Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, mnohí Rómovia využili možnosť a vstúpili do povstaleckej Československej armády. Po jeho potlačení niektorí ostali v horách ako partizáni a ďalší partizánom pomáhali, najmä zásobovaním potravinami.

V tomto období dochádzalo na viacerých miestach, hlavne stredného Slovenska, k masovému vyvražďovaniu Rómov. Iniciátormi a vykonávateľmi týchto strašných činov boli špeciálne jednotky SS – najmä štáb Einsatzkomanda 14 so sídlom v Banskej Bystrici.

Dôvodom pre represie bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo spolupráce s nimi. Výnimočnou krutosťou sa vyznačovalo Einzatzkomando 14 – oporný bod Zvolen, na čele ktorého bol kriminálny komisár SS-Obersturmführer Johannes Hossbach.

Zastrelili 11 Rómov

Podozrenie so spolupráce s partizánmi bolo aj dôvodom tragédie Rómov z obce Podkriváň (okres Detva) v osade Dolná Bzová. Jedenásteho novembra 1944 tam prišla jednotka nemeckých vojakov a zobrala všetkých rómskych mužov, spolu ich bolo 11. Odviezli nielen miestnych Rómov, ale aj Rómov z Detvy, ktorí tam boli v tom čase na návšteve.  

Ženy sa ich vydali hľadať a napokon ich našli vo Zvolene – pracovali pri Hrone, strážení nemeckými vojakmi. Tí ženám povedali – pravdepodobne v snahe zbaviť sa ich –, že ak donesú potvrdenie o tom, že ich muži neboli partizánmi, pustia ich.

Ženy po návrate domov žiadali takéto potvrdenie od miestneho kňaza, ten im ho však odmietol vystaviť. Vystavil im ho napokon miestny notár, ukázalo sa však, že im to nebolo nič platné. Pri tretej návšteve Zvolena už svojich mužov nenašli. Bolo im povedané, že ich odviezli na práce nevedno kam. Manželky sa až po vojne dozvedeli, že ich muži boli zastrelení, no nevedeli kde a ani to, kde sú pochovaní.

Vojaci chceli tabak

A aký bol dôvod týchto tragických udalostí? Podľa rozprávania pani Eleny Berkyovej (1929-2019), ktoré potvrdili aj Nerómovia v Dolnej Bzovej, sa to udialo takto: Nemeckí vojaci si v susednej obci Korytárky chceli kúpiť tabak. Obchodník im však povedal, že tabak nemá, lebo mu ho zobrali partizáni. Na otázku, kde sú tí partizáni, označil Rómov v Dolnej Bzovej.

Nasledovala spomínaná razia, pri ktorej esesáci zobrali okrem 11 Rómov aj Nerómov – spolu asi 20 mužov. Tým sa však utrpenie miestnych Rómov neskončilo. V januári 1945 sa nemeckí vojaci do Bzovej vrátili a osadu zapálili.

O osudoch Rómov z Dolnej Bzovej vypovedá niekoľko prameňov. Pamätná kniha obce Podkriváň uvádza, že udalosť sa odohrala začiatkom decembra a odvlečených bolo šesť mužov. Pamätníčka Margita Mitterová uviedla väčší počet zadržaných Rómov – desať až dvadsať.

V matričnej knihe obce Podkriváň sú uvedené mená troch mužov z rodiny Berkyovcov, ktorí boli v roku 1950 vyhlásení za mŕtvych. Ako dátum úmrtia sa konštatuje 11. a 17. november 1944, miesto smrti uvedené nie je.

Podľa zaznamenaného svedectva Štefana Kmeťa boli bzovskí Rómovia naposledy videní v Krupine. Je však pravdepodobné, že v tomto prípade išlo o 34 krupinských Rómov, ktorí boli odvezení 17. novembra do Banskej Bystrice a odtiaľ na popravisko do Kremničky.

Rómovia z Dolnej Bzovej boli popravení na židovskom cintoríne vo Zvolene, v roku 1991 to potvrdil očitý svedok – Ján Matúška z Detvy-Krnô, väznený partizán na zvolenskom zámku.

Popravy na židovskom cintoríne vo Zvolene prebiehali od novembra 1944 do februára 1945. Po prechode frontu v marci a apríli 1945 tam bolo úradne otvorených šesť masových hrobov, v ktorých neskôr objavili telá 128 obetí (86 mužov, 36 žien a 6 detí), zavraždených nemeckými vojakmi.

Z exhumačných protokolov vyplýva, že príčinou úmrtia bola takmer vo všetkých prípadoch strelná rana do tyla. Telá boli uložené do drevených rakiev. Nerómovia boli pochovaní na mestskom cintoríne vo Zvolene, Židia a Rómovia v dvoch masových hroboch na mieste popravy.

Obete aj na Hornej Nitre

Krutosť nemeckých okupantov pocítili začiatkom novembra 1944 aj obyvatelia obce Valaská Belá v okrese Prievidza. V hornatom teréne pôsobilo viacero partizánskych oddielov, na strane odbojárov stál dokonca aj početný oddiel rumunských vojakov.

V okolitých lesoch sa skrývali aj židovské rodiny, medzi nimi aj rodina významného slovenského lekára Pavla Traubnera. On sám má na toto obdobie spomienku, že viac ako deväť mesiacov žili v jame v zemi. Prežil iba vďaka tomu, že ho ostatní príbuzní zohrievali vlastnými telami. Po vojne vážil ako štvorročný iba 10 kilogramov a nevedel nahlas hovoriť. 

Vo Valaskej Belej prišlo o život 13 Rómov, ktorých 6. novembra 1944 zavraždili nemeckí vojaci. Bez dôvodu a bez súdu ich vyviedli z domovov a v časti Škrípovo ich vyhnali na samotu zvanú Nad studienkami. Tam ich na mieste zastrelili.

Na tomto mieste ich miestni aj pochovali do spoločného hrobu. V roku 2019 bol hrob z iniciatívy združenia In Minorita revitalizovaný a bola naň osadená tabuľa s menami zavraždených. Autorkou návrhu je architektka Katarína Smatanová, kovové artefakty vznikli v kováčskej dielni Rácovcov z Bolešova.

Pamätníky s menami obetí

Pamätník vznikol aj na spomienku na rómske obete z Podpoľania, na židovskom cintoríne vo Zvolene bol odhalený 8. apríla 2006. Jeho autormi sú sochári Jaroslava Šicková a Ján Šicko. Aj tento pamätník bol vytvorený v rámci projektu združenia In minorita.

V decembri 2015 bol pamätník na pietnej slávnosti doplnený tabuľou s menami rómskych obetí. Boli medzi nimi aj mená troch mužov z Dolnej Bzovej, ktoré sa podarilo archívne doložiť.

Ich jediným previnením sa stalo to, že boli Rómovia, preto na tieto obete nesmieme zabudnúť. Ma bisteren! („nezabudnime“ – pozn. red.)

Text na pamätnej tabuli vo Zvolene

Obec Podkriváň – časť Dolná Bzová

František Berky, Jozef Berky, Juraj Berky a ďalších 8 mužov rodiny Berkyovcov

Mená zavraždených na pamätnej tabuli vo Valaskej Belej

Štefan Kuman, Viktória Kumanová, Jozef Tanáč, Dorota Tanáčová, Štefan Tanáč, Anna Tanáčová, Rudolf Tanáč, Filip Tanáč, Vilma Tanáčová, Božena Tanáčová, Štefan Tanáč, Paulína Tanáčová, Rudolf Žikmund

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].