Minister školstva Tomáš Drucker tvrdí, že novela zákona o školskej správe (a ďalšie súvisiace zákony), ktorú vláda schválila 22. augusta 2025, má podporiť tvorbu školských obvodov tak, aby sa predišlo segregácii a aby boli školy pestrejšie a spravodlivejšie. V skutočnosti však novela tieto ciele nenapĺňa ­– skôr odhaľuje prehlbovanie viacerých problémov v školskej praxi.

Škola podľa pobytu, ďaleké cestovanie a národnostné obvody

Prvým problémom novely je, že ak sa školský obvod bude striktne viazať na pobyt žiakov, tak bude iba kopírovať už existujúce priepastné rozdiely v bývaní. V prípade vylúčených žiakov to znamená, že školy budú geograficky kopírovať polohu ich komunít, takže rómske deti zostanú sústredené v jednej škole, zatiaľ čo tie ostatné budú do škôl prednostne prijímané podľa svojho trvalého pobytu mimo týchto osídlení. To môže odštartovať ďalšiu výstavbu škôl vo vylúčených lokalitách.

Limity školskej integrácie na Slovensku však neurčuje iba adresa bydliska žiakov, ale aj jeho vzdialenosť od školy. U nás je odporúčané, aby cesta do školy netrvala viac ako 30 až 45 minút, čím sa by malo predchádzať únave žiakov. Podobné odporúčania platia aj v iných krajinách, ako napríklad v Holandsku, Fínsku, Veľkej Británii alebo Švédsku. Ďalšie predlžovanie cestovania do vzdialenejších škôl v mene školskej integrácie by negatívne ovplyvňovalo školský výkon chudobných detí.

Ďalším problémom novely je, že umožňuje školám s vyučovaním v jazyku národnostnej menšiny vytvárať si vlastné špecifické školské obvody. To môže viesť k sústredeniu (nielen) rómskych detí do samostatných tried či škôl. Ministerstvo stále nepredstavilo kroky, ako zabezpečiť jazykové vzdelávanie žiakov bez rizika segregácie.

Elokované pracoviská a rozhodovanie starostov

Samostatnou kapitolou sú elokované pracoviská škôl, ktoré bude naďalej možné zriaďovať aj v iných školských obvodoch a v blízkosti vylúčených lokalít. Doteraz tieto pracoviská často prispievali k prehlbovaniu školskej segregácie a po návrhu novely zostáva nejasné, ako majú nové pravidlá podporiť opak. Pozitívom je, že všetky elokované pracoviská budú po novom povinne evidované v rezortnom registri, čo prispeje k lepšiemu prehľadu a kontrole ich fungovania.

K spoločnému vzdelávaniu detí neprispieva ani to, že rozhodujúcu úlohu pri zriaďovaní školských obvodov majú starostovia, ktorí môžu vytvárať aj spoločné obvody. V praxi to môže viesť k situácii, že sociálne mobilnejšie deti budú môcť dochádzať do vzdialenejších škôl, zatiaľ čo v miestnych zostanú prevažne deti zo znevýhodneného prostredia.

Podpora falošnej integrácie

Keďže nový zákon nedefinuje, čo znamená realizovať rovnomerné zastúpenie rôznych skupín detí v spoločnom školskom obvode, v dôsledku tlaku a očakávaných súdnych rozhodnutí v prípadoch školskej segregácie môže v úradníckej praxi dochádzať k uplatňovaniu takzvanej „integrácie naoko“ (tokenizmu).

Znamená to, že formálne bude škola uvádzať, že prijíma a má v kolektíve aj niekoľko rómskych žiakov, no v skutočnosti sa väčšina z nich aj tak bude sústreďovať do samostatných tried – napríklad jazykových – alebo dokonca do samostatných škôl. Školské úrady budú môcť formálne preukázať prítomnosť rómskych žiakov v bežných školách, no takáto „integrácia“ nepovedie k reálnemu zmiešaniu žiakov, a to ani v rámci jednotlivých školských obvodov, ani medzi nimi.

V neposlednom rade, rezort školstva zatiaľ nepredstavil žiadnu stratégiu, ktorá by riešila situáciu škôl v znevýhodnených lokalitách, ktoré sa už objektívne nedajú geograficky desegregovať a v ktorých dlhodobo pretrváva nízka úroveň vzdelávania detí z chudobných rodín.

Čo by pomohlo

Ak máme cieľ odstraňovať segregáciu, je zrejmé, že školy, ktoré nie sú viazané školským obvodom, dokážu flexibilnejšie vytvárať väčšiu pestrosť žiakov – v Spojených štátoch sú to napríklad charterové, alebo magnetové školy – než školy, ktoré musia v rámci obvodu prijímať prednostne iba jednu geograficky určenú skupinu, ktorá si je v našich podmienkach navyše často etnicky, ekonomicky a sociálne podobná.

Ak opomenieme potrebu medziškolských inkluzívnych vzdelávacích programov, o ktorých sa u nás ani len nediskutuje, tak by v súčasnej situácii mohla ako jeden z relatívne účinných nástrojov pomôcť takzvaná regulovaná voľba školy.

Rodičia by si zariadenie mohli vybrať, no tento výber by bol miestnymi úradmi usmernený tak, aby nevznikali etnicky a sociálne homogénne školy. Deti by sa rozdeľovali rovnomerne podľa kapacity, vzdialenosti či sociálneho zloženia. Skúsenosti z Holandska a Belgicka ukazujú, že regulovaná voľba škôl síce nie je všeliekom na odstránenie segregácie, no môže pomôcť aspoň zmierniť sociálne, ekonomické a etnické rozdiely medzi školami a podporiť rovný prístup k vzdelaniu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].