Odborníci hovoria tomuto fenoménu „white flight“. Deje sa vtedy, keď sa väčšinová spoločnosť sťahuje preč z kultúrno-etnicky zmiešaných oblastí. Niečo podobné zažívala aj Základná škola Vilka Šuleka v Hlohovci. V tamojšej mestskej časti Šulekovo žijú aj Rómovia. A nerómski rodičia si jedného dňa povedali, že nájdu pre svoje deti inú školu.

Vašu školu navštevuje veľký podiel žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Pred pár rokmi ste mali situáciu, kedy nerómski rodičia odmietali dávať svoje deti do tejto školy. Čo sa vtedy dialo?

Mali sme úbytok nerómskych detí. Myslím si, že rodičia mali predsudky. Začali odhlasovať deti z našej školy a dávali ich do okolitých škôl v Hlohovci a Leopoldove. Počet žiakov nám klesol až na 109. Niekedy pred pätnástimi rokmi sme pritom mali 350 detí.

Keď som v roku 2016 nastúpila do funkcie riaditeľky školy, začali sme si získavať dôveru rodičov, ktorí by k nám mohli dávať svoje deti. Chodili sme do škôlky a presviedčali ich, že v tejto obci spolu s Rómami žijú. Stretávajú sa na ulici, v obchode.

Chceli sme, aby nám dali dôveru a skúsili svoje deti dať do našej školy.

Ako títo rodičia reagovali, keď ste za nimi takto chodili?

Rôzne. Niektorí povedali: nikdy. Ale niektorí začali rozmýšľať, že by to mohli skúsiť – veď hocikedy môžu deti preradiť. Získali sme si teda pár rodičov, ktorí nám priviedli svoje deti na zápis. A potom sme si u nich vytvorili takú dôveru, že presviedčali tých ostatných.

Školu majú v mieste bydliska vo svojej miestnej časti, nemusia tak vodiť deti do iných obcí. Majú to tak jednoduchšie.

Každý rok sme spravili aj deň otvorených dverí. Rodičia sa mohli prísť pozrieť, ako škola funguje a vyzerá zvnútra. Niektorí boli milo prekvapení. Mysleli si, že táto škola je niekde úplne inde. Mohli si pozrieť krúžky, ktoré tu máme, aj moderné odborné učebne.

U nás to funguje, stále vytvárame niečo nové a zapájame sa do rôznych projektov. Toto všetko videli, dali nám dôveru a prihlásili k nám svoje deti.

Momentálne máme 146 žiakov a vyzerá to tak, že budúci rok nám počet stúpne. Opäť sa nám totiž prihlásilo viac detí.

Aký bol u vás podiel rómskych detí v roku 2016 a aký je dnes?

Teraz máme asi 42 percent rómskych detí a vtedy to bolo tuším cez 50 percent.

Prečo bolo pre vás dôležité, aby školu navštevovali rómske a nerómske deti spolu?

Táto škola funguje už dlho. Nechcela som, aby zanikla, ale aby bola pre všetky deti, ktoré sú tu v obci. Lebo keď tu zanikne škola, zanikne tu všetko – napríklad aj kultúra. Nie je tu totiž kultúrny dom. Neviem si preto predstaviť situáciu, keby tu škola nebola.

Chceli sme teda presvedčiť ľudí, aby nám dali dôveru a prihlásili sem svoje deti – aby tá škola fungovala.

Aj primátor mesta Hlohovec uvažoval nad tým, že finančne nie je dobré mať túto školu. Povedal, že keď sa to nezmení, tak ju zruší. Ale aj on dal dôveru nám. Počet žiakov narastá, tak je aj mesto spokojné.

Spomínali ste, že na začiatku mali rodičia nerómskych detí obavy. Ako sa to zmenilo po tom, keď dali svoje deti do vašej školy?

My sme im vraveli, že rómske a nerómske deti sa stretávajú aj na ulici. Sú kamaráti, majú spolu krúžky a normálne spolu vychádzajú. Rodičia teda vidia, že to funguje.

Čo bolo z vášho pohľadu kľúčové pre to, že sa vám podarilo zastaviť „odliv“ nerómskych detí?

Asi to, že rodičia nám dali dôveru a pár z nich to vyskúšalo. A potom to už išlo, oni presviedčali tých ostatných. Myslím si teda, že išlo o tú dôveru.

Ste jedna z ôsmich škôl zapojených do projektu Inschool, ktorý sa snaží o inkluzívne prístupy vo vzdelávaní. Aké sú inkluzívne prístupy vo vašej škole?

Zapájame všetky deti rovnako, nesegregujeme ich. Či je to rómske alebo nerómske dieťa, vťahujeme ich do všetkých akcií rovnako – napríklad do recitačnej súťaže či olympiád. Deň matiek nám napríklad moderovala Rómka.

Čo sa vám vďaka projektu Inschool podarilo?

Vždy sme mali problém dostať rómske deti niekam na výlet. Často je to pre nich finančne náročné, niektoré deti sa nedostali ďalej ako za Hlohovec. Do projektu Inschool sme napríklad dali, aby sa tieto deti zúčastnili rôznych výletov.

Naplánovali sme exkurzie do Banskej Bystrice, Bratislavy, na farmu v Lubine, do papierničky v obci Prietrž. Vďaka tomu, že nemusia platiť za cestu ani vstupné a ešte im vieme zaplatiť aj občerstvenie, sa nám podarilo, aby aj oni videli niečo iné. 

Témy inkluzívneho vzdelávania prinášame v rámci vzdelávacieho projektu Inschool, ktorý na Slovensku realizuje Rada Európy a Európska komisia v spolupráci s občianskym združením eduRoma.