnenec bol v nádeji.
Všetko však nasvedčuje tomu, že to neurobia. Okrem snahy získať dohľad nad zvyšnými peniazmi a nemať ďalší škandál je to hlavne dôkazom slabosti úradu splnomocnenca a jeho samotného. Nateraz ho zachraňuje iba jeho lojálnosť. Niečo naznačuje už najbližšia výzva podpory bývania vo výške 30 miliónov eur. Pán splnomocnenec môže strihať pásky. A čo ľudia z marginalizovaných rómskych komunít? Politici sa s nimi budú naďalej hrať a organizovať im všemožné školenia, ktoré si nechajú zaplatiť.
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ a romista
Jednoznačne to hodnotím negatívne. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity prišiel nielen o právomoc rozhodovať a koordinovať eurofondy, ale aj o postavenie národného kontaktného bodu. Najviac ma zaráža spôsob, akým o tieto kompetencie prišiel – bez akejkoľvek verejnej či odbornej diskusie. Podľa reakcií z prostredia úradu je navyše vysoko pravdepodobné, že k tomuto kroku došlo aj bez predchádzajúcich konzultácií so samotným ÚSVRK.
Ak sa pozrieme na kroky tejto vlády vo vzťahu k Rómom za ostatné obdobie, vidíme narastajúci trend represívnych opatrení. Mám na mysli napríklad naviazanie prídavkov na deti na školskú dochádzku či iniciatívy týkajúce sa žobrania, otcovstva alebo náhradného rodičovstva. Spoločným menovateľom týchto opatrení je, že vychádzajú zo stereotypných a – dovolím si povedať – až latentne rasistických predstáv o Rómoch ako o neprispôsobivých, lenivých a nevzdelaných ľuďoch.
Namiesto podpory inklúzie a odstraňovania prekážok sociálneho začlenenia sa presadzuje logika kontroly a sankcií. Hoci sú tieto opatrenia prezentované ako univerzálne, je zrejmé, že ich hlavným terčom sú rómske komunity. Odobratie koordinácie eurofondov a postavenia kontaktného bodu preto vnímam ako ďalší článok v reťazci týchto nešťastných krokov, ktoré oslabujú inštitucionálne postavenie rómskej agendy na Slovensku.
Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity od júla 2026 prichádza o zákonné garancie samostatného a nezávislého postavenia, čo považujeme za znepokojujúci krok. Zmena je zároveň v rozpore so Stratégiou rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorá zdôrazňuje potrebu nadrezortného prístupu koordinovaného práve úradom splnomocnenca. Oslabovanie jeho postavenia tak podkopáva deklarovaný cieľ Stratégie 2030 posilňovania participácie a emancipácie rómskych komunít a ignoruje medzinárodné záväzky vyžadujúce účinnú participáciu národnostných menšín v rozhodovacích procesoch, ktoré sa ich priamo týkajú. V krajine, ktorá dlhodobo zlyháva pri odstraňovaní segregácie a systémovej diskriminácie Rómov a Rómok, ide aj o veľmi negatívny symbolický signál. Takéto kroky môžu mať de-emancipačný dopad, pretože posilňujú pocit, že o životoch rómskych komunít sa rozhoduje bez ich reálnej účasti a vplyvu. Oslabovanie nezávislosti inštitúcií, ktoré sa týkajú ochrany práv menšín a znevýhodnených skupín, je krokom späť z pohľadu ochrany ľudských práv a rovnosti.
Miroslav Pollák, splnomocnenec vlády pre rómske komunity v rokoch 2010 až 2012
Treba priznať, že táto téma je živá veľmi dlho a opakuje sa vždy pred voľbami, po voľbách a niekedy aj počas volebného obdobia v čase, keď dochádza k organizačným alebo personálnym zmenám. Okrem týchto príležitosti – nazvime ich „objektívne” – sa táto téma otvára účelovo a populisticky z dôvodu zištných zámerov a ambícií účinkujúcich a zúčastnených osôb – tieto príležitosti nazvime „subjektívne”.
Keďže nie som bližšie informovaný o súčasnej kauze (ne)odoberania kompetencií súčasnému splnomocnencovi, a zároveň neviem o tom, že by sa odohrávali vážnejšie „objektívne” zmeny, môj intuitivný odhad je, že ide o „subjektívnu” príležitosť otvárať spomínanú tému. Inými slovami – kto bude bližšie pri delení finančných prostriedkov. Tento intuitivný odhad je plne kompatibilný so spôsobom vládnutia súčasnej vládnej koalície. Starosti s hľadaním hlbšieho pozadia rád prenechám voľnočasovým nadšencom o malicherné myšlienkové dobrodružstvá.
Berúc do úvahy dva predchádzajúce odseky som na otázku v tejto ankete vôbec nemusel reagovať. Ak som sa reagovať napriek tomu rozhodol, tak pre hlbšiu a stále neuzavretú dilemu o charaktere a pôsobení Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Táto dilema spočíva v otázke, či má byť ÚSVRK poradný a koordinačný orgán Vlády SR, alebo má mať aj samostatné výkonné právomoci, a teda má byť výkonným orgánom štátnej správy. Všetci, ktorí rýchle podporujú druhý variant, súhlasia s posilňovaním kompetencií ÚSVRK.
Chcem poukázať na riziká, ktoré sú spojené so zväčšovaním kompetencií ÚSVRK v smere výkonnej právomoci. Skúsme túto alternatívu domyslieť. Ak by mal úrad plné výkonné kompetencie na riešenie integrácie Rómov a rozhodoval by o nej na celoštátnej úrovni, zvyšné rezorty by sa radi zbavili svojich starostí podieľať sa na tejto – pre nich nie veľmi vďačnej a lukratívnej – úlohe. Povinnosti by radi prenechali ÚSVRK, ktorý by rýchlo zistil, že nemá dosť finančných a odborných kapacít. Požadoval by preto ich navýšenie, a to znova a znova. Starosti by bolo veľa, peňazí málo.
Takto rozšírený ÚSVRK by sa stal reálne – a možno aj formálne – novým ministerstvom. Aj také požiadavky už v minulosti odzneli. Toto nové ministerstvo by malo veľmi veľký záber do všetkých oblasti – školstva, vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, spravodlivosti, bývania. Spomínané hypotetické ministerstvo (predtým ÚSVRK) by bolo superministerstvom, ktorého organizačné zložky (možno sekcie) by kopírovali úlohu ministerstiev Vlády SR. Pri takejto úvahe teda nie sme ďaleko od toho, že toto nové ministerstvo (predošlý ÚSVRK), by bolo vládou pre integráciu Rómov, respektívne skrátene pre Rómov, a jeho sekcie by už boli ministerstvami tejto novej vlády.
Samozrejme, táto vláda by bola vždy finančne a odborne podhodnotená a nespokojná. Ak pokračujeme v úvahe ďalej, tak môžeme predpokladať, že by bolo iba otázkou času, keby prišla požiadavka na pridelenie územia pre už existujúcu novú vládu. Veď ak máme vládu, tak majme aj územie, na ktorom bude vláda vládnuť. Čo by mohlo byť odpoveďou? Asi iba autonómne územie pre Rómov. A prišli by ďalšie otázky. Kde by bola táto autonómia?
Zastavme tieto úvahy a vráťme sa o pár krokov späť. Chceme autonómiu pre Rómov? Otázka je legitímna a treba na ňu odpovedať poctivo. Ak chceme pre Rómov autonómiu, tak posilňovanie a stupňovanie kompetencií výkonnej moci pre ÚSVRK je logickým začiatkom pre uskutočnenie takéhoto kroku. Možno vedomým, možno nevedomým. Osobne nie som za autonómiu, a teda som za variant, aby bol USVRK poradným a koordinačným orgánom pre Vládu SR bez vykonnej právomoci.
Problém prideľovania financií pre integráciu Rómov je možné riešiť nastavením pravidiel tak, že ÚSVRK bude mať dosah na toto prideľovanie aj bez výkonných právomoci úradu a bez toho, aby bol splnomocnenec štatutárnym orgánom. V rámci týchto pravidiel môže mať ÚSVRK napríklad právo veta pri definitívnom schvaľovaní finančných prostriedkov, takže by sa nemusel bať, že niekto iný – napríklad štatutárny orgán Úradu vlády SR – bude proti vôli ÚSVRK riešiť integráciu Rómov a prideľovanie financií. Môj blog k tejto téme z roku 2020 nájdete tu.
Vlado Rafael, publicista a riaditeľ združenia eduRoma
Ide jednoznačne o krok späť. V prvom rade preto, že o ďalšom smerovaní podpory inklúzie ľudí z marginalizovaných rómskych komunít budú rozhodovať ľudia, ktorí sa v tejto téme často neorientujú a nemajú v nej dostatočné odborné skúsenosti. Existuje teda riziko, že rozdeľovanie eurofondov nebude založené na reálnych potrebách komunít a odborných odporúčaniach, ale môže byť ovplyvňované aj straníckou príslušnosťou či politickými záujmami.
Zároveň platí, že ak splnomocnenec vlády už nie je štatutárom eurofondov, celý úrad splnomocnenca to posúva o niekoľko krokov späť v procese budovania samostatnosti, odbornosti a väčšej nezávislosti. Oslabovanie kompetencií môže mať negatívny dopad nielen na efektívnosť využívania eurofondov, ale aj na dôveryhodnosť samotného úradu a budovanie jeho opodstatnenosti.
Lenka Zápotocká, vedúca oddelenia programu sociálnej inklúzie organizácie Človek v ohrození
Využívanie EÚ fondov prostredníctvom úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity považujeme za nedostatočne efektívne, a to najmä pri príprave výziev, prostredníctvom ktorých je možné čerpať finančné prostriedky. Tento proces je veľmi pomalý. Nedostatky vnímame aj v tom, na aké účely boli peniaze plánované alebo na čo sa čerpajú. Pri príprave týchto výziev chýba kvalitný participatívny proces.
Zároveň je dôležité podotknúť, že táto zmena môže mať na celý proces len minimálny vplyv. Úrad splnomocnenca totiž aj predtým patril pod Úrad vlády, takže finančné prostriedky aj naďalej zostávajú pod jeho gesciou. Ide teda skôr o interný presun kompetencií. Otázkou zostáva, či má Úrad vlády dostatočné odborné kapacity na to, aby tieto prostriedky vedel efektívne spravovať, či už prostredníctvom úradu splnomocnenca alebo iného odboru.
Celú situáciu vnímame aj ako dôsledok nedostatočných odborných kapacít na správu takého veľkého „balíka“ finančných zdrojov z fondov EÚ. Dopadom na úrad môže byť aj rušenie pracovných miest spojených so správou týchto financií. Zároveň je otázne, či má samotný Úrad vlády dostatok odborníkov, alebo bude potrebné tieto kapacity doplniť inde.
Z pohľadu marginalizovaných rómskych komunít chceme veriť, že zmena môže mať pozitívny vplyv, ale iba v prípade, že sa prostriedky EÚ budú využívať naozaj efektívne a podľa potrieb zraniteľných skupín. Dôležité bude lepšie definovanie priorít oblastí, do ktorých majú financie smerovať, dôslednejšie preverovanie subjektov, ktoré budú projekty realizovať, a zároveň jednoduchšie a efektívnejšie nastavenie celého administratívneho procesu.
Bolo by vhodné, aby väčšina finančných zdrojov nezostávala na úrade, ale podporovala napríklad ekosystém mimovládnych organizácií, ktoré dlhodobo pôsobia priamo v teréne.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
