Skôr než prejdem k výzvam rómskeho dievčaťa žijúceho v marginalizovanej komunite, je dôležité zdôrazniť, že byť Rómom alebo Rómkou automaticky neznamená narodiť sa a vyrastať výlučne v chudobe. Na Slovensku však mám často pocit, akoby sa chudoba automaticky spájala s rómskou etnicitou.

Neexistuje jeden „rómsky príbeh“, rovnako ako neexistuje jeden univerzálny príbeh o Slovákovi či Slovenke. Toto pochopenie je kľúčové, ak chceme hovoriť o postavení rómskych dievčat a žien. Ich možnosti a výzvy sa výrazne líšia podľa prostredia, v ktorom vyrastajú a v závislosti od ľudí, s ktorými sú v každodennej sociálnej interakcii.

Rómska populácia na Slovensku je mimoriadne rozmanitá, hoci vo verejnej diskusii sa o tom hovorí len zriedka. Samozrejme, žijú u nás aj Rómovia, ktorí vyrastajú v marginalizovaných komunitách. No uvedomme si, že nikto si nevyberá miesto ani podmienky svojho narodenia. To, do akej rodiny a prostredia sa človek narodí, nie je v jeho moci. A život môže obrátiť karty každému z nás. Aj ten najbohatší človek môže stratiť istoty a ocitnúť sa v chudobe či v sociálnom vylúčení.

Dospievanie v generačnej chudobe

Ak sa však dieťa narodí do marginalizovanej komunity, jeho štartovacia čiara je úplne iná. V takomto prostredí sa koncentrujú špecifické problémy – napríklad vysoká nezamestnanosť, alebo obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a kvalitnému vzdelaniu. Tieto problémy však nie sú dôsledkom samotnej rómskej etnicity, ale výsledkom kombinácie historických, ekonomických a sociálnych faktorov.

Ak sa dnes pozrieme na život dievčaťa narodeného v marginalizovanej komunite, tak identifikujeme celú škálu prekážok a výziev, ktoré významne ovplyvňujú jeho proces dospievania. Vo všeobecnosti už samotné obdobie adolescencie predstavuje pre dievčatá komplexnú vývinovú etapu spojenú s hľadaním identity, formovaním rovesníckych a sociálnych vzťahov, ale aj s poznávaním všetkých emócií, ktoré sú v tomto čase intenzívnejšie. Tínedžerky sú mimoriadne citlivé na spätnú väzbu okolia, často inklinujú k nadmernej sebakritike a potrebujú preto systematickú podporu pri budovaní sebaúcty, pozitívneho sebapoznania a sebaprijatia.

A teraz sa skúsme vcítiť do rómskeho dievčaťa, ktoré sa narodí do generačnej chudoby. Dovolím si povedať, že v mnohých prípadoch hovoríme už o reprodukujúcej sa generačnej chudobe. Okrem prirodzených výziev spojených s adolescenciou čelí toto dievča aj výrazným sociálno-ekonomickým bariéram a obmedzenému prístupu k zdrojom a príležitostiam, ktoré sú nevyhnutné pre jeho plnohodnotný osobnostný a sociálny rozvoj.

Pripravené obhajovať sa

Keď človek pracuje s mladými dievčatami z marginalizovaných komunít, rýchlo pochopí, že chudoba je len jedna časť ich reality. Za ňou sa skrýva ďalší komplex prekážok, a to od každodenných predsudkov a nerovných príležitostí až po nedostatok podpory, ktorá by im pomohla veriť vo vlastné schopnosti.

Rómske deti, najmä dievčatá z marginalizovaných komunít, sú denne vystavované otvoreným aj skrytým prejavom predsudkov, nedôvery a nálepkovania. Ich zraniteľnosť je dvojnásobná – nielen preto, že sú dievčatá, ale aj preto, že sú Rómky z marginalizovanej komunity. Ak človek už v detstve zažíva stereotypy, pohŕdavé pohľady a generačnú chudobu, je nesmierne ťažké veriť v seba a vo vlastnú hodnotu.

Každá takáto skúsenosť zanecháva stopu, možno traumu, formuje identitu, sebavedomie a to, kým sa dieťa v dospelosti stane. Dievčatá mi často rozprávajú, ako sa cítia v meste, keď si idú kúpiť oblečenie, pozrieť sa do drogérií, keď cestujú autobusom alebo keď prehovoria na neznámeho človeka. Vnímajú pohľady, počujú poznámky. Takéto skúsenosti ich učia byť v neustálom strehu – musia byť pripravené obhajovať sa.

Nájsť niekoho, kto im verí

Jednou z veľmi citlivých tém v marginalizovaných komunitách je aj menštruácia. V mnohých rodinách je stále zahalená akýmsi tabu. Dievčatá často nedostávajú dostatok informácií o tom, čo sa deje s ich telom a hanbia sa o tom hovoriť. S tým súvisí aj menštruačná chudoba a nedostatok finančných prostriedkov na nákup hygienických potrieb. Niektoré dievčatá sú nútené používať improvizované menštruačné pomôcky, ktoré sú nekomfortné a niekedy aj zdravotne rizikové. Výsledkom je, že počas menštruácie vynechávajú školu, čo ich ešte viac vzďaľuje od vzdelania a budúcich možností.

A potom je tu ešte otázka bezpečia. Niektoré dievčatá zažívajú sexuálne obťažovanie, fyzické alebo psychické násilie. Strach z reakcie okolia a nedôvera k inštitúciám ich často odrádzajú od toho, aby prehovorili. A keď už nájdu odvahu, nie vždy majú istotu, že budú vypočuté a chránené.

Tieto skúsenosti jasne ukazujú, že ak chceme, aby rómske dievčatá z marginalizovaných komunít mali rovnaké šance, nestačí riešiť len materiálne podmienky. Potrebujeme pracovať aj na ich sebavedomí, sebahodnote a vytvárať priestor, kde môžu rozvíjať svoj talent.

Rovnako je dôležité, aby mali vo svojom okolí aspoň jednu osobu, ktorá im verí. Pre mnohé z nich je to jediný dôvod, prečo sa nevzdajú.

Kristína Maková Pôsobí v Centre komunitného organizovania v Banskej Bystrici ako komunitná organizátorka. Od šestnástich rokov sa venuje dobrovoľníctvu a práci s rómskymi deťmi a mládežou z vylúčených komunít. Stojí za vznikom iniciatívy Romane Čaja (Rómske dievčatá), ktorá posilňuje mladé rómske dievčatá, podporuje ich líderstvo, otvára priestor na otvorené pomenovanie potrieb a budovanie bezpečného prostredia, kde sú rešpektované a vypočuté. Od roku 2019 koordinuje dobrovoľnícky program Spojivko v Centre dobrovoľníctva, zameraný na individuálne doučovanie a mentoring detí ohrozených sociálnym vylúčením. Vyštudovala sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].