Po dvoch nedávnych rozsudkoch vo veci segregácie rómskych žiakov sa pred pár dňami pridala aj Európska komisia, ktorá sa po ôsmich rokoch dohovárania napokon rozhodla Slovensko za neriešenie problému žalovať. V ďalšom období bude preto dôležité, ako sa u nás bude vyvíjať odborná a politická debata o návrhoch, ktoré by mali problém riešiť. 

Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity a europoslanca Petra Polláka patrí medzi hlavné doteraz ponúknuté opatrenia, ako sa účinne vysporiadať so segregáciou, zavedenie povinnej materskej školy. V tomto duchu sa vyjadril v Správach a komentároch RTVS. Odkázal tiež na názor odborníkov, podľa ktorých by sa mal právny nárok na miesto v materskej škole rozširovať aj pre deti v nižšom veku.

Zavedenie povinnej materskej školy označil za „dôležitý prvý krok na elimináciu segregácie“ aj Pollákov nástupca vo funkcii, niekdajší splnomocnenec Ábel Ravasz.

O takomto riešení problému s oddeľovaním rómskych a nerómskych žiakov sú napokon presvedčení aj niektorí kolegovia z akademického prostredia, učitelia či politici. Tento prístup však podľa môjho názoru predpokladá, že príčina školskej segregácie spočíva v slabom zaškolení rómskych žiakov v materských školách.

Ak aj odhliadneme od paradoxu, že už samotné škôlky vzdelávajú rómske deti často segregovane, platí argument o povinných škôlkach iba sčasti.

Všetky tri rozsudky vo veci školskej segregácie, ktoré na Slovensku za poslednú dekádu padli, totiž hovoria, že v týchto prípadoch išlo o etnickú segregáciu. Tá však pramení z predsudkov a negatívnych postojov voči Rómom.

V prípade riešenia segregácie nám preto veľmi ťažko pomôže zaškolenie v materskej škole, ak sa do oddelených tried dostávajú rómske deti napríklad z mestského prostredia, ktoré dosahujú často porovnateľné, alebo dokonca lepšie školské výsledky ako väčšina ich nerómskych spolužiakov.

Takýto prípad sa odohral v škole v Šarišských Michaľanoch, ktorá bola v roku 2012 odsúdená za segregáciu. Podľa Amnesty International Slovensko čelia u nás rôznym formám segregácie desaťtisíce rómskych žiakov.

Segregované vzdelávanie nemôže byť kvalitné

Ďalší z rozšírených argumentov, ako zápasiť so segregáciou, tlmočil ašpirant na budúceho premiéra Peter Pellegrini. Predsedovi Hlasu-SD neprekáža vzdelávanie rómskych žiakov na školách, ktoré sú umiestnené v blízkosti vylúčených lokalít alebo priamo v nich. Zdôrazňuje skôr dosahovanie kvality vzdelávania v nich.

Ide o prístup „oddelený ale rovný“, ktorého obhajoba však neobstála pred súdmi v Spojených štátoch, kde od 60. rokov bežali viaceré procesy, a neskôr ani v Európe. Skrátka, ak je niečo segregované na základe etnicity alebo pohlavia, už zo svojej povahy to nemôže byť rovné a kvalitné.

K tomuto princípu sa nedávno priklonil aj slovenský Najvyšší súd v prípade kontajnerovej školy v časti Podsadek v Starej Ľubovni, ktorá vzdelávala iba chudobné rómske deti z neďalekej vylúčenej komunity. Ide o modulovú školu, ktorú v roku 2015 slávnostne otváral vtedajší minister školstva Juraj Draxler (Smer-SD) a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO).

Divoká politika rezortu školstva

Je pravdou, že štát v posledných rokoch prijal niekoľko opatrení, ktoré pravdepodobne chceli napomôcť školskej integrácii rómskych žiakov. Zrušenie tzv. nultých ročníkov, ktoré spôsobovali segregáciu, však postupne nahrádzajú tzv. úvodné ročníky. Ani zavedenie obedov zadarmo nerieši segregáciu, ak sa mnohé rómske deti nedostanú do školskej jedálne s ostatnými iba preto, lebo musia pojedať suchú stravu v oddelených triedach.

Segregáciu spôsobuje nepremyslená divoká politika rezortu školstva, ktorý bezbreho povoľuje postaviť školu hocikde, napríklad aj priamo vo vylúčených komunitách.

Ani to, že mnohé rómske deti sa dostávajú do špeciálnych škôl, nie je problém iba nesprávnej diagnostiky. Pripravované nárokovateľné podporné opatrenia budú môcť byť bez problémov uplatňované aj v segregovaných školách a triedach.

Učitelia sa napokon v školách boria s nedostatkom zručností a vedomostí, ako efektívne pracovať s rôznorodými tímami detí a ako uplatňovať  tzv. školský manažment diverzity.

Znie to neuveriteľne, no je celkom ťažké zohnať na Slovensku lektorov, ktorí by ovládali a vedeli pedagógom vysvetliť techniky vnútornej diferenciácie vo vzdelávaní rôznorodej skupiny detí, napríklad na hodine matematiky.

Nestačí robiť čokoľvek, musí to mať systém

Nesúhlasím s názorom Ábela Ravasza, ktorý v Správach a komentároch povedal, že je dobré začať robiť čokoľvek, než nerobiť vôbec nič. To je Sofiina voľba, postavená na zlých a horších riešeniach, ktorá školskú politiku vrátane vzdelávania rómskych žiakov sprevádza viac ako 30 rokov.

Desegregačný proces musí byť dobre premyslený a cielený. Ministerstvo školstva musí veľmi dobre vedieť, čo presne a prečo robí. Musí ísť tiež o zavedenie systémových riešení, nie o realizáciu dočasných projektových aktivít. To je minimálny základ pre spustenie úspešného desegregačného procesu na školách a prevencia pred chaosom dosluhujúcej vlády.

Netvrdím, že opatrenia, s ktorými prichádzajú bývalí splnomocnenci, sú zlé. Ábel Ravasz ponúka niekoľko riešení, ktoré by podľa neho mohli zlepšiť vzdelávanie rómskych žiakov, aj v komentári na Denníku N. Problém je len v tom, že nemajú desegregačný charakter a vôbec neriešia to, za čo nás kritizujú domáce súdy a Európska komisia.

Bude nesmierne dôležité sledovať, aké názory poradcov rezortu školstva a poslancov na riešenie segregácie sa budú v ďalších týždňoch premietať do nastavovania školskej politiky.

Východiskom však musí byť prijatie zdravej školskej legislatívy a posilňovanie kvality vzdelávania v zmiešaných triedach a rovesníckych skupinách v školskom prostredí.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].