V priebehu roka sú tri dôležité dátumy, keď je možné pripomenúť si dejiny a kultúru Rómov. Sú nimi Deň Rómov (8. apríl), Pamätný deň rómskeho holokaustu (2. august) a Deň rómskeho jazyka (5. november). Postupne sa tieto dátumy dostávajú do povedomia nielen Rómov, ale aj majority. Občas však vyvstáva otázka, ako si tieto dni dôstojne pripomínať.

Ako zaistiť, aby Rómovia nepremeškali príležitosť povedať niečo o sebe? Ako môže prispieť k dôstojným oslavám majorita? Ako neposilňovať stereotypy, ale využiť tieto príležitosti na vzájomné spoznávanie?

V týchto dňoch si pripomenieme Pamätný deň rómskeho holokaustu. Z historického hľadiska ide o pripomenutie si rómskych obetí, ktoré boli v noci z 2. na 3. augusta 1944 splynované v Auschwitz-Birkenau pri likvidácii takzvaného cigánskeho koncentračného tábora.

Je to pripomienka 2897 mužov, žien, detí, starých a chorých, ktorých nahnali do plynových komôr a ich telá spálili v kremačných peciach. Ale je to aj pripomienka viac ako 19-tisíc zavraždených z asi 22-tisíc internovaných Rómov z celej Európy v tomto koncentračnom tábore. Zároveň je to pripomienka viac ako 50 ročnej snahy rómskych aktivistov, preživších a pozostalých o uznanie rómskeho holokaustu.

Museli prejsť desaťročia

V povojnovom období boli perzekúcie Rómov počas druhej svetovej bagatelizované. Keďže etnické čistky boli realizované pod rúškom údajnej „geneticky danej asociálnosti“, verejnosť pripúšťala, že rodiny, ktoré boli deportované do pracovných a koncentračných táborov, si to zaslúžili, lebo žili asociálnym spôsobom života.

Museli prejsť desaťročia, počas ktorých boli zrealizované desiatky výskumov, napísané množstvá kníh, no najmä stovky ľudí museli rozpovedať svoj príbeh, aby verejnosť pochopila, že genocída európskych Rómov a Sintov mala etnický základ.

Veľkú úlohu v tejto sfére zohrali nemeckí Sintovia, ktorí bojovali neúnavne na všetkých frontoch. Nakoniec ich snaha priniesla výsledok a v roku 2015 Európsky parlament vyhlásil 2. august za Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Slovenské špecifiká

V každej z európskych krajín mali perzekúcie Rómov iný priebeh v čase. V západnej Európe, predovšetkým v krajinách okupovaných Nemeckom, dochádzalo krátko po vypuknutí vojny k deportáciám do pracovných táborov Rómovia boli spočiatku využívaní ako lacná pracovná sila. Neskôr boli deportovaní do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Konečnej likvidácii predchádzalo upieranie občianskych a ľudských práv, odňatie majetku, násilné rozdelenia rodín a celková degradácia spoločenského postavenia.

Na Slovensku mali perzekúcie Rómov svoje špecifiká. Kým do vypuknutia vojny prebiehala medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom nevyhnutná kooperácia, v čase vojny boli Rómovia vytlačení z verejného života a nútení v biede a hlade žiť výlučne v osadách.

Ak pred vojnou pracovali na vidieku ako námezdní poľnohospodárski robotníci, ktorí namiesto pláce často dostávali naturálie, v čase vojny mali zákaz opúšťať obydlia, a teda zarobiť si na živobytie. Muži boli zároveň internovaní v pracovných útvaroch po celom Slovensku a ženy zostávali bez možnosti zárobku doma.

Konečné riešenie vo forme zaisťovacieho tábora v Dubnici nad Váhom sa vo vzťahu k Rómom pripravovalo až na konci vojny. Spomínaný tábor vznikol v novembri 1944, teda v čase, keď niektoré mestá a obce na východnom Slovensku už boli oslobodené. Istý čas bol pod nemeckým velením, ktoré pripravovalo deportácie smerom na západ do vyhladzovacích táborov.

K plánovaným deportáciám nedošlo vzhľadom k vypuknutiu infekčného ochorenia, ktoré bolo pre časť zaistencov fatálne – minimálne 26 chorých bolo usmrtených –, ale pre stovky ďalších znamenalo záchranu.

Rómovia na Slovensku sa zároveň stali obeťami vyvražďovania po potlačení Slovenského národného povstania (SNP), keď ich pomoc partizánskemu hnutiu alebo obvinenie z takejto pomoci stačili na okamžitú popravu. Treba dodať, že na tom mali často „zásluhu“ aj miestni obyvatelia, hlavne príslušníci Hlinkovej gardy. Mnohé popravy nikdy neboli riadne vyšetrené a už vôbec nie potrestané.

Pieta a úcta k obetiam

Základné fakty o holokauste Rómov v Európe aj u nás sú dostupné a vďaka internetu sa k nim dostane každý, kto hľadá takéto informácie. Na mnohých miestach na Slovensku sa 2. augusta budú konať podutia pripomínajúce vojnové udalosti.

Zostáva iba apelovať na organizátorov, aby to boli podujatia pietne, vychádzajúce z dostupných overených faktov. Lebo ak sa také podujatie nesie v duchu „bašavelu“ s fabuláciou príbehov a dát, jeho zmysel sa stráca.

Ba práve naopak, verejnosť sa potom pýta, či sa takto vzdáva úcta obetiam. Citlivé pripomínanie sme dlžní aj im, veď predsa nikto by si nemal dovoliť tancovať na hrobe iného.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected]