Bola prvou Rómkou v exekutívnej funkcii, od októbra 2020 pracovala ako štátna tajomníčka na ministerstve kultúry. O desať mesiacov neskôr vláda Zuzanu Kumanovú odvolala. Urobila tak na návrh šéfky strany Za ľudí Veroniky Remišovej.

„Veronika Remišová sa ako predsedníčka strany rozhodla vymeniť odbornosť za väčšiu politickú lojálnosť,“ hodnotí dnes Kumanová svoje odvolanie.

Aktuálne pracuje na ministerstve spravodlivosti, ktoré vedie Remišovej niekdajšia vnútrostranícka konkurentka Mária Kolíková. Návrat do politiky nevylučuje – a neurčito dodáva, že Kolíkovej frakcia spolupracuje s SaS.

Kumanová – vyštudovaná historička a etnografka – odpovedala na otázky Romano fóra písomne. Okrem iného vysvetľuje:

• prečo je rozdiel v číslach zo sčítania a z Atlasu rómskych komunít,
• ako tieto údaje využíva štát pri tvorbe politík,
• prečo potrebujeme nový zákon o podpore národnostných menšín.

Nedávne výsledky sčítania obyvateľstva hovoria, že na Slovensku žije 156-tisíc Rómov. Atlas rómskych komunít však hovorí o viac ako 400-tisíc Rómoch. Ako tieto počty vznikli a prečo sa navzájom tak líšia?

V prípade Atlasu a sčítania obyvateľov ide o dve rozličné metodiky prístupu. Atlas je založený na sociografickom mapovaní postavenom na pripísanej identite. Sčítanie je sebadeklaratívne, zachytáva voľbu respondenta v danom čase.

Atlas by sme mali používať na nastavovanie štátnych politík, nemal by sa vnímať ako sčítanie Rómov. Podľa môjho názoru by sme z neho mali byť schopní vyčítať, aká je situácia v tej-ktorej lokalite.

Mali by sme byť schopní identifikovať rozdiely v infraštruktúre osídlenia oproti majorite v obci, a tiež napríklad vedieť prognózovať, čo bude nevyhnutné budovať v najbližších rokoch – napríklad školu či škôlku.

Výsledky sčítania obyvateľov vypovedajú o etnicite a čiastočne aj o ochote deklarovať svoju identitu. To, že rómska etnická identita je rozkolísaná je fakt. Vo verejných politikách s ním treba vedieť pracovať. 

Zo 156-tisíc deklarovaných Rómov sa pri sčítaní prihlásilo k samostatnej rómskej národnosti 67-tisíc osôb, 89-tisíc si uviedlo dvojakú národnosť. O čom tieto dva údaje vypovedajú?

Vzhľadom k historickej marginalizácii Rómov je ich identita rozkolísaná. „Rómstvo“ je často pokladané za stigmatizujúce. Je tiež pravdou, že obdobie socializmu vytvorilo veľký priestor pre individuálne životné stratégie asimilácie.

Bohužiaľ, stále platí, že byť v našej spoločnosti Rómom je akoby stotožnením sa s postavením „občana druhej kategórie“. To je dôvod, prečo sa Rómovia neprihlásili k rómskej národnosti. Môže tiež panovať obava zo zneužitia dát.

No na druhej strane, dáta zo sčítania vypovedajú aj o viacnásobnej identite, čo je podľa mňa dôležité pre budovanie súdržnosti a hľadaní mostov.

Zmenili sa aj počty osôb, ktoré sa hlásia k ostatným národnostným menšinám. Ako vyzerá nový celkový obraz o menšinách na Slovensku? Pribudli nám nejaké?

Sčítanie obyvateľov v roku 2021 prinieslo presnejší pohľad na národnostnú identitu obyvateľov Slovenska. Myslím, že možnosť odpovedať aj na druhú otázku k národnosti umožnila 300-tisíc obyvateľom identifikovať sa a nemuseli riešiť dilemu jednej voľby.

Dáta by nám mohli slúžiť na lepšie verejné politiky a podporu pre jednotlivé skupiny – možno aj s ohľadom na viacnásobnú identitu. Treba pochváliť Štatistický úrad, zverejnené dáta sú prehľadné a dobre dohľadateľné.

Ako a kde sa nové čísla o príslušníkoch národnostných menšín na Slovensku premietajú do tvorby politík štátu?

Jediný zákon zohľadňujúci počty osôb hlásiacich sa k národnostným menšinám je zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Buď sa na základe sčítania upravia nižšie vykonávacie predpisy k tomuto zákonu, alebo sa môže novelizovať.

Iné zákony na sčítanie naviazané nemáme. Programové vyhlásenie vlády však predpokladá prijatie zákona o národnostných menšinách. Teoreticky by teda tieto dáta mohli byť využité pri príprave tohto zákona.

Boli ste štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry, mali ste na starosti o.i. štátny jazyk, národnostné menšiny a eurofondy. Poďme prakticky: Čo by nové údaje zo sčítania znamenali pre vašu vtedajšiu prácu?

Ťažko povedať. Minulý rok, keď sme v poslednej chvíli udržali možnosť, aby v sčítaní zostali dve otázky na národnosť, som sľúbila zriadiť pracovnú skupinu k interpretácii dát. To sa už nestalo, bola som odvolaná.

Aktuálne sa diskutuje aj o príprave zákona o podpore príslušníkov národnostných menšín. Prečo takýto zákon potrebujeme?

O zákone sa veľmi nediskutuje, vzniká v úzkej pracovnej skupine. Treba iba dúfať, že bude v krátkom čase predstavený verejnosti. Zákon o národnostných menšinách predpokladá Ústava a po tridsiatich rokoch moderný zákon potrebujeme.

Je to prvýkrát, čo sa takýto záväzok objavil v Programovom vyhlásení vlády. Vnímam to teda ako záväzok a príležitosť zároveň.

V diskusii sa objavujú aj návrhy na zriadenie tzv. samosprávnych národnostných rád, ktoré by mali dohliadať na dodržiavanie menšinových práv v okrese. Čo si o tom myslíte a ako by to malo v praxi fungovať?

Iba by som špekulovala, zákon zatiaľ naozaj nie je vo verejnej diskusii. Menšiny potrebujú efektívny systém participácie, treba však zobrať do úvahy rozdiely medzi jednotlivými menšinami, ich potreby a očakávania.

Zákon by mal zohľadňovať aj záujmy málopočetných menšín. Preto hovorím o modernom zákone reflektujúcom, že sme v 21. storočí. V žiadnom prípade zákon nemôže byť postavený na očakávaniach jednej menšiny.

Diskutuje sa aj o možnosti zníženia 5-percentného volebného kvóra na vstup do parlamentu pre politické strany, ktoré zastupujú národnostné menšiny. Považujete to za rozumný krok?  Zvýšilo by toto opatrenie podľa vás podiel príslušníkov národnostných menšín v Národnej rade?

Opäť je to hypotetická otázka, nevidela som návrh zákona. Ak by tomu tak bolo, bol by to zásah do volebného systému a pravdepodobne aj do Ústavy. Otváralo by to mnohé legitímne otázky a menilo pomery na politickej scéne.

Nie je mi známe, že by sa takéto diskusie vôbec viedli. Nie som si tiež istá, či takúto exkluzivitu očakávajú reprezentácie národnostných menšín.

Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej bol dôvodom vášho odvolania z funkcie štátnej tajomníčky váš iný názor na dianie v strane Za ľudí, než ho mala predsedníčka strany Veronika Remišová. Vnímali ste to aj vy tak, že ste sa stali „obeťou“ vnútrostraníckych sporov?

K môjmu odvolaniu som sa vyjadrila pomerne obsiahlo, keď sa dialo. Veronika Remišová sa ako predsedníčka strany rozhodla vymeniť odbornosť za väčšiu politickú lojálnosť.

Taký je politický život. V každom prípade je to skúsenosť do života, aj keď niektoré lekcie by človek asi oželel.

Čo teraz profesijne robíte?

Pôsobím na ministerstve spravodlivosti v oblasti ľudských práv.

Máte v pláne vrátiť sa do „veľkej politiky“ resp. do politickej funkcie? Ak áno, za akých podmienok?

V politike platí, že nikdy nehovor nikdy. Frakcia okolo Márie Kolíkovej spolupracuje so stranou Sloboda a Solidarita.

Vo voľbách 2020 ste kandidovali za stranu Za ľudí. Ako hodnotíte výkon strany po dvoch rokoch vo vláde?

Asi by nebolo korektné hodnotiť výkon strany, z ktorej som odišla. Myslím si, že voliči to zhodnotia v najbližších voľbách.

Zuzana Kumanová (1970) Etnografka a bývalá štátna tajomníčka na ministerstve kultúry (nominantka Za ľudí). Vyštudovala históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1999 založila združenie In minorita, ktoré podporuje rómske ženy-líderky a pripomína hrôzy rómskeho holokaustu. V roku 2018 získala ocenenie Lúč z tmy, o rok neskôr jej prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie za zásluhy o sociálny rozvoj. Vo voľbách 2020 kandidovala za stranu Za ľudí, zvolená nebola.