Autorka je riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska.

V utorok 2. júla 2024 sa konalo posledné riadne zasadnutie Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Keďže parlament schválil zmenu kompetenčného zákona, výbor v septembri zanikne a vznikne nová Rada vlády pre národnostné menšiny.

Do výboru som bola zvolená v júli 2021 rómskymi občianskymi organizáciami, za čo im patrí veľká vďaka. Dúfam, že som ich dôveru nesklamala. Celé trojročné obdobie som sa snažila pracovať najlepšie, ako som vedela. S kolegami Vojtechom Szajkóm, Jurajom Vozárom a Alexandrom Daškom (do vymenovania za splnomocnenca vlády pre rómske komunity) sme pripravovali návrhy, odborné stanoviská a uznesenia, ktorých cieľom bolo hájiť práva Rómov a Rómok.

Napríklad v prípade schválenia názvov obcí a miest v rómskom jazyku sme požadovali zvolanie pracovnej skupiny, v ktorej odborníci a odborníčky vypracovali návrh, aby názvy obcí v rómskom jazyku boli predložené na oponentúru verejnej aj odbornej komunite. Tento postup mal zabrániť tomu, aby nevznikli umelo vytvorené názvy obcí preložené do rómčiny, s ktorými sa nestotožnia obyvatelia dotknutých obcí.

Rómska národnostná škola v Rakúsoch

Na posledné zasadnutie výboru sme zaradili okrem iného aj bod, ktorý sa týkal zámeru ministerstva školstva zriadiť rómsku národnostnú školu v obci Rakúsy v okrese Kežmarok. Vyjadrila som svoje znepokojenie, pretože za obcou sa nachádza segregovaná chudobná lokalita obývaná Rómami, ktorí tvoria takmer 80 percent všetkých obyvateľov obce. Je teda evidentné, že základnú školu navštevujú prevažne rómske deti.

Hovorila som o tom, že ak sa existujúca základná škola premení na rómsku národnostnú školu, rodičia, ktorí nebudú súhlasiť s tým, aby ju ich deti navštevovali, nebudú mať v tejto obci inú možnosť na to, aby si ich deti plnili povinnú školskú dochádzku.

Navyše, väčšina rodičov nemá dostatok peňazí na to, aby ich deti navštevovali základnú školu v inej obci alebo meste, kde by ich okrem toho pre nedostatočné kapacity ani nemuseli vziať.

Taktiež som zdôraznila, že štát už v roku 2012 s podporou fondov EÚ spustil pilotný projekt v oblasti stredoškolského vzdelávania, v ktorom vytvoril elokované pracoviská stredných odborných škôl v blízkosti marginalizovaných rómskych komunít, pričom dodnes neexistuje žiadne komplexné štátom vypracované vyhodnotenie efektivity a deklarovaného pozitívneho vplyvu na začleňovanie Rómov a zlepšenie ich života.

Práve naopak, existuje niekoľko analýz (napríklad od Inštitútu finančnej politiky alebo Centra pre výskum etnicity a kultúry), ktoré hovoria skôr o negatívach takéhoto vzdelávania, o prehlbovaní segregácie a štrukturálnej diskriminácii.

Existuje teda reálna obava, že by ani v tomto prípade neprišlo k hodnoteniu projektu, ale skôr by sa začal prezentovať ako príklad dobrej praxe a začali by vznikať ďalšie rómske národnostné školy v chudobných segregovaných rómskych lokalitách.

Existujú osvedčené nástroje

Ak chce štát pomôcť rómskym deťom, aby prekonávali jazykovú bariéru vo vzdelávaní, nemusí premieňať základnú školu na rómsku národnostnú školu. Môže podporiť osvedčené existujúce nástroje, ako sú napríklad pedagogickí asistenti. Alebo môže pre dotknutých učiteľov pripraviť vzdelávanie o rómskom jazyku a škola môže do svojich učebných osnov zaradiť napríklad predmet o rómskej histórii a jazyku.

Na konci diskusie som zdôraznila, že naším zámerom nie je odopierať rómskej národnostnej menšine právo vzdelávať sa v materinskom jazyku, ale vzdelávanie v rómskej národnostnej škole nemôže byť jedinou možnosťou, ako si plniť povinnú školskú dochádzku, a tiež to nemôže byť spôsob, ako bojovať proti segregácii.

K tomuto bodu sme ako zástupcovia rómskej národnostnej menšiny plánovali prijať uznesenie, v ktorom od ministerstva školstva žiadame podrobnú správu o projekte rómskej národnostnej školy a od Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity žiadame stanovisko k tomuto zámeru.

Avšak zo štyroch členov sme boli v čase hlasovania prítomní len dvaja – ja a Vojtech Szajkó, čo znamená, že sme neboli uznášaniaschopní a uznesenie preto budeme schvaľovať až v najbližších dňoch spôsobom „per rollam“.

Vyskúšame a uvidíme?

Jedným z mojich cieľov je robiť všetko pre to, aby Rómovia a Rómky neboli obeťami vzdelávacích experimentov. Štát by mal k ich začleňovaniu pristupovať odborne a na základe výskumných zistení. Nemáme právo hazardovať s budúcnosťou rómskych detí, pretože nedokážeme prijať systémové opatrenia, ktoré fungujú v iných krajinách.

Nemôžeme sa uchyľovať k unáhleným rozhodnutiam, ktoré môžu znamenať len ďalšie znevýhodnenie, segregáciu a izoláciu. Čo nám dáva právo rozhodovať o rómskych deťoch štýlom „vyskúšame a uvidíme“? Urobili by sme to aj v prípade, že by išlo o inú národnostnú menšinu?

V nasledujúcich dňoch podnikneme ďalšie možné kroky, aby sme zabránili vzniku tohto experimentu na rómskych deťoch, pretože rómska národnostná škola naozaj nie je riešenie na segregované vzdelávanie a už vôbec nie je prípustný spôsob, akým má škola vzniknúť.

V septembri by mali byť vyhlásené nové voľby do novovznikajúcej Rady vlády pre národnostné menšiny a ja dúfam, že rómske občianske organizácie budú mať šťastnú ruku vo výbere svojich zástupcov. A tiež dúfam, že títo zástupcovia budú pripravení chodiť na každé zasadnutie a hlasovať v záujme práv rómskej národnostnej menšiny.

Pretože aj od toho bude závisieť to, akým smerom sa bude odvíjať postavenie rómskej národnostnej menšiny v našej spoločnosti.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].