Miešajú tradíciu s latino-džezom. Minyo Crusaders dostali japonské ľudovky na svetové pódia
Je večer krátko po deviatej, vonku je už šero. Katsumi Tanaka, gitarista a spoluzakladateľ japonského zoskupenia Minyo Crusaders, sedí v backstage festivalu Pohoda na trenčianskom letisku a odpovedá na novinárske otázky.
On aj jeho hudobní kolegovia zo skupiny majú pritom za sebou dlhú cestu. Na Slovensko pricestovali z Japonska a po koncerte u nás vystupujú v krátkom čase za sebou v Belgicku, Holandsku, Nemecku a Španielsku, kde končí ich európske turné.
Organizátori Pohody „križiakov“ označujú za „jednu z najoriginálnejších kapiel súčasnosti“ a americký gitarový virtuóz Ry Cooder sa pred časom nechal počuť, že ide o „najlepšiu kapelu, akú za posledné roky počul“. Svet zaujali miešaním historických piesní s prvkami moderného reggae či latino.
Pracovné piesne rybárov a baníkov
„Minyo sú staré japonské ľudové piesne, ktoré mali dlhú tradíciu. V Japonsku ich už však už nejakú dobu nikto nepočúval, ľudia skôr počúvali pop,“ vysvetľuje Tanaka.
Hoci je muzikant, on sám minyo piesne spoznal až v roku 2011 po tom, čo Japonsko zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo cunami a haváriu v jadrovej elektrárni vo Fukušime.
„Predtým som o nich nevedel nič a čudoval som sa, ako je to možné. Zároveň som sa zaujímal o world music a hudbu iných krajín. Rád som ju počúval, zbieral o nej informácie,“ vraví a ako príklady vymenúva karibské rytmy či afrobeat.



Po katastrofe vo Fukušime začal premýšľať nad vlastným životom a prehodnocovať priority, prácu aj identitu. Zároveň sa v tomto čase podľa neho začalo prebúdzať japonské povedomie a do pozornosti sa dostávala aj pôvodná kultúra.
„Nikto nepoznal korene mojej krajiny – piesne minyo. Milujeme cumbiu (latinsko-americký hudobný štýl, pochádzajúci z Kolumbie, pozn. red.), ale nepoznali sme minyo,“ spomína si.
Tieto japonské ľudové piesne si kedysi popri práci spievali japonskí rybári, baníci či zápasníci sumo. V niektorých regiónoch boli tiež súčasťou náboženských či iných rituálov. A hoci dnes viac nie sú súčasťou každodennej japonskej kultúry, Tanaka s kolegami to chcú zmeniť.
Sila a jednoduchosť
„Pre Japoncov je minyo najbližšou aj najvzdialenejšou ľudovou hudbou,“ vravel v roku 2019. „Možno to necítime v našom každodennom mestskom živote, no melódie, štýl spevu a rytmus bubnov taiko sú zakorenené v našej DNA.“
Kapela však tradičné pracovné melódie kombinuje s ich obľúbenými rytmami z iných krajín, napríklad spomínanou cumbiou. „Cumbia je – podobne ako minyo piesne – silná, no jednoduchá. Milujeme túto silu a jednoduchosť,“ vraví Tanaka.



A kým pre neho bolo zlomovým momentom cunami, spevák kapely Freddie našiel v minyo piesňach záľubu po tom, čo jednu počul v televíznej súťaži sediac v reštaurácii.
„Majiteľ reštaurácie mu povedal, že učiteľ minyo býva v susedstve, a tak sa obaja spojili. Tanaka a Freddie založili skupinu Minyo Crusaders v roku 2011 v meste Fussa na západe Tokia, kde sa nachádza letecká základňa americkej armády Yokota,“ píše kapela na webe.
O šesť rokov neskôr vydali debutový album, ktorý bol dobre prijatý publikom v Japonsku aj hudobnými kritikmi. V roku 2019 „križiaci“ odleteli na prvé európske turné, počas ktorého vystúpili na festivaloch ako Trans Musicales, Oslo World Music či Überjazz.
Katsumi Tanaka mohol na Pohode venovať rozhovoru 15 minút – absolvoval ich totiž viacero po sebe. Deň po koncerte v Trenčíne kapelu čakal ďalší v belgických Bruggách.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
