Najvyšší súd v decembri 2022 rozhodol, že ministerstvo školstva a mesto Stará Ľubovňa, zriaďovateľ Základnej školy v Podsadku, segregovali rómske deti v tamojšej oddelenej kontajnerovej škole a do troch rokov musia prijať účinnú nápravu. Žalobu podala ešte v roku 2015 Poradňa pre občianske a ľudské práva.

Priznám sa, je mňa nepochopiteľné, že ministerstvo školstva, ktoré má v rukách školskú legislatívu a pod sebou všetky základné školy, míňa od roku 2015 nemalé verejné prostriedky na to, aby na domácich súdoch dokázalo, že nezodpovedá za diskrimináciu žiakov. Je to pre mňa o to nepochopiteľnejšie, že v rovnakom čase, ako Poradňa pre občianske a ľudské práva vzniesla obžalobu, začala proti Slovensku konanie pre segregáciu rómskych žiakov aj Európska komisia. Z rozsudku vyplýva, že miesto toho, aby rezort školstva inicioval mimosúdnu dohodu a prijal účinné systémové opatrenia, poškodených žiakov sa za sedem rokov súdnych ťahaníc nezastal a neurobil nič pre to, aby sa rómske deti cítili v školách prijaté.

Argumentácia Najvyššieho súdu je správna a logická. Jeho senát vyvracia viaceré argumenty, ktoré sú pri vzdelávaní rómskych detí v pedagogickej komunite dlhodobo prítomné. Preto je dobré si ich zopakovať.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí jasne konštatuje to, čo už v roku 2012 konštatoval Krajský súd v Prešove pri segregácii rómskych detí v Šarišských Michaľanoch, a pred ním viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. A síce, že na to, aby išlo o nezákonné oddeľovanie rómskych detí od ostatných žiakov, súd nepotrebuje poznať motiváciu tých, ktorí takéto vzdelávanie realizujú. Pred sudcami neobstál ani argument žalovaných, že oddelené vzdelávanie je v poriadku, ak si ho vyžiadali samotní rodičia detí. Nie, nie je to v poriadku. Rodičia ani nikto iný nemá legitimitu dávať verejným inštitúciám informovaný súhlas na to, aby deti mohli byť diskriminované vo vzdelávaní.

Ani existencia práva na slobodný výber školy nie je podľa sudcov Najvyššieho súdu dostatočným argumentom pre to, aby sa rodičia mohli rozhodnúť pre vzdelávanie svojich detí oddelene v spádovej škole, ktorá je blízko ich bydliska vo vylúčenej komunite. Sudcovia pripomínajú, že rodičia by mali mať k dispozícii informácie o dostupných alternatívach vrátane možností dopravy do iných škôl, čo však často nemajú.

A hoci zriaďovateľ argumentoval aj tým, že kontajnerová škola rozširovala kapacity pre vyššie populačné ročníky rómskych žiakov, podľa súdu to nič nemení na fakte, že takáto intervencia napokon viedla k ich segregovanému vzdelávaniu v kontajnerovej škole a spôsobila ich odčlenenie od majoritného obyvateľstva.

Po prečítaní štrnásťstranového rozsudku musí byť každému jasné, že rozhodnutie Najvyššieho súdu je pre Slovensko len generálkou pred hlavným „vystúpením“ na pôde Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, kam nás skôr či neskôr dostane žaloba Európskej komisie za segregáciu rómskych detí v školách.

Zabrániť sa tomu dá iba tak, že rezort školstva premietne právnu argumentáciu Najvyššieho súdu do prijatia celoštátnych systémových a metodických opatrení, ktoré odstránia segregáciu rómskych detí v školách a zamedzia jej vzniku. A prijatie definície segregácie do školskej legislatívy, ktoré ministerstvo školstva sľubuje, je iba vstupnou bránou k tomu všetkému.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].