Dezider je „polovičný Róm“, jeho kamarát Tran zasa „polovičný Vietnamec“. Šestnásťroční tínedžeri žijú na sídlisku v českom malomeste – prvý s matkou, druhý s chorou babičkou. K spolužiakom, ktorí bývajú na predmestí v domoch so záhradami a bazénmi to majú ďaleko, a to aj mentálne.

Kým väčšina mladých chodí po večierkoch, Dezider s Tranom pozorujú hviezdy alebo sledujú filmy. Na párty ich totiž nikto nepozýva. Akokoľvek sa snažia, okolitý svet im – outsiderom z rozpadnutých rodín – dáva najavo, že doň nezapadajú.

Ich priateľstvo je tak akýmsi únikom pred každodennou realitou a jediným stabilným bodom v chaotickom svete. Nie sú ním priamo odstrkovaní, skôr prehliadaní a pre druhých neviditeľní.

„Keď padá hviezda, máte si niečo priať, a v tomto prípade by ste mohli mať stovky prianí. Ja som v tom momente jedno prianie mal. Samozrejme, že som to nepovedal Tranovi, pretože by som sa akurát tak znemožnil, ale prial som si, aby sa nám s Tranom začalo dariť. Aby sme aspoň na chvíľu mohli mať rovnaký život ako naši spolužiaci,“ zúfal Dezider, hlavný hrdina románu Já, Tran a všetko ostatné.

Jeho autor Martin Kanaloš prostredníctvom dvojice zachytáva pocity neistoty, hanby a vzdoru „rozhnevaných mladých mužov“. Pokúša sa pomenovať prežívanie, o ktorom sa verejne ale ani v súkromí často nehovorí.

„Príbeh je postavený na priateľstve dvoch dospievajúcich chlapcov z etnických menšín na okraji spoločnosti. Je to žáner »young adult fiction«, a tomu som prispôsobil jazyk a rozsah knihy,“ vysvetlil Kanaloš.

Čitateľ postavy počuje „sŕkať slamkou hogo-fogo pitíčko“ a vidí ich prichádzať o „kávové panenstvo“. „Chcel by som, aby si z toho mladí čitatelia odniesli najmä zábavný čitateľský zážitok, ale tiež vedomie, že na svoje problémy nie sú sami.“

Kritika spoločnosti aj myslenia jednotlivca

Dianie začne naberať obrátky, keď sa Dezider s Tranom spontánne vyberú na večierok vo vilovej štvrti, hoci ich tam nikto nevolal. Na zozname hostí mali byť len spolužiaci z lepších pomerov.

Pri sliedení zo stromu sa však prezradia, Dezider stihne ujsť, no pod Tranom sa zlomil konár a musí utekať pred účastníčkami párty. Neskôr ho prídu spolu s policajtmi vyzerať pred vchod ich bytovky, takže Dezider kamaráta schováva u nich doma v pivnici.

O pár dní na to sa ocitne na brigáde v záhrade jedného z dievčat, ktoré predtým pozorovali. „Tak sa zo mňa stal echt cigoš. Mal som lopatu, krompáč a kopal som,“ zhodnotil to. Popri tom od domácich počúval, že „Vietnamci vraj nevedia plávať“ a ich známy je síce „Ukrajinec, ale pracant“.

Kým Dezider hĺbil jamu pre bazén, pripadal si ako v starovekom Egypte, kde faraóni usadení v pohodlí sledovali, ako otroci dreli. Jeho pocit nespravodlivosti zosilnilo zistenie, že rodina získala dom po sudetských Nemcoch, lebo patrila medzi vzorných príslušníkov komunistickej strany.

„Kniha je kritikou spoločnosti a následným vstúpením si do svedomia a zamyslením sa nad jedincom a jeho silou zmeniť svoj úsudok o iných,“ priblížil svoj zámer Martin Kanaloš.

Spomienky ako liek na samotu

Podľa česko-rómskeho vydavateľstva Kher, ktoré román prinieslo na kníhkupecké pulty, dokázal autor zachytiť pocit samoty a neprijatia, čo rezonuje aj s ľuďmi mimo cieľovej skupiny mladých dospievajúcich.

„Nič nedokáže prebudiť empatiu tak ako literatúra. Kanalošova novela prebúdza spomienky na samotu, ktorú zažil každý z nás. A potom ju vylieči,“ komentoval knihu básnik a literárny publicista Jonáš Zbořil.

Mnoho z Dezidera možno pozorovať aj v jeho tvorcovi. Aj Kanaloš má zmiešaný česko-rómsky pôvod a tiež sa v detstve rád pozeral na hviezdy. Vyštudoval dejiny umenia a od školských čias písal. Keď mal dvadsaťštyri rokov, vyšla mu v zbierke Samet Blues prvá poviedka s názvom Ty jsi jako já (2021).

Istý čas v českom Národnom pedagogickom inštitúte koordinoval motivačné besedy pre rómskych žiakov. Aktuálne žije v Prahe a pracuje ako historik umenia.

Dobrým kamarátom stačí pohľad

Partia románových outsiderov sa časom rozšíri o Ukrajinku Ruslanu, ktorá sa do mestečka čerstvo prisťahovala. Aj ona patrí medzi ľudí, ktorí narúšajú jasné spoločenské vzorce. Pochádza z Kráľovca, dnešného Kaliningradu, no rodičia neboli Rusmi. „Som Pruska? Nemka? Poľka? Ukrajinka? Alebo všetko dokopy?“ pýta sa. 

Ruslana vstúpi do priateľstva hlavných hrdinov bez toho, aby o tom vedeli, no aj vďaka nej nakoniec Dezider zistí, že Trana v skutočnosti poznal len veľmi málo.

„Pripadal som si ako zlý kamarát, zahľadený len do seba,“ vyčítal si. No keď sa po čase opäť stretli, stačil im pohľad, aby si v ňom „povedali“ všetko podstatné.

Tradícia detskej literatúry

Vydavateľstvo Kher označilo debut Martina Kanaloša za priekopnícky, keďže doteraz žiaden autor nedával hlas rómskej mládeži, tobôž mladým ľuďom, v ktorých sa stretávajú dve národnostné identity.

O pozornosť detského a mládežníckeho publika sa však vydavateľstvo uchádza už dlhšie. V roku 2022 nanovo vydalo rozprávku ikony rómskej literatúry Tery Fabiánovej s názvom Jak jsem chodila do školy a krátko na to príbehy rómskej babičky a jej vnúčat Povídaní u povidel, ktoré napísala Květoslava Podhradská.

O rok neskôr prišiel na pulty kníhkupectiev ďalší z opätovne vydaných príbehov Tery Fabiánovej ­– jej rozprávanie o neposednom psíkovi menom Čavargoš / Tulák. 

Následne Kher čitateľom predstavil román Michala Šamka pre mladých dospelých Májky a totemy a prvé rómske leporelo s názvom Varené vajcia / Tade Jandre.

Predvlani si fanúšikovia dievčenskej literatúry mohli prečítať román Ilony Ferkovej AMEN, ktorý skúma, ako sa v 60. rokoch cítili mladé Rómky v malých mestách. A minulý rok sa mohli zo svojej knižnej hrdinky tešiť aj rómski predškoláci, a to vďaka knihe Evy Danišovej Jekh, duj, trin.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].