Keď bol počas pandémie doma na home office a ušetril čas na cestu do práce, založil si účet na TikToku. „Chcel som majorite ukázať, že aj Róm môže byť pozitívnym príkladom pre mladých a motivovať rómsku časť môjho publika k štúdiu,“ vysvetľuje Tomáš Csicsó.

Dnes jeho videá sleduje viac ako 140-tisíc ľudí. Vyštudovaný strojný inžinier hovorí, že to vníma ako obrovskú zodpovednosť. „Nerobím už iba srandičky, dávam si obrovský pozor na to, čo poviem, aby som sa nedotkol žiadnej skupiny.“

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo nechal doktorandské štúdium, čo chce natáčaním videí dosiahnuť a prečo si vybral na publikovanie sociálnu sieť s pochybnou povesťou.

Ako si spomínate na svoje detstvo?

Som z Modrian, malej dediny dvadsať kilometrov od Komárna. Keď som vyrastal, nemali sme poriadnu kúpeľňu, no mali sme elektrinu aj vodu. Síce iba studenú, ale aspoň nejakú. V porovnaní s majoritou sme na tom boli výrazne horšie, no oproti marginalizovaným komunitám na východe Slovenska zase podstatne lepšie.

Počas zimy bolo u nás vždy teplo a hlavne sme mali čo jesť. Niektoré veci boli zložitejšie. Napríklad, keď sme sa chceli okúpať, museli sme si zohriať vodu a preniesť ju do vane, ale nesťažovali sme sa.

Bývali sme v generačnom dome, no mali sme len dve izby – kuchyňu a spálňu, kde spali rodičia, ja aj moji traja bratia. Rodičia tam bývajú dodnes.

Vnímali ste ako dieťa nejaké rozdiely oproti majorite?

Ako malému chlapcovi mi nič nechýbalo. Vonku sme celá dedina hrávali futbal a boli sme šťastní a bezstarostní. Ale v puberte – asi od trinástich rokov – som si začal všímať rozdiely v tom, ako žijeme my a ako žijú moji nerómski kamaráti. Hanbil som sa pozvať ich k nám domov, lebo som nemal poriadnu detskú izbu.

Niektorí mali bohatých rodičov a keď som k ním chodil na návštevy, trochu som im ten luxus závidel. Hovoril som si, že keď budem dospelý, budem bohatý a tiež si postavím taký obrovský dom.

Dali vám niekedy ostatné deti pocítiť, že ste z iného sociálneho prostredia?

Na základnej škole nie. V triede sme boli iba traja Rómovia, ale všetci sme sa správali ako jeden tím. Nikto neriešil, odkiaľ kto pochádza a nikto nemal žiadne pripomienky. Hrávali sme spolu naháňačku alebo Človeče, nehnevaj sa a užívali sme si detstvo.

Horšie to bolo na strednej škole. Išiel som na strojnícku a elektrotechnickú priemyslovku do Komárna a kým k nám neprišlo ešte jedno dievča z minority, bol som na škole jediný Róm. Tam sme sa už všetci nepoznali, ako tomu bolo na základnej škole. Na priemyslovku chodili rôzni ľudia a niektorí mali potrebu spomenúť, že som „cigáň taký“ a „cigáň hentaký“.

Ako ste reagovali?

Bol to pre mňa šok a niečo nové, takže ma to pomerne zarazilo. No keďže som mal povesť výborného študenta, rozhodol som sa im – aj za iných Rómov – dokázať, že viem mať ukážkové výsledky.

Rýchlo som sa stal najlepším žiakom v ročníku, čo pomohlo aj mojej popularite. Mnohým zo spolužiakov som pomáhal a časom narážky prestali.

To znie, akoby ste si dobrými známkami zaslúžili, že vás zvyšok prijal.

Áno. Je nefér, že som musel byť najlepší v skupine, aby som zapadol. Keby som bol priemerný, nedajbože z tých najhorších, bolo by to iné. No našťastie ma štúdium bavilo a teraz to beriem tak, že aj negatívne skúsenosti ma niekam posunuli.

Kam ste pokračovali po strednej škole?

Išiel som na Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tam už ale žiadna diskriminácia nebola, Bratislava bola pre mňa iným svetom. Na škole sme mali aj študentov výmenných programov z Indie alebo Španielska, takže som nevytŕčal ani vzhľadom.

Vaším materinským jazykom je maďarčina. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium na Slovensku?

Väčšina mojich spolužiakov išla na univerzity do Maďarska, no ja som si povedal, že to pôjdem skúsiť do Bratislavy, hoci som stále rozprával aj písal s chybami. Ak by to nevyšlo, stále som mohol ísť do Maďarska a uplatniť sa tam s mojím rodným jazykom. Keby som to spravil naopak, bolo by pre mňa omnoho ťažšie uplatniť sa na Slovensku iba s maďarčinou.

Neodhovárali vás rodičia od tohto rozhodnutia?

Odhovárali, lebo sa o mňa báli, ale veľmi som chcel zmeniť prostredie. Cítil som, že musím ísť preč a osamostatniť sa, pretože aj počas strednej školy som býval doma. Rodičia mi hovorili, že univerzita je predsa aj v Komárne, no ja som chcel niečo lepšie.

Čistými jednotkami som si vybojoval štipendium, takže som ho chcel uplatniť na najlepšej univerzite v tomto obore.

Oplatilo sa?

Po inžiniersky titul určite áno, potom som ešte pokračoval na doktorandské štúdium, ktoré som ale nedokončil. V poslednej chvíli som sa rozhodol, že odídem.

Prečo?

Mal som pocit, že je to trošku zadarmo. Každý, kto urobí výskum alebo napíše štúdiu, dostane ten titul. Neprihliadalo sa až tak na kvalitu. Potom by som sa síce mohol predstaviť ako Tomáš Csicsó, ktorý má doktorát z laserového zvárania a ostatní by mohli povedať, že som kapacita, no nevidel som v tom zmysel.

Zostať v Bratislave sa ale určite oplatilo. Teraz som už šiesty rok na oddelení plánovania jednej automobilovej pobočky, a teda som si našiel prácu v obore.

Veľa najmä mladých ľudí vás dnes pozná skôr z TikToku. Čo vás baví viac ­– práca alebo natáčanie videí?

Bude to čítať aj môj šéf? (Smiech) Práca ma baví, no momentálne som trošku prepadol natáčaniu videí.

Ako sa stal zo strojného inžiniera TikToker? 

Mám rád zmeny, rád prekvapujem ostatných a nemám rád stereotypy – ani ten, že inžinieri sú „kockáči“. Táto zmena prišla počas pandémie, keď som bol na home office. Mal som čas, ktorý normálne trávim presúvaním sa z práce a do práce, tak som začal natáčať videá.

Najskôr všelijaké, no potom som sa viac zameral na školské veci. Chcel som majorite ukázať, že aj Róm môže byť pozitívnym príkladom pre mladých a motivovať rómsku časť môjho publika k štúdiu. Vzdelanie je základ a len vďaka nemu sa môžeme priblížiť majorite. Chcem spájať tieto dva svety.

Niekedy je však práve vzdelanie tým, čo rozdeľuje a nespája. Veľa detí z marginalizovaných komunít rieši existenčné problémy a nemá priestor rozmýšľať o kvalitnom vzdelaní.

Áno, súhlasím. V prípadoch, kde je extrémna chudoba, je dôležité postarať sa najprv o to, aby mali ľudia čo jesť, aby mali vodu a strechu nad hlavou. Na Slovensku sú ale desaťtisíce Rómov, ktorí majú prostriedky na to, aby študovali.

Nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca v štýle: „Neštudujú, lebo sú chudobní.“ Hovorím o tých, ktorí študovať môžu, no nevyužívajú to. Nemyslím si, že všetci patria na vysoké školy, ale je dôležité, aby dokončili aspoň strednú.

Nie preto, aby tu bolo milión inžinierov a všetci mali čisté jednotky. Škola však človeka naučí mnoho iných vecí – napríklad lepšie sa zaradiť do kolektívu a socializovať sa s ostatnými alebo komunikovať. V lepších prípadoch ponúka aj možnosť porozprávať sa so psychológom.

A čo s deťmi, ktorým v štúdiu naozaj bráni chudoba?

Najdôležitejšie je odstrániť segregáciu, to je na Slovensku najväčší problém. Štát musí zabezpečiť, aby sa vzdelanie dostalo ku každému. Podľa môjho názoru ti školstvo má nahrádzať to, čo nemáš doma.

Ja som doštudoval vďaka sociálnemu štipendiu a peniaze, ktoré som dostal na štúdium, som štátu už mnohonásobne vrátil. Takže sa to mne aj štátu oplatilo a som presvedčený o tom, že by sa to oplatilo aj pre mnohých iných Rómov.

Keď sa aj vyčlení nejaká suma na politiku týkajúcu sa marginalizovaných komunít, kontrolný úrad rieši len to, či sa z toho balíka peňazí čerpalo, ale nerieši, na čo sa čerpalo. Mal by kontrolovať aj to, koľko z tých peňazí ide do vzdelania. Vzdelanie je totiž čiarou, za ktorou sa to celé môže zmeniť.

Vy ste sa rozhodli vzdelávať mladých cez TikTok, kde ľudia publikujú 60 sekundové videá. Hovorí sa, že je to povrchná sociálna platforma bez pridanej hodnoty. Prečo ste sa pre ňu rozhodli?

Práve preto, že som počul, aká je to hlúpa sociálna sieť, ktorá promuje len „tanečky“ a mejkapy. Chcel som ukázať, že kvalitný obsah sa dá tvoriť aj tam, pretože sociálna sieť nie je povrchná sama o sebe. Je len taká, akú si ju spravia jej užívatelia.

Ďalšia vec je, že som chcel byť tam, kde sú mladí, pretože oni sú môj hlavný cieľ. O 10-15 rokov to môže mať nejaký výsledok, pretože od nich očakávam, že niečo zmenia. S dospelými ľuďmi je to už ťažšie.

Navyše, algoritmus na TikToku je rýchlejší oproti ostatným sociálnym sieťam, takže moje videá sa dostanú rýchlejšie k tým, ktorým sú smerované. A už neplatí, že to môžu byť len 60 sekundové videá, už to môže byť aj 10 minút.

Išiel som do toho s tým, že mám čo ponúknuť. Som maďarský Róm, žijúci na Slovensku, ktorý rozpráva o školstve s echt maďarským prízvukom. Už len to ma odlišuje. (Smiech)

Aké skupiny ľudí vás sledujú?

Dokopy ma sleduje 140-tisíc ľudí, ale som si istý, že nejaké moje video už na TikToku videl takmer každý Slovák a Slovenka. Začal som síce s videami pre mladých, ale prichádzajú aj starší.

Podľa štatistík tvoria 67 percent mojich sledovateľov mladí do 24 rokov. Celkovo sú moje videá populárne medzi 15 až 34 ročnými a 3 percentá mojich sledovateľov tvoria ľudia nad 55 rokov, čo ma veľmi prekvapilo.

Keď som začínal, povedal som si, že raz chcem dosiahnuť, aby ma sledovalo 100-tisíc ľudí. To sa mi podarilo, dokonca sa mi podarilo osloviť 40-tisíc ďalších. Nemyslím si teda, že to ešte pôjde výrazne hore. Podľa mňa som už dosiahol svoje maximum.

Rastie u vás s počtom sledovateľov zodpovednosť?

Je to obrovská zodpovednosť. Nerobím už iba srandičky, dávam si obrovský pozor na to, čo poviem, aby som sa nedotkol žiadnej skupiny. V dnešnej dobe je veľmi ľahké povedať niečo, čoho sa ostatní chytia a budú na to upozorňovať.

Napríklad, chcel som upriamiť pozornosť na písomné maturity a myslím, že sa mi to aj podarilo. Mal som naozaj veľa zhliadnutí a študenti mi povedali, že si preposielali moje videá. V máji bude ústna časť maturít, takže sa budem zameriavať na ňu.

Akú máte prípravu pred natáčaním?

Pri školských veciach si veci dopredu naštudujem, čo je výhoda aj pre mňa, lebo buď si niečo zopakujem alebo sa niečo nové naučím.

Pri skečoch z môjho života nemám žiadnu prípravu. Som úplne autentický – zapnem si telefón, viackrát niečo natočím a na konci zverejním to, čo sa mi najviac pozdáva.

Študujem si tiež veci predtým, než reagujem na nejakú kauzu alebo správu z médií. Keď sa to týka Rómov, chcem ponúknuť aj objektívny pohľad na vec, aby publikum mohlo pochopiť aj druhú stranu.

Ktoré z vašich videí majú najväčší úspech?

Tie, kde hovorím nejaké zaujímavé fakty – napríklad, koľko dní chodia deti do školy. Alebo aj videá, kde prezentujem moje názory, ako by som zmenil školstvo na Slovensku. A tiež náučný obsah, ktorý je podaný inou formou – napríklad, koľko percent alkoholu bude mať človek v krvi, ak toho vypije xy, alebo koľko eur človek minie na cigarety a čo by si za to mohol kúpiť, keby nefajčil.

Pomohlo, keď som si kúpil tabuľu a na nej vo videu počítal. Ľudia chcú vidieť aj postup, nielen výsledok.

Dostávate spätnú väzbu?

Naživo mám len pozitívne spätné väzby. Na dennej báze sa mi stáva, že sa so mnou niekto chce odfotiť alebo sa mi prihovorí. Slovensko je malá krajina, takže človek sa rýchlo a pomerne ľahko dostane do povedomia, čo však prináša okrem milých stretnutí aj hejty. Tie však dostávam len v online prostredí. Väčšinou na nich nereagujem a ak áno, tak len veľmi slušne.

No to pozitívne určite vedie na plnej čiare. Raz som vo videu povedal, že sa mi rozbil telefón a ozval sa mi chalan, ktorý ma sleduje a pracuje v mobilnom servise, že mi ho opraví.

Robíte obsah len digitálne, čo znamená, že sa dostane rýchlo k mnohým ľuďom. Zároveň sa však práve preto nedostane ku všetkým tým, na ktorých cielite vaše videá. Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste išli na nejakú školu naživo?

Plánujem ísť na východ Slovenska, len mám teraz jedenásť mesačnú dcéru, čiže s tým chcem ešte nejaké obdobie počkať. Zo škôl ma ešte nikto neoslovil na spoluprácu, no potešil by som sa, keby to prišlo. Nechávam tomu voľný spád.

Keby teda prišla nejaká ponuka zo strany škôl, poviete áno?

Určite. Rád poviem áno na všetky veci, ktoré by mali nejaký reálny dopad, ale mám pocit, že niektoré z pomocí Rómom sú dnes len jedno veľké divadlo.

Ak by som sa dostal na základné školy, apeloval by som na digitalizáciu – je nevyhnutné, aby sa deti vzdelávali aj v tomto smere. Považujem to za ešte dôležitejšie ako zvyšné predmety. Treba ich naučiť, že ak napíšu na sociálnu sieť nevhodný komentár alebo budú niekoho diskriminovať či hanobiť, je to trestné. Alebo tiež, že na internete neexistuje niečo ako úplná anonymita.

Ako vidíte svoju budúcnosť? Myslíte si, že vás TikTok bude napĺňať ešte dlho?

Keď začnem nejaký projekt, robím ho celým srdcom a chcem ním niečo zmeniť. TikTok pre mňa takýmto projektom bol a zatiaľ to vidím tak, že na ňom ešte hodnú chvíľu pobudnem.

A ak viac nebude TikTok, prejdem na inú sociálnu sieť. Internet má v dnešnej dobe neskutočnú silu. Je to najúčinnejší prostriedok dostať niečo medzi ľudí, takže od toho neupustím. Akurát by chcel dostať môj obsah aj medzi deti v marginalizovaných komunitách, ktoré sa k nemu ešte nedostali. To však asi osobnou cestou.

Tomáš Csicsó (33) Pochádza z Modrian. Študoval na Strednej priemyselnej škole v Komárne, neskôr na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Pracuje na oddelení plánovania v bratislavskom Volkswagene. Popri tom sa na sociálnej sieti TikTok snaží motivovať mladých k vzdelaniu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].