Parlament sa nedávno uzniesol na definícii protirómskeho rasizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA). Z dôvodovej správy možno vyčítať, že za touto iniciatívou stojí poslanec Peter Pollák ml. (OĽaNO), prihlásil sa k nej aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero.

O tom, že takúto definíciu na Slovensku potrebujeme, niet pochýb. Problémom je povaha toho, čo parlament schválil.

Novoprijatá terminológia má byť pracovnou verziou, a to napriek tomu, že slovenskí odborníci v spolupráci s európskymi inštitúciami už pred pár rokmi vypracovali domácu verziu definície protirómskeho rasizmu. Tá sa dokonca uvádza v Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov, ktorá platí do roku 2030. Text na stranách 37 až 39 vysvetľuje, čo je protirómsky rasizmus a ako je ho potrebné chápať v slovenskom kontexte.

Všetci tí, ktorí takúto definíciu potrebujú, ju teda majú k dispozícii už dva roky. Nerozumiem teda, prečo mali predkladatelia potrebu nechať schváliť slovenskému parlamentu na úradné používanie inú verziu.

Navyše, nedávno schválená verzia definícia protirómskeho rasizmu je voči Rómov paradoxne stereotypizujúca a stigmatizujúca. Hovorí totiž okrem iného aj tom, že nie je prípustné „devalvovať životný štýl Rómov“.

Ide o konštatovanie, ktoré v slovenských podmienkach vychádza z naivných, romantizujúcich predstáv o tom, že život vo vylúčených chudobných komunitách je vlastne záležitosť trendového životného štýlu a vec dobrovoľnej voľby každého jednotlivca, do ktorej nie je prípustné zasahovať.

Ľudia, ktorí nechcú „devalvovať životný štýl Rómov“, často vychádzajú aj z presvedčenia o kolektívnych vrodených socio-kultúrnych vzorcoch správania sa príslušníkov rôznych etnických skupín. Ide o (esencionalistické) presvedčenia, ktoré je potrebné hneď v úvode pomenovať a odmietnuť. Zároveň ide o ukážkový príklad toho, ako sa v mene boja proti rasizmu do obsahu verejných politík neuvážene dostávajú predsudky a stereotypy o menšinách.

Prijatie tohto uznesenia napokon dokresľuje postoj Petra Polláka ml., no najmä splnomocnenca vlády pre rómske komunity k samotným odborníkom, ktorí pred dvomi rokmi tvorili novú Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov, obsahujúcu aj slovenskú verziu definície protirómskeho rasizmu.

Je chorobou verejných inštitúcií na Slovensku, že chcú po odborníkoch z univerzít a mimovládnych organizácií ich expertízu, čas a plné nasadenie, ktoré ale nie sú ochotní ani schopní finančne ohodnotiť. Ich účasť v pracovných skupinách, tvorba stratégií, akčných plánov či rôznych koncepcií je do veľkej miery vecou dobrovoľníctva.

Účinným ohodnotením ich práce by preto malo byť aspoň to, že splnomocnenec ju bude verejne obhajovať, šíriť a presadzovať v štátnych politikách. A nie prichádzať s opačnými iniciatívami, ktoré nasadenie týchto odborníkov popierajú a ničia.

Som presvedčený o tom, že na takomto princípe musí byť postavená aj deklarovaná spolupráca s mimovládnymi organizáciami, ktoré Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity v týchto dňoch aktívne zvoláva, aby mu vraj začali pravidelne radiť.

Reakciu predkladateľa návrhu Petra Polláka ml. a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity na kritiku si môžete prečítať tu.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].