Mimovládky vyzývajú ministra školstva, aby zastavil segregáciu rómskych žiakov

Výzvu zverejnili pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a Rómok.

Ilustračné foto – WOKANDAPIX / Pixabay

Mimovládne organizácie pracujúce s vylúčenými komunitami a na ochrane ich ľudských práv vyzvali ministra školstva Tomáša Druckera, aby čo najskôr prijal legislatívne opatrenia, ktoré zastavia prehlbovanie priestorovej segregácie rómskych žiakov a žiačok v školách na Slovensku. Urobili tak pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov a Rómok.

Za výzvou stoja občianske združenie eduRoma, Amnesty International Slovensko, Cesta mladých, Divé maky, Superar Slovensko a Rómske advokačné a výskumné stredisko.

Podľa organizácií si rezort školstva dodnes neosvojil rozhodnutia domácich súdov v oblasti zákazu segregácie rómskych žiakov a žiačok v školách a neponúkol systémové riešenia.

Európska komisia upozorňovala na neriešenie segregácie rómskych žiakov a žiačok od roku 2015. Napokon v apríli 2023 iniciovala postúpenie prípadu na Súdny dvor Európskej únie a v decembri 2023 podala na Slovensko podľa očakávaní žalobu.

„Ministerstvo školstva síce v priebehu posledných mesiacov prijalo už druhú metodiku pre riešenie segregácie, tá je však pre potreby každodennej školskej praxe nepoužiteľná. Rezort tiež avizoval, že na riešenie školskej segregácie chystá nový projekt, no ten nebude plošný a dotkne sa len niektorých, dobrovoľne prihlásených škôl – a aj to len na chvíľu,“ vysvetľujú signatári výzvy.

Navyše, aj v tomto prípade ide podľa nich opäť o projekt financovaný z prostriedkov Európskej únie, čo znamená, že štát s ním počíta len dočasne.

Za optimálne riešenie, ktoré by prinieslo dlhodobo udržateľné výsledky, považujú situáciu, keby rezort školstva vyčlenil na boj proti školskej segregácii pravidelnú a stabilnú sumu zo štátneho rozpočtu.

Signatári výzvy tiež žiadajú bezodkladnú reformu školských obvodov, aby naďalej účelovo nevytvárali etnicky a sociálne homogénne školy. Mali by, naopak, podporovať sociálnu mobilitu a kultúrnu rôznorodosť žiakov a žiačok v školskom prostredí.

Mimovládne organizácie navrhujú prijať také pravidlá pre zaraďovanie nových škôl do siete, ktoré nedovolia umiestňovať školy, škôlky ani ich elokované pracoviská vo vylúčených lokalitách.

V neposlednom rade je podľa nich dôležité riešiť prepadávanie rómskych žiakov v školách a ich neopodstatnené umiestňovanie do špeciálnych škôl a tried, ktoré im nielen znižujú životnú perspektívu, ale sú aj nezákonnou diskriminačnou praxou.

Žiadajú, aby sa ministerstvo školstva zameralo aj na tvorbu nových vzdelávacích a metodických obsahov pre multikultúrne vzdelávanie v školách. Malo by tiež ponúknuť podporný štipendijný program, ktorý by mladým ľuďom z vylúčených komunít pomohol uniesť ekonomické náklady pri štúdiu na stredných a vysokých školách, aby sa v budúcnosti ľahšie uchytili na trhu práce.


Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová