Od roku 2024 rezort školstva sleduje školy „v riziku segregácie“ a podľa poslednej správy ich je až 468. Problémom je chýbajúca jasná metodika terénneho overovania, ktorá by ukázala, čo sa za týmito číslami v skutočnosti skrýva, pomohla identifikovať reálne prípady segregácie a umožnila navrhnúť cielenú podporu pre žiakov.

Celú situáciu výrazne ovplyvňuje dlhodobý systémový deficit v riadení slovenského školstva. Kým sa už viac ako tri desaťročia diskutuje o obsahu vzdelávania či vyučovacích metódach, stále chýba zásadná debata o reforme samotného riadenia školského systému. V dôsledku toho nedokážeme adekvátne reagovať na rastúci počet chudobných rómskych detí v regiónoch s nízkou kvalitou vzdelávania, alebo zabezpečiť plnohodnotné začlenenie ukrajinských detí do bežných škôl.

Niektorí kritici preto kladú dôraz na posilňovanie „kvality vzdelávania“, no často pritom vychádzajú z koncepcií 80. rokov, zameraných najmä na osvojenie si tradičných učebných predmetov. Súčasné ponímanie kvality vzdelávania však zahŕňa aj integráciu a inklúziu – bez nich nie je možné pripraviť deti v školách na život v dnešnej spoločnosti.

Inšpirujme sa skúsenosťami iných krajín

Pandémia covid-19 odkryla napätie medzi tradičným a moderným poňatím kvality vzdelávania a naznačila, akým smerom by sa malo slovenské školstvo uberať, a to aj pri vzdelávaní rómskych detí. Poukázala na to, aké obmedzujúce je viazať vzdelávanie výlučne na školské priestory a aký význam by mal rozvinutý komunitný systém. Ten môže predstavovať riešenie najmä tam, kde už nie je možné odstrániť priestorovú segregáciu spôsobenú rastúcim počtom detí zo sociálne znevýhodnených rodín alebo geografickou nedostupnosťou iných škôl. Komunitný model tak vytvára priestor pre napĺňanie vzdelávacích a sociálnych potrieb detí, ktoré narážajú na limity dopravnej či školskej infraštruktúry.

Komunitné vzdelávanie posúva školu ďaleko za jej brány. Spája rodičov, miestne organizácie, budúcich zamestnávateľov aj odborníkov, prepája formálne a neformálne učenie a dokáže pružne reagovať na potreby každého dieťaťa. Skúsenosti zo zahraničia – britské Education Action Zones (zóny aktívneho vzdelávania), francúzske Réseaux d’Éducation Prioritaire (siete prioritného vzdelávania), portugalské Territórios Educativos de Intervenção Prioritária (teritóriá prioritných vzdelávacích intervencií) či americké Promise Neighborhoods (sľubné susedstvá) – ukazujú, že školy úzko späté s komunitou dosahujú u žiakov zo znevýhodnených prostredí lepšie výsledky.

Čo by bolo skutočnou revolúciou v školstve?

Južná Kórea sa inšpirovala európskymi krajinami a v roku 2023 spustila Program prioritných zón vzdelávacej starostlivosti, ktorý cielene reaguje na potreby znevýhodnených oblastí v troch kľúčových oblastiach: podpore učenia, kompenzácii kultúrnej deprivácie a psychologickej či emocionálnej podpore. Program je postavený na úzkej spolupráci škôl s miestnymi komunitami a každá zapojená škola získava na jeho realizáciu dodatočných 100-tisíc dolárov.

Podobný prístup by mohol výrazne pomôcť aj na Slovensku, kde by komunitné vzdelávanie znižovalo rozdiely medzi deťmi. Pomohlo by to nielen rómskym žiakom z vylúčených lokalít, ale aj deťom cudzincov, ktorých počet u nás rastie. Programy by prospeli aj deťom so zdravotným znevýhodnením, z ktorých mnohé sú stále vzdelávané v oddelených školách.

Potenciál tohto prístupu však brzdí absencia premyslenej podpory, ktorá by zabezpečila stabilné financovanie, prepojenie škôl s rodinami a miestnymi organizáciami a dostupnosť kvalifikovaných odborníkov aj učiteľov s lepšími podmienkami a podporou. Rovnako kľúčová je sieť služieb pre deti – doučovanie, mimoškolské aktivity, psychologická pomoc či stravovanie –, ktorá pomáha predchádzať vypadávaniu zo školy a vytvára bezpečné prostredie.

Je zrejmé, že existujú programy schopné významne kompenzovať znevýhodnenie detí z chudobných rodín a podporovať ich vzdelávanie. Zatiaľ čo však európske krajiny už desaťročia flexibilne zavádzajú takéto modely do svojich škôl, Slovensko sa nimi doteraz nedokázalo inšpirovať. Ani v posledných rokoch, najmä v dôsledku pandémie covid-19, neboli navrhnuté žiadne komplexné riešenia, ktoré by efektívne zmiernili znevýhodnenie detí.

Ak chceme na Slovensku začať revolúciu aj v tejto oblasti, je kľúčové spojiť systémovú reformu riadenia školstva so zavádzaním komunitných modelov, ktoré umožnia reálne reagovať na potreby znevýhodnených detí a pripravia školy na skutočnú inklúziu všetkých žiakov.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].