Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško (nominant strany Smer-SD) krátko po nástupe do funkcie vyhlásil, že vraj už bolo dosť analýz a výskumov a podľa neho je potrebné ísť pracovať do terénu. Tieto slová neboli zvolené šťastne, už len keď vezmeme do úvahy, že samotný úrad splnomocnenca disponuje vlastným analytickým oddelením. Napokon, dnes už má každý rezort analytický útvar, pretože aj „tereňáci“ si uvedomujú, že je nezodpovedné tvoriť verejné politiky bez potrebných dát a analýz.

Snaha riešiť zložité problémy pomocou „zdravého sedliackeho rozumu“ môže znieť pre bežnú verejnosť marketingovo príťažlivo, v skutočnosti však tento prístup narobil v doterajšej praxi veľké množstvo chýb a omylov. 

Podobné vyhlásenia zo strany nového splnomocnenca však treba vnímať v kontexte, v akom sa ocitla slovenská politická scéna po ostatných parlamentných voľbách. Na Slovensku začíname byť prvýkrát svedkami straníckej diskusie o riešení problémov ľudí z vylúčených komunít.

Je to spôsobené skutočnosťou, že na kandidátkach ideovo podfarbených politických strán sa do parlamentu dostali aj politici z rómskej komunity. Okrem nového splnomocnenca tak politiku štátu môžu ovpyvňovať aj štyria opoziční rómski poslanci z hnutia Slovensko (predtým OĽaNO), alebo dve rómske poslankyne z Progresívneho Slovenska.

Diskusia o problémoch ľudí z vylúčených komunít, ktorá ešte donedávna prebiehala v „nudných“ expertných skupinách, sa dnes postupne dostáva do centrál politických strán, na pôdu parlamentu a pred objektívy kamier.

Politické diskusie môžu tvorbe riešení napomôcť, no aj ublížiť. Ako príklad neefektívnych a populistických riešení možno uviesť zavedenie finančnej pokuty pri vymeškávaní školskej dochádzky rómskych žiakov. Opatrenie priniesli za vlády Igora Matoviča rómski politici z hnutia OĽaNO, obhajoval ho napríklad Peter Pollák ml. Ani staré, ani nové postihy za neplnenie školskej dochádzky však deťom nepomohli.

Vylúčené komunity ako súčasť politického boja

Je otázkou času, kedy sa rôzne pohľady na riešenie situácie ľudí z vylúčených komunít začnú na politickej scéne vyostrovať.

Poslankyne Ingrid Kosová a Irena Bihariová (obe PS) vystúpili proti premiérovi Robertovi Ficovi, ktorí sa na nedávnom ekonomickom fóre v Davose posťažoval, že Rómovia vraj nechcú pracovať. Kosová kritizovala tiež nečinnosť Alexandra Daška a dlhodobo zlú politiku rezortu školstva voči vzdelávaniu rómskych žiakov.

Splnomocnenec Daško je od nástupu do funkcie v permanentnom mediálnom konflikte s rómskymi poslancami hnutia Slovensko, ktorým vyčíta nedostatočné neriešenie problémov vo vylúčených komunitách, hoci strana mala dvoch premiérov.

Ak Daško bude mať plnú podporu premiéra Roberta Fica, zrejme začne rozvíjať aj kultúrnu diplomaciu, ktorú úrad splnomocnenca dlhodobo ignoroval. Výsledkom môže byť napríklad vznik nového rómskeho múzea v Bratislave, o ktoré sa za vlád OĽaNO neúspešne pokúšal Daškov predchodca Ján Hero.

Po polovici volebného obdobia politici navyše opäť začnú o voličov z vylúčených komunít súťažiť. To, že chudobní Rómovia sa vedia zmobilizovať a ísť voliť, dokazuje okrem iného aj volebný úspech hnutia OĽaNO.

Každopádne sú preč časy, keď sme o riešeniach generačnej chudoby diskutovali v expertných skupinách. V ďalších rokoch budú opatrenia potierajúce chudobu silno ovplyvnené straníckou diskusiou. A politici ich budú zavádzať do praxe s cieľom vytvárať si vlastný politický kapitál, aby boli opäť zvolení.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].