Vyhorenie dnes nie je len vzácny psychologický pojem z učebníc, ale realita. Bežný pracovný deň, bežný pocit. A ak sa rozprávame o školstve, tam to platí dvojnásobne.

Dnešný pedagóg nie je len učiteľ, to by ešte bolo zvládnuteľné. Učiteľ je aj psychológ bez výcviku, mediátor konfliktov, administratívny robot, niekedy aj hromozvod frustrácie rodičov. A niekde medzi tým všetkým má ešte aj učiť.

Pamätám si časy, keď bol učiteľ autoritou. Teraz má byť všetkým, len nie niekým, kto si môže dovoliť mať toho dosť. Zažíva neustále zmeny, reformy, papierovanie, ktoré nedáva zmysel, a tlak, aby sa neustále prispôsoboval. Chýba mi však priestor vydýchnuť si. Stres je taký bežný, že keď učitelia povedia kolegom, ako veľmi nevládzu, tí len prikývnu, lebo to cítia rovnako.

A potom sa čudujeme, že pedagógovia a pedagogičky vyhorievajú.

Mnohí učitelia idú na autopilota

Paradoxom však je, že napriek tomuto vyčerpaniu my pedagógovia pokračujeme v tempe, lebo máme pocit, že ak spomalíme, celý systém sa rozsype. A ak z neho odídeme, niekto jednoducho bude chýbať. A tak ideme ďalej – na autopilota.

Často nás z nás popri tom vysajú energiu konflikty, stres, niekedy agresívni rodičia a rôzne napäté situácie. Napriek tomu musíme vojsť do triedy byť stopercentne pripravení, energickí a motivovaní. Aj keď sa cítime, akoby nám niekto práve zobral polovicu životného elánu.

A najviac ticho je okolo duševného zdravia učiteľov. Nerozpráva sa o ňom dosť, ako keby nebolo dôležité. Akoby boli dôležitejšie komentáre, že učitelia poberajú plat.

Odpísaní samotným systémom

Apropo, plat – to je ďalšia realita. Demotivuje ma robiť prácu učiteľa za plat predavačky. Týmito slovami nepodceňujem žiadnu profesiu, pretože každá je dôležitá. Kedysi však bol učiteľ autoritou s vysokou spoločenskou prestížou, momentálne je v najnižšom platovom rebríčku. Ako dlho sa dá vykonávať toto povolanie za peniaze, ktoré sotva pokrývajú základ? Roky štúdia, tituly, atestácie a výsledok? Spodok tabuľky. Učiteľ, ktorý vychováva budúcich lekárov, právnikov či manažérov, je odpisovaný samotným systémom.

Po pár rokoch praxe preto človek začne rozmýšľať, či to celé má zmysel. A ja už rozmýšľam, či po 6 rokoch praxe v školstve má ešte význam zostať. Nestačí totiž milovať učiteľskú prácu, keď človeka psychicky zničí a ekonomicky nepokryje.

Dobrí učitelia odchádzajú čoraz častejšie a mnoho skvelých potencionálnych to vzdá ešte počas štúdia alebo po dvoch rokoch praxe. A potom sa čudujeme, že učiteľov je nedostatok. Nie je to náhoda – je to výsledok systému.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].