Karavána maringotiek a nákladných áut pomaly prechádza americkými mestami. Preváža cirkusové šapitó, zvieratá a 70-členný ansámbel Cirkusu bratov Brewerových. Je rok 1933, vrchol Veľkej hospodárskej krízy.

Gary G. Steele, člen rodiny majiteľov slávneho cirkusu, sa v útlej no hutnej knihe Čhávata z manéže vracia k jednej z ich úspešných, ale neľahkých sezón.

Cirkusová rodina zblízka

Cirkus sa počas sezóny nezastaví a rovnaká je aj kniha Garyho G. Steelea. Navonok môže pôsobiť krehko, no jej obsah je presným opakom. Dej je rýchly, postavy sú silné a odvážne. Autor plasticky opisuje dobrodružný život ľudí z cirkusu – artistov, hudobníkov, klaunov, odvážnych jazdkýň a krotiteľov zvierat. Vo svojich exotických kostýmoch sú pre miestnych každý večer obrovskou senzáciou. Tí istí umelci sa pritom po odohraní predstavenia prirodzene menia na vodičov cirkusových kamiónov, ošetrovateľky zvierat, manažérov, predavačov lístkov aj učiteľky cirkusových detí. Počas sezóny nepoznajú oddych.

Cirkus bratov Brewerových viedli pred takmer sto rokmi starí rodičia autora, Dží Ár a Camie Brewerovci. Okolo seba mali širokú rodinu a ľudí, ktorých to k cirkusu prirodzene pritiahlo. Spravodlivosť, ale hlavne otvorenosť majiteľov cirkusu umožnila mnohým z nich začať nový život. Každý má svoju minulosť, v cirkuse sa však viac prihliada na srdce a zručnosti, ktoré človek dokáže využiť.

Steele vtiahne čitateľov a čitateľky celkom dovnútra. Vďaka tomu sa dozvedajú informácie zo zákulisia príprav aj podrobnosti trénovania cirkusových čísiel. Z príbehov artistov vyžaruje dobrá energia a vzájomná úcta. Množstvo na prvý pohľad zložitých situácií dokážu vyriešiť svojim odhodlaním a zomknutím sa ­– napríklad, keď rodina príde o veľkú časť zárobku.

Cirkus versus Veľká hospodárska kríza

Ako cirkus putuje územím Spojených štátov, odhaľuje autor ďalšie vrstvy príbehu. Cez situácie, ktoré sa viac či menej dotknú členov cirkusu, ukazuje dôsledky Veľkej hospodárskej krízy. Pre obrovskú chudobu museli Brewerovci znížiť vstupné, kvôli rasistickým zákonom boli zas nútení rozdeľovať návštevníkov v hľadisku na základe farby pleti. Kniha otvára témy nezamestnanosti, analfabetizmu aj krutého vysporiadanie sa amerických novousadlíkov s pôvodnými obyvateľmi.

V 30. rokoch stúpla v USA nezamestnanosť na 25 percent, vychudnutí muži bez práce sa túlali krajinou a postávali pri kostoloch v radoch na porciu polievky. Šťastie prichádzali skúsiť aj do cirkusu. Prosili o akúkoľvek príležitosť a boli ochotní pracovať za jedlo. Hoci ľudia vtedy nemali peňazí nazvyš, obchodný duch Brewerovcov dokázal aj v ťažkých časoch prilákať návštevníkov, aby dočasne zabudli na svoje trápenie.

Indián v manéži

Program slávneho cirkusu bol vyskladaný tak, aby sa chýr o ňom šíril ďalej a vypredal ďalšie predstavenia v poradí. Vrcholom zážitku bývalo vystúpenie indiánskeho náčelníka Červeného jastraba Sugarstone a jeho skupiny dvanástich Indiánov z kmeňa Osedžov. Kým ich predkovia sa stali obeťami krutého zaobchádzania, kmeňové tance pôvodných obyvateľov Ameriky boli v 30. rokoch 20. storočia oceňované burácajúcim potleskom. Aj oni sami si pritom boli vedomí toho, že ich živí predvádzanie otrepaných belošských predstáv o Indiánoch. Stále to však pre nich bolo lepšie ako živoriť v rezervácii, kde „nemali do čoho pichnúť“. Indiáni tak tvorili druhú najväčšiu skupinu cirkusu. Na mieste, kde sa ansámbel zložil, si postavili svoje stany a keď im nechutilo jedlo z cirkusovej kuchyne, varili si sami na otvorenom ohnisku.

Mnohé z vystúpení, ktoré dnes – z dobrých dôvodov – už nie sú spoločensky prípustné, boli v časoch Cirkusu bratov Brewerových nevyhnutnou súčasťou umeleckého programu. Slonice Perla, Blanche a Dolly, ktoré takmer prišli o život pri presune cez nebezpečný horský priesmyk, boli hitom, kamkoľvek cirkus dorazil. Okrem slonov v manéži vystupovali aj cvičené kone, psy a medveď. Brewerovci mali silný vzťah k zvieratám, a tak im autor v knihe venuje patrične veľký priestor.

Otvorený rasizmus ako spoločenská norma

Niektoré situácie, s ktorými Steele konfrontuje čitateľov, vyznievajú z dnešného pohľadu neuveriteľne, no pred sto rokmi boli spoločenskou normou. Keď jedného dňa cirkus dorazil do mesta Sweet Lake a začal rozkladať hlavné šapitó, spustil na umelcov krik miestny policajt. „Robíte si zo mňa srandu, púšťate farebných dovnútra vchodom pre bielych, za to budete zatknutí!“ hrozil im. Cirkusanti síce spravili potrebné úpravy, no pre černošských návštevníkov mali veľké pochopenie.

Brewerovci boli totiž Rómovia a toto tajomstvo si ako rodina dobre strážili. Ako autor pripomína, v Amerike 30. rokov panovali tak neochvejné predsudky voči etnikám, národnosti, náboženstvu a sexuálnej orientácii, že keby sa rozkríkla pravda o pôvode zakladateľov cirkusu, prišli by o celý zárobok. Ľudia v tých časoch o Rómoch napríklad tvrdili, že sú zlodeji a unášajú malé deti. Brewerovci si preto nemohli dovoliť odhaliť svoju identitu.

Rodina pôvodne pochádzala z Anglicka, do Spojených štátov sa prisťahovala v roku 1863. Jej členovia sa medzi sebou rozprávali jazykom, ktorý v sebe spojil angličtinu a starobylú reč Rómov. Keď sa ich na to niekto podozrievavo opýtal, pohotovo odpovedali, že sú Briti a niekedy používajú tzv. „cockney-angličtinu“, teda starú londýnsku hantýrku.

Silné ženy z cirkusu

Počas predstavenia v meste Sweet Lake, ktoré začalo rozruchom policajta, sa stala ešte jedna nečakaná udalosť, ktorá patrí k najsilnejším momentom knihy. V druhej polovici vystúpenia sa v hľadisku začalo na svet pýtať dieťa. Tamojší lekár však odmietal poskytnúť starostlivosť černošským ženám. Camie Brewerová porozumela situácii a duchaprítomne zabezpečila všetko potrebné, aby mohla mladá žena v provizórnych podmienkach cirkusu bezpečne porodiť.

Silných žien ako ona je v knihe Čhávata z manéže veľa, dokonca sa dá tvrdiť, že sú také všetky. Madam Camie stála v čele cirkusu, mala nesmierny odhad na ľudí, čo vedela využiť v rámci vešteckých služieb, ktoré ponúkala. Boli však skôr rozhovormi s povzbudením a nenútenými radami, z ktorých návštevníci odchádzali s novým pohľadom na život. Ženy z cirkusu bratov Brewerových boli nielen láskavé matky, ale aj skúsené artistky, jazdkyne, učiteľky, vyznali sa vo financiách aj v manažovaní  rodinného „podniku“, šoférovali nákladné autá a s odvahou sa púšťali do všetkých výziev, ktoré im život v cirkuse prinášal.

Z cirkusu do mierových zborov

Autor knihy Gary G. Steele sa narodil v roku 1944 na ceste do New Jersey, tesne pred začiatkom cirkusovej sezóny. Stal sa prvým dieťaťom v rodine, ktoré prišlo na svet v pôrodnici. „Moja mama sa narodila mame, ktorá kočovala, ktorá sa narodila mame, ktorá tiež kočovala a tak ďalej. To možno trochu vysvetľuje, ako sa moja mama mohla plahočiť cez niekoľko štátov na ceste do New Jersey, kde mala v úlohe hviezdy otvárať cirkusovú sezónu, a pritom dojčiť novorodenca, poradiť si so špinavými plienkami a ešte sa pritom stihnúť aj trochu vyspať,“ hovorí o svojom pôvode.

Jeho život sa neskôr uberal zaujímavými smermi. Po štúdiu na univerzite slúžil v mierových zboroch v Nigérii, učil na vyššej odbornej škole a v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike pracoval pre medzinárodnú poradenskú firmu. Nikdy však nezabudol na to, odkiaľ pochádza.

O putovaní cirkusu počas veľkej hospodárskej krízy počúval príbehy svojich príbuzných, a tak sa ich rozhodol spísať. Knihou chcel vzdať hold svojim rómskym koreňom. Anglický originál knihy bol úspešne distribuovaný na trh v USA, Spojenom kráľovstve aj na Novom Zélande.

Český preklad koncom roku 2022 vydalo česko-rómske vydavateľstvo Kher. Obsahuje autentické dobové fotografie cirkusovej rodiny, ktoré do knihy vlepili ľudia so zdravotným znevýhodnením. Každý výtlačok je tak originálom.

Aj vďaka tomu môžu mať Čhávata z manéže ambíciu, stať sa – čoby krehké prepracované umelecké dielo, za ktorým stoja známi grafickí dizajnéri – knihou, ktorej sa čitateľ ani po jej prečítaní nebude chcieť vzdať.

Dámy a páni, deti každého veku! Svetový cirkus bratov Brewerových má to potešenie pre vás dnes odohrať predstavenie! Vieme, že sa budete kráľovsky baviť!

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].