Pocit slobody, status národnostnej menšiny aj prepad do chudoby. Čo priniesol Rómom November ’89? (anketa)
17. novembra si pripomíname demonštrácie študentov v Prahe a v Bratislave, ktoré v roku 1989 odštartovali Nežnú revolúciu. Jej dôsledkom bol nenásilný pád komunistického režimu v Československu.
Milióny občanov mohli a môžu vďaka tejto zmene slobodne voliť, písať, podnikať či cestovať. Čo sa odvtedy zmenilo pre slovenských Rómov?
Andrea Bučková, splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity
„Nemožno opomenúť, že November ’89 a najmä nasledujúce desaťročie sa spájalo s úsilím o emancipáciu Rómok a Rómov ako príslušníkov národnostnej menšiny. To sa prejavilo aj v politickej angažovanosti a v naštartovaní procesu občianskeho aktivizmu.
Toto obdobie zásadných spoločenských a ekonomických zmien nás však začalo neúprosne konfrontovať s realitou prehlbujúcej sa chudoby, oslabovania sociálnych vzťahov medzi Rómami a väčšinovou populáciou, ako aj so zvýšenou mierou diskriminácie.
Ako spoločnosť sme si túto domácu úlohu nesplnili v želateľnej podobe.“
Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a klinická psychologička
„November ’89 nám priniesol pocit slobody. Veľmi skoro sa však ukázalo, že mať demokraciu nestačí. Je treba ešte trošku viac spravodlivosti. Zvlášť pre ľudí, ktorí boli na súťaž príležitostí pripravení menej. To sa, žiaľ, týkalo v mnohých ohľadoch Rómov.
Mnohí Rómovia neboli po roku 1989 dostatočne pripravení na súťaž príležitostí.
Keď sa ľudia pýtali, či „chceme do Európy s týmito Rómami“, s obľubou som hovorila, že Rómovia sú v Európe už dávno – už tam na vás čakáme. Myslím si, že Rómovia sa spamätali ako prví a začali odchádzať do západných krajín.“
Ján Hero, odborný zamestnanec ministerstva školstva, laureát ocenenia Roma Spirit
„Pred Novembrom ’89 mali Rómovia istotu zamestnania a príjmov do rodiny. No podobne ako celú spoločnosť, aj Rómov tento princíp, podľa ktorého mali všetci zo zákona prácu, degradoval, pretože nebol motivačný.
Výrazne poznačil pasívny prístup k profesionálnemu a vzdelanostnému rozvoju. A neposunul Rómov zo života na okraji spoločnosti.
Nežná revolúcia priniesla Rómom revolúciu v ich statuse. V roku 1991 sme získali štatút národnostnej menšiny a začala sa transformácia Rómov na sociálnu skupinu spoločnosti.
Po prestúpení tohto prahu dverí do sveta napĺňania ľudských práv sme sa ocitli pred veľkými výzvami. Aj po tridsiatich rokoch však čelíme nedostatku pripraveného ľudského potenciálu pre ich zvládnutie.
November ’89 našiel Rómov nepripravených na trh práce.
Dá sa povedať, že vďaka malému počtu intelektuálnych jednotlivcov a osobností, ktoré dokázali osloviť majoritu, sa v spolupráci s ňou podarilo vytvoriť istú bázu, na ktorej je potrebné intenzívne pracovať.
Patrí do nej Rómske divadlo Romathan, štandardizácia rómskeho jazyka, publikácia rómskych textov v tlači, národnostné relácie v rozhlase a v televízii, začiatky rómskeho národnostného školstva, Inštitút romologických štúdií Univerzity Konštantína filozofa v Nitre, príprava učiteľov rómskeho jazyka na Prešovskej univerzite či Múzeum kultúry Rómov v Martine.
Toto všetko môže prispievať k obohateniu kultúrneho dedičstva našej krajiny, ale aj za hranicami.
November 1989 však našiel Rómov s nízkou vzdelanostnou úrovňou, a teda nepripravených na trh práce. Nasledoval odsun do marginalizácie, život v ťažkých sociálnych a často nedôstojných podmienkach.
Dynamika spoločenských procesov išla tak rýchlo, že hoci štát pracuje na stratégiách integrácie či inklúzie, stále zväčšujúca sa priepasť si bude vyžadovať ešte desaťročia, aby sme dosiahli podmienky pre dôstojný život všetkých Rómov nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.“
Zuzana Kumanová, etnografka a historička, bývalá štátna tajomníčka ministerstva kultúry, laureátka ocenenia Lúč z tmy
„Ťažko sa hodnotí, čo November ’89 priniesol Rómom. Vždy je to o tom, či vidíme pohár poloprázdny alebo poloplný. Priniesol nám akceptáciu na úrovni národnostnej menšiny, ale sociálne rozdiely s majoritou sa prehĺbili.
Určite sa pre mnohých Rómov za uplynulých 30 rokov vytvoril priestor pre príležitosti, ale mnohí sa ponorili do problémov sociálneho vyčlenenia a generačnej chudoby.“
Zuzana Havírová, šéfka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
„Ako každá zmena spoločenského režimu, aj November ’89 priniesol pozitíva i negatíva. Dá sa na nich pozerať rôzne, ale vo všeobecnosti bol pád komunizmu pre všetkých príležitosťou na lepší, plnohodnotnejší, slobodnejší a otvorenejší život.
Nežná revolúcia vzala ľuďom nejaký typ „istôt“ – alebo aspoň pocity istoty, že majú napríklad prácu a strechu nad hlavou. Transformácia hospodárskeho systému však spôsobila, že sa prehĺbili nerovnosti, ktoré boli dovtedy skrývané.
Rasizmus, diskriminácia či segregácia sa prestali schovávať a začali sa slobodne prejavovať. Rómovia sa stali terčom nielen individuálnych skupín, ale postupne aj verejných politík. To viedlo k zvyšujúcim sa štrukturálnym znevýhodneniam.
Najviac na tieto „férové” zmeny doplatili Rómovia zo segregovaných a chudobných lokalít. Väčšina z nich nemala najmenšiu šancu uspieť v novom zriadení.
Sloboda pohybu však niektorým Rómom umožnila zmeniť domov. Mohli odísť zo Slovenska, usadiť sa v inej krajine a dať tak svojim deťom budúcnosť, ktorú by u nás nikdy nemali.
Myslím si ale, že cieľom Nežnej revolúcie nebolo prinútiť časť svojich občanov, aby opustili krajinu, pretože sa v nej necítili bezpečne a plnohodnotne.
Pozitívom ale je, že Rómovia boli uznaní ako národnostná menšina. Ostáva dúfať, že sa k nej Rómovia a Rómky začnú postupne hlásiť. Ukázali by tak nielen svoju identitu, ale aj skutočnú početnosť, ktorou by získali práva, aké im prináležia.“
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
