Pochádza z hudobníckej rodiny a vraví, že miniatúrne husle jej dali rodičia už do perinky. „Bolo viac-menej jasné, že aj ja budem robiť niečo s hudbou,“ hovorí huslistka a speváčka Anabela Patkoló.

Hru na husle cvičí od siedmich rokov, stihla už koncertovať v USA, Berlíne, Miláne či vo Viedni. Budúci rok by chcela vydať album s virtuóznymi husľovovými skladbami, ktoré sú inšpirované rómskou hudbou. „Je to môj sen a dúfam, že sa mi to podarí čím skôr.“

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, čo spraví s mladým človekom vystupovanie na pódiách po celom svete, ako dlho musela na to trénovať a akú hudbu počúva, keď si chce od huslí oddýchnuť.

Kedy a prečo ste začali hrať na husliach?

Na husliach som „oficiálne“ začala hrať ako sedemročná. Oficiálne preto, lebo som išla do hudobnej školy a mala som pani učiteľku. Už skôr som ale sledovala, ako hrá otec, ktorý je tiež huslista.

Rodičia mi zvykli kupovať mozartove guličky, ktoré boli v kartónovom obale v tvare huslí. Na tomto obale som hrala „akože“. A mám aj fotku v perinke, do ktorej mi naši dali miniaturne husle, takže možno sa to celé začalo už vtedy.

Všetci v mojej rodine sú hudobníci, takže bolo viac-menej jasné, že aj ja budem robiť niečo s hudbou. Nebolo isté, čo presne a napokon sa podarili husle a spev.

V desiatich rokoch ste boli finalistkou súťaže Slovensko má talent. Tomu muselo predchádzať veľa skúšania a odriekania. Ako vyzeralo vaše detstvo?

Keďže som vyrastala v hudobníckom prostredí a rodina vždy koncertovala, asi som to nebrala ako odriekanie. Ale pre niekoho, kto nevie, ako funguje svet hudobníkov alebo s ním nemá skúsenosť, môže byť toľko koncertov prekvapením. Mňa koncerty bavili, takže som s tým problém nemala. Samozrejme, niekedy boli pri nacvičovaní aj horšie dni a aj také, keď sa mi nechcelo, ale to má tak každý.

Spomínate si na vaše prvé turné pred svetovým publikom? Ako ste sa vtedy cítili?

Svoje prvé turné si vôbec nepamätám. Určite som cítila zodpovednosť, ale zároveň ma to bavilo – chcela som hrať pred publikom. Neskôr, keď nároky na mňa stúpli, prišla už aj väčšia tréma.

S husľami ste boli na turné v USA, vo Švajčiarsku, hrali ste v Berlíne, Miláne aj vo Viedni. Čo robí s mladým človekom, keď sa tak skoro dostane do sveta?

Určite mi to dalo veľa možností, cestovanie je úžasná vec. Nie je to však ako na dovolenke, keď má človek veľa času na pozeranie si miest. Je to však veľká príležitosť vidieť svet a zažiť atmosféru publika, ktoré je všade iné.

Máte pre koncertmi nejaký rituál alebo niečo, čo robíte rada, lebo vám to pomáha sústrediť sa alebo mentálne sa pripraviť na hranie?

Čím viac sa sústredím, tým viac som nervózna, takže sa snažím nemyslieť na to, že idem hrať. Skôr je pre mňa lepšie rozprávať sa s niekým. A potom si poviem: super, už idem hrať. Sústreďovací rituál teda nemám, radšej sa o seba postarám – napríklad si dám masku na tvár a snažím sa upokojiť, akoby bol voľný deň.

Ako často trénujete hru na husle? Ako intenzívne sa tomu musí človek venovať, aby dosiahol úroveň, na akej ste vy?

Určite je potrebné cvičiť takmer každý deň, u mňa asi tri hodiny denne. Samozrejme, nejaký deň voľna je potrebný, aby hlava aj telo vypli. A tiež, sú dni, keď toľko cvičiť nestíham a naopak dni, keď musím cvičiť dlhšie – napríklad, keď sa chystám na súťaž alebo koncert. Ale v priemere sú to tri hodiny denne každý deň okrem jedného dňa voľna.

Čo sa pri hraní na husle sleduje ako míľniky, podľa ktorých sa vie, či huslistka napreduje?

To je veľmi zaujímavá otázka, často sa pokrok hodnotí skladbami. S vekom a skúsenosťami však zisťujem, že takýmito míľnikmi sú pocity pri hraní – skladba, ktorú som hrávala aj predtým, sa mi teraz hrá úplne inak. Inak sa na ňu pozerám a inak sa pri nej cítim na pódiu. Nerozmýšľam napríklad nad tým, čo sa stane, keď sa pomýlim. Myslím skôr na momenty, ktoré sa týkajú hudby samotnej.

A aký je váš ďalší míľnik v hre na husle? Máte ešte nejaký?

Určite, veľmi by som chcela nahrať sólový album. Je to môj sen a dúfam, že sa mi to podarí čím skôr – možno budúci rok. Už je to všetko v nácviku, len zatiaľ nebol čas dať to dokopy aj s nahrávaním. Bude to album, na ktorom by som chcela nahrať všetky virtuózne husľové skladby, ktoré sú inšpirované rómskou hudbou.

Je ich veľmi veľa, už len keď sa človek zamyslí nad povinnými skladbami na súťažiach, ako napríklad Carmen Fantasie od Franza Waxmana alebo cigánske melódie. Napadlo mi, že takéto cédečko ešte nikto nespravil, takže by som ho chcela urobiť ja.

Okrem hrania na husle spievate a študujete spev. Prečo ste sa rozhodli doplniť husle spevom?

Myslím, že som skôr začala spievať ako hrať, husle však boli náročnejšie. Žiadali si väčšiu prípravu, a to aj na súťaže, takže som so spevom na chvíľu „sekla“. K spevu som sa opäť vrátila v druhom ročníku na konzervatóriu, kde som najprv študovala iba husle.

Na spev som nastúpila ako mimoriadna študentka v muzikálovej špecializácii, kde pokračujem doteraz. V treťom ročníku konzervatória som teda študovala hru na husle a zároveň som bola v prvom ročníku toho istého konzervatória na speve. Momentálne študujem husle na Vysokej škole Múzických umení v Bratislave v poslednom, piatom ročníku.

V čom je pre vás učenie sa spevu a hre na husliach iné? Čo bolo možno náročnejšie a prečo?

Mám pocit, že keď som frustrovaná z hry na husle, tak si poviem, že je lepší spev ­– a naopak. (Smiech) Určite je ale pravda, že spev nie je potrebné až toľko cvičiť a venovať sa mu tak intenzívne, ako hre na husle. Husle sú náročnejšie na čas a na prípravu.

Máte rómske aj maďarské korene. Akú úlohu hrajú obe kultúry vo vašom živote?

Veľmi veľkú, hlavne v hudbe, keďže som na nej vyrastala. Samozrejme, že keď ideme na nejakú rodinnú oslavu, počúvam aj rómsku a maďarskú hudbu. Počas uplynulého roka sa mi dokonca stalo, že som si rómske a maďarské tradičné kapely pustila aj sama doma a veľmi ma inšpirovali.

Musím sa ale priznať, že neviem dobre po maďarsky ani po rómsky, čo je strašná škoda. V podstate celá moja rodina rozpráva po maďarsky a otec hovoril aj po rómsky, keď bol malý. Je teda škoda, že tieto jazyky neovládam, ale verím, že sa mi ich raz podarí naučiť.

Prejavuje sa rómska alebo maďarská kultúra nejako pri vašom speve alebo pri hre na husle? Napríklad výberom alebo interpretáciou piesní.

Doteraz som nad tým takto nepremýšľala. Keď som pred dvomi rokmi začala viac počúvať rómsku a maďarskú hudbu, vravela som si, aká je škoda, že sa jej muzikanti prestali venovať. Mnohí rómski hudobníci, ktorí sa venujú klasickej hudbe, zanevrú na rómske pesničky. Tie sa však dajú použiť aj v klasickej hudbe. Tak ako sa hráva štýlovo baroková hudba, môže sa v rómskom štýle hrať aj klasika. Chcela by som klasické skladby hrať tak, aby v nich ostalo to „tradično“.

Aké máte umelecké sny? Kde alebo s kým by ste si priali vystupovať?

Mám obrovský zoznam ľudí, s ktorými by som chcela aspoň raz v živote stáť na pódiu. V hre na husle je mojím obrovským vzorom americká huslistka Hilary Hahn, kanadský huslista Kerson Leong alebo taliansko-nemecko-americký huslista Augustin Hadelich. Ten prichádza na Slovensko ponúkať kurzy, tak verím, že do nich budem vybratá, pretože je mojím veľkým idolom.

A čo sa týka spevu, mám veľmi rada gospelovú speváčku Tori Kelly alebo hudobníka Bruna Marsa. Veľmi ma baví tiež kórejská hudba, ktorej sa venujem. Aj sa učím po kórejsky, takže by bolo úžasné, ak by sa mi podarilo dostať do Južnej Kórey.

Akú hudbu počúva husľova viruózka, keď chce vypnúť alebo zabaviť sa?

Všetko od klasiky, cez ľudovky, popovú hudbu až po kórejský pop. Na sluchátkach počúvam aj tvrdší rap. K tomu sa ale úplne nepríznávam, pretože niektorí členovia rodiny si zo mňa budú uťahovať. (Smiech) Ale keď som napríklad vystresovaná alebo šťastná, púšťam si trochu agresívnejšiu hudbu.

Anabela Patkoló (1998) Huslistka a speváčka. V roku 2008 bola vo finále súťaže Slovensko má talent. Koncertovala v USA, Miláne, Viedni, Berlíne aj vo Švajčiarsku. V rokoch 2017 a 2019 hrala ako sólistka v Slovenskej filharmónii. Bola tiež súčasťou londýnskeho Royal Philharmonic Orchestra, kde ju viedol ruský dirigent Semyon Bychkov. Za hru na husle bola ocenená na mnohých súťažiach.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].