Pyrrhovo víťazstvo označuje úspech, ktorý je formálnym víťazstvom bez pozitívneho výsledku a za vysokú cenu. Pomenovanie odkazuje na kráľa Pyrrha z obdobia Rímskej republiky, ktorý po porážke nepriateľa utrpel veľmi ťažké straty.

Keďže Rimania mali lepšie možnosti opäť postaviť silnú a bojaschopnú armádu, pozícia kráľa z Epiru sa po víťazstve s veľkými stratami v skutočnosti zhoršila.

Tento zdanlivo nesúvisiaci príbeh má veľa spoločného s vývojom policajnej razie v Moldave nad Bodvou z 19. júna 2013. Razie, ktorá sa na veľa rokov stala symbolom zápasu o tvár demokratického a právneho štátu na Slovensku.

Nie je víťazstvo ako víťazstvo

Po ôsmich rokoch a po rozhodnutí o prvej z dvoch sťažností zbitých na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) voči Slovenskej republike, prichádza k úľave a zastavovaniu ich súdnych procesov na súde v Košiciach.

Ide bezpochyby o malé-veľké víťazstvo (vzhľadom na dlhoročný nepriaznivý vývoj vyšetrovania a súdnych procesov v neprospech zbitých), keď štát napokon nepotrestá šikanované obete.

Je to najmä výsledok systematickej práce ombudsmaniek Jany Dubovcovej a Márie Patakyovej, pro bono advokátov Romana Kvasnicu a Dalibora Kuciaňa, Lýdie Šuchovej a mimovládnych organizácií, novinárov a právnych zástupcov obetí pred ESĽP Vandy Durbákovej z Poradne pre občianske a ľudské práva a Michala Zálešáka z Európskeho centra pre práva Rómov.

Veľmi dlho ale všetko nasvedčovalo tomu, že vyšetrovatelia, prokuratúra a súdy – v podozrivej zhode s politickými postojmi bývalého ministra vnútra Róberta Kaliňáka a expremiéra Roberta Fica – urobia maximum pre odsúdenie zbitých. A tým ich potrestajú za to, že prehovorili o svojich zážitkoch z policajnej razie.

Netreba si preto zakrývať oči pred skutočnosťou, že keby sa do prípadu neangažovalo toľko právnikov a mimovládnych organizácií, tak by neprišiel prelomový rozsudok ESĽP a ani koniec súdnych procesov. Všetci si vieme živo predstaviť, v akom duchu by prebiehali konania bez štrasburského rozsudku a aké rozhodnutia by napokon padli.

Leň si pripomeňme, čo sa dialo ešte pred začiatkom hlavných pojednávaní na Okresnom súde Košice I v máji 2018. Sudcovia neváhali v komplikovanom prípade moldavskej razie povydávať trestné rozkazy voči zbitým expresne rýchlo. Niekedy aj do 24-hodín od doručenia žaloby s priloženými 500-stranovými vyšetrovacími spismi na súd.

Výsledná cena, ktorú zbití Moldavčania zaplatili za to, aby neskončili odsúdení, a my ako spoločnosť sa neocitli v policajnom štáte, je príliš vysoká. Aby ich odvaha, statočnosť a vytrvalosť mali zmysel, nemôžeme sa uspokojiť len s tým, že sa z obetí nestali kriminálnici.

Cesta ku skutočnému víťazstvu existuje

Návod na to, ako sa s policajnou raziou účinne vysporiadať, nám dáva rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. V rozsudku R.R. a R.D. voči Slovenskej republike zo septembra 2020 súd skonštatoval porušenie článku 3 Európskeho dohovoru a vytkol Slovensku, že vystavilo sťažovateľov neľudskému zaobchádzaniu počas policajného zásahu.

Sudcovia štrasburského súdu konštatovali, že Slovensko nepreukázalo, či použitie sily voči obyvateľom bolo nevyhnutné a primerané, ako aj fakt, že vyšetrenie prípadu nebolo adekvátne.    

Preto je kľúčové, aby sa naše vyšetrovacie orgány po ôsmich rokoch vrátili na začiatok a začali prešetrovať podstatu razie. Bola naplánovaná zákonne? Mohla byť nariadená? Uskutočnila sa zo zákonných dôvodov? Bol postup polície pri použití fyzickej sily primeraný? A ako súvisia obdobné policajné razie v marginalizovaných komunitách s rasovo motivovaným konaním v policajných radoch?

Rovnako by nezávislosti prešetrenia zásahu pomohlo, keby Slovensko počúvalo Európsky súd pre ľudské práva aj v prípade veľmi podobného rozhodnutia voči Českej republike, pre ktoré u našich susedov vznikol nezávislý vyšetrovací orgán na preskúmavanie postupov ozbrojených zložiek.

Na Slovensku prehrešky policajtov prešetrujú ich kolegovia policajti. Tento zjavný konflikt a doterajšia osemročná skúsenosť z vyšetrovania doteraz znemožňovali, aby sa policajný zásah preskúmal nezávisle. Je čas, aby nová vládna koalícia viac nečakala, a tento nezávislý kontrolný mechanizmus  fungujúci v moderných demokraciách vybudovala a sfunkčnila aj na Slovensku.

V neposlednom rade by Ministerstvo vnútra a polícia mali konečne vypočuť a zrealizovať požiadavku ombudsmanky na väčšiu transparentnosť pri predvádzaní osôb na policajné stanice či počas zásahov. Kamery, ktoré nás dnes snímajú v bankách, na štadiónoch, v obchodných centrách či na uliciach, v polícii chýbajú aj po ôsmich rokoch neúnavných žiadostí dvoch ombudsmaniek. Pritom videozáznamy zo zásahov či policajných staníc by pomohli nielen situácií, ale aj zasahujúcim policajtom.

Dnes už sa nová vládna garnitúra nemôže vyhovárať, že nevie, čo sa v Moldave nad Bodvou stalo a ako veľmi má reagovať na udalosti počas razii a následne po nej. Európsky súd pre ľudské práva, stanovisko Generálnej prokuratúry, žiadosti o zastavenie konaní okresného prokurátora a najnovšie aj rozhodnutia košického okresného súdu hovoria jasnou rečou. Verzia o klamstve zbitých obetí voči policajtom, ktorú sa kaliňákovský policajný režim snažil agresívne presadiť v spoločnosti, sa navždy rozplynula.

Je preto na spoločnosti a orgánoch štátnej moci, či si vystačíme s polovičným Pyrrhovým ‚úspechom‘ a ubránením obetí razie pred trestom alebo ho premeníme na skutočné víťazstvo spravodlivosti a demokracie! Zastavené súdne procesy s obeťami nás vracajú späť na začiatok prípadu a otvárajú priestor na objektívne preskúmanie razie.

Ak sa ale ani teraz úprimne nevysporiadame s kľúčovou otázkou, či sa vôbec v demokratickom a právnom štáte mohla táto razia zákonne udiať, a nepostavíme pred spravodlivosť zodpovedných policajtov, naša demokracia sa v skutočnosti môže zhoršiť. Tak ako situácia kráľa Pyrrha.

Ján Glovičko Dlhoročný novinár, v rokoch 2014 až 2018 poradca pre komunikáciu ombudsmaniek Jany Dubovcovej a Márie Patakyovej. Kauzu zbitých Moldavčanov sledoval od začiatku, s mimovládnymi organizáciami ju monitorovali na portáli policajnarazia.sk. Dnes pracuje ako projektový manažér Spoločného výskumného centra Európskej komisie.