Pred 45 rokmi v nakladateľstve Univerzity J. E. Purkyňe v Brne vyšla prvá historická monografia o vojnovom utrpení československých Rómov v rokoch druhej svetovej vojny. Niesla názov Nad osudem českých a slovenských Cikánů v letech 1939 až 1945.

Jej autor Ctibor Nečas v jednom z rozhovorov spomínal, že na začiatku kariéry historika ho Rómovia špecificky nezaujímali. Zaoberal sa históriou robotníckeho a mládežníckeho hnutia na Ostravsku, minulosťou českého priemyslu, bankovníctva a ich prenikaním na Slovensko a do balkánskych krajín. Len náhodou v archíve objavil zoznam uväznených Rómov, ktorí boli transportovaní do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Zažltnutý zoznam otvoril pre Nečasa dovtedy neznámu tému, ktorej zostal verný po celý zvyšok života.

Učiteľ a výskumník na Masarykovej univerzite

Keď sa začala druhá svetová vojna, mal šesť rokov. Vojnové detstvo prežil s rodičmi na južnej Morave. Usilovný a cieľavedomý žiak z robotníckej rodiny mal všetky predpoklady na to, aby išiel na vysokú školu. Napokon vyštudoval históriu a český jazyk a vydal sa na cestu učiteľa. Učil najmä na stredných školách na Ostravsku.

V roku 1962 sa usadil v Brne a začal prednášať na Pedagogickej fakulte Univerzity J. E. Purkyňe. V roku 1981 – v čase vydania spomínanej monografie – „zakotvil“ na Filozofickej fakulte univerzity, ktorá sa po Nežnej revolúcii vrátila k názvu Masarykova. Tam zostal až do konca svojej bohatej bádateľskej a pedagogickej kariéry.

Uznesenie Československej vlády č. 231/1972

Na začiatku 70. rokov sa Nečas začal zaujímať o tému vojnového utrpenia Rómov a Rómok. Často vo svojich textoch používal patetický pojem „osud“. Týmto slovom podčiarkoval kontinuálny historicky útlak, ktorý Rómov postihoval nielen v rokoch druhej svetovej vojny.

Je viac než isté, že za socializmu nebolo možné skúmať vopred neschválenú a neplánovanú tému. Možno však Nečas reagoval na konanie vládnych inštitúcií.

V auguste 1972 totiž federálna vláda schválila uznesenie č. 231 k správe o stave riešení „otázok cigánskeho obyvateľstva“. Kabinet vytýčili novú koncepciu všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie etnickej skupiny Cigánov-Rómov. Uznesenie nariadilo Československej akadémii vied realizovať spoločenský výskum rómskeho obyvateľstva.

Rozhodnutie teda Nečasovi mohlo umožniť dlhodobo sa venovať téme, ktorá bola chápaná aj ako kritika nacizmu, fašizmu a kapitalistického imperializmu.

Otvoril archívy, o ktoré nemal záujem nikto pred ním

Na základe podrobného archívneho výskumu vydal v roku 1973 prvé články o takzvanom Cigánskom tábore v Letech u Písku a v Hodoníne u Kunštátu. Postupne sa zaoberal lokálnou a regionálnou vojnovou históriou Rómov v Luhačoviciach, Oslavanoch, Strážnici, v Brne, v okolí Zlína a Uherského Hradišťa. Podrobne sa venoval sa vojnovým osudom rómskych rodín – napríklad Danielovcom z Mútěníc, rodinám z Brna či Ružene Danielovej, väzenkini v „cigánskom koncentračnom tábore“ v Birkenau.

Na konci 70 rokov publikoval prvé odborné články o pracovných útvaroch vo vojnovej Slovenskej republike. Vyšli v regionálnom Vlastivednom zborníku Považia a v časopise Obzor Gemera. Starší zamestnanec národného archívu v Bratislave si pred pár rokmi spomenul na historika z Brna, ktorý pravidelne zbieral pramene ku kapitole o vojnovom osude slovenských Rómov. Zapamätal si ho z dôvodu, že bol prvým bádateľom, ktorý otvoril zaprášené krabice s prameňmi, o ktoré nemal záujem nikto pred ním.

Prostredníctvom objavovania  lokálnych tém prehlboval svoje poznatky do syntézy všeobecne platného a neskôr aj uznávaného diela. Monografia Nad osudem českých a slovenských Cikánů totiž v čase vydania nevzbudila zvýšený záujem odbornej verejnosti. V českých odborných časopisoch vyšlo niekoľko recenzií, v slovenskej komunite historikov zostala kniha úplne bez odozvy. V zahraničí vyšli dve recenzie – v spravodaji Gypsy Lore Society a v dvojmesačníku Centra cigánskych štúdií v Ríme, kde Nečas najmä po roku 1989 publikoval v talianskom jazyku.

Nádeje a aktivity po roku 1989

Po Nežnej revolúcii Nečas spolu s Karlom Holomkom, jeho dcérou Janou Horváthovou, Bartolomějom Danielom a Evou Davidovou založili Múzeum rómskej kultúry v Brne. Historik tiež spolupracoval pri realizácii pamätníkov obetiam „cigánskych táborov“ v Letoch a v Hodoníne. Stal sa členom mnohých historických spoločností, inštitútov a vedeckých rád doma i v zahraničí.

V roku 1992 si univerzita voči nemu splatila svoj dlh vymenovaním ho za profesora všeobecných dejín. V roku 1999 uzavrel svoju bádateľskú prácu monografiou Holocaust českých Romů, ktorá vyšla aj v anglickom preklade. Slovenskú časť monografie už nenapísal. Prenechal ju slovenským historikom mladšej generácie.

Bibliografia Ctibora Nečasa obsahuje vyše 300 položiek, z toho 255 sa zaoberá históriou Rómov. Zaradil sa medzi najvplyvnejších historikov rómskeho holokaustu vôbec.

Profesor Ctibor Nečas zomrel v Brne 19. decembra 2017 vo veku 84 rokov.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].