Ako sa chalan z osady dostal na vládny úrad alebo príbeh najsilnejšej rómskej „mimovládky“ (najlepšie rozhovory)
Online magazín Romano fórum publikoval od svojho vzniku v apríli 2021 60 článkov – spravodajstvo, príbehy, ankety či komentáre. Ku koncu roka prinášame redakčný výber pre nás doteraz najsilnejších rozhovorov.
1.
Ocenená Agnes Horváthová: Všetko rómske funguje len na projektoch, štátu chýba systém
V júni 2021 prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie aktivistke a šéfke občianskeho združenia Romano kher – Rómsky dom Agnes Horváthovej. Ocenila ju za zásluhy o sociálny rozvoj Slovenska.
Horváthová bola v 90. rokoch pri vzniku nášho tretieho sektora a pomáhala ho vytvárať. V portrétovom rozhovore s Romano fórom hovorí o svojej životnej ceste.
„Nie som ten americký príbeh ženy, ktorá sa dostala z chudoby neviem kam,“ upozorňuje.
2.
Odhaľuje mýty o Rómoch: Keď začne štát riešiť generačnú chudobu, bude aj menej dezinformácií a nenávisti
Analytička Barbora Jamrišková pracuje pre portál Infosecurity.sk, ktorý odhaľuje dezinformácie a hoaxy. V poslednom čase začali naprávať nezmysly, ktoré na sociálnych sieťach kolujú o rómskej komunite.
„Mýtom o Rómoch veria aj ľudia, ktorí iné dezinformácie odmietajú,“ vysvetľuje Jamrišková, prečo sa do toho pustili.
3.
Etnológ Lužica: Najsilnejšiu „mimovládku“ mali Rómovia za socializmu, dnes je ich občiansky tlak rozdrobený
Etnograf René Lužica strávil desiatky hodín v archívoch, aby preskúmal fungovanie Zväzu Cigánov a Rómov. Označuje ho za prvý pokus komunity o systematické presadzovanie svojich požiadaviek.
Stalo sa tak, paradoxne, počas socializmu v rokoch 1968 až 1970. „Takú centrálnu organizáciu dnes Rómovia nemajú,“ hovorí Lužica, ktorý učí na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
4.
Hudobníčka s iránskymi koreňmi: Aj dobré „curry“ je kúsok domova, cudzinci na Slovensku potrebujú svoju komunitu
Narodila sa v Česku, vyrastala na Slovensku, po rodičoch má iránsky pôvod a britsko-švédske občianstvo. „Pokladám sa za svetoobčana,“ hovorí Nura Jahanpour.
Detstvo strávila v Stupave, mestečku neďaleko Bratislavy. Neskôr študovala vo Viedni aj v Londýne, aktuálne žije v Kodani, kde chodí na univerzitu jej manžel. Vie teda porovnávať život v rôznych krajinách.
„Niekedy mám pocit, akoby si Slováci o svojej krajine mysleli, že nie je dobrá a to určite nepomáha. Každá krajina má niečo, čo v nej nefunguje,“ hovorí.
Rozhovor s ňou si môžu prečítať aj čitatelia, ktorých prvým jazykom je rómčina.
5.
„Cigánče, ty chceš na gymnázium?“ smiali sa mu učiteľky. Dnes pracuje na vládnom úrade splnomocnenca
Vyrastal v rómskej osade v Hrabušiciach, no časom sa prepracoval až na Úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Dlho bol vo svojej obci jediným Rómom s vysokou školou.
Ako sa mu podarilo vymaniť z chudoby? „Podarilo sa to vzdelaním. A samozrejme, vďaka učiteľom, ktorí ma ovplyvnili v mojom zmýšľaní a verili mi,“ hovorí terénny sociálny pracovník Tomáš Ščuka.
6.
Skúma dopady generačnej chudoby: Rómske deti zažívajú znevýhodnenie v každej oblasti života
Zaujíma ju, aký život majú deti, ktoré sa narodia do chudobných rodín. „To, čo sa udeje na samom začiatku, sa v dospelosti prejavuje na zdraví organizmu,“ hovorí vyštudovaná psychologička a vedkyňa Shoshana Chovan.
„Musíme prestať vnímať Rómov ako niekoho, kto je zodpovedný za svoju životnú situáciu. Mali by sme sa tiež začať rozprávať o segregácii a historickom vylučovaní, ktoré tu prebiehalo.“
7.
Predsedá školskému parlamentu: Chcem ukázať, že aj my Rómovia čosi dokážeme
Popri učení sa píše zápisnice, hľadá zaujímavé workshopy a striehne na výzvy, vďaka ktorým by so spolužiakmi získali peniaze pre svoju školu.
„Zvyšujem si tak životný obzor a získavam nové skúsenosti,“ vysvetľuje 17-ročný Fabián Gaži z Humenného. „Baví ma, že aj my, mladí ľudia, vieme dosť veľa spraviť – aj keď si to niekedy neuvedomujeme.”
8.
Pedagóg Miron Zelina: Poďakovať dieťaťu a podať mu ruku nie je detail, ale dôležitá vec
Od roku 1989 bol pri všetkých dôležitých zmenách školského systému. Hovorí, že keď sa deti po lockdowne vrátia do školských lavíc, nesmieme im vyučovanie znechutiť.
„Ten pocit, že sú tam, by mal byť pocitom radosti a šťastia,“ upozorňuje pedagóg a psychológ Miron Zelina.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
