V roku 2016 bol z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislava Mičeva v Pietnej sieni múzea odhalený kameň, ktorý pripomína účasť Rómov v odboji. Získali tak dôstojné miesto pripomenutia hrdinstva, ktoré počas druhej svetovej vojny prejavili. Táto časť dejín Rómov býva často opomínaná a viac sa o Rómoch hovorí ako o obetiach, nie ako o tých, ktorí sa tiež podieľali na odpore voči ľudáckemu režimu a nacistickej okupácii.

Oddiel partizána Oračka

Vyhláseniu Slovenského národného povstania predchádzal 29. augusta 1944 vstup ozbrojených jednotiek Wermachtu na územie vojnového slovenského štátu. Povstanie bolo, prejavom odporu proti autoritatívnej vláde na čele s Jozefom Tisom. Z východu zároveň postupoval front a na začiatku jesene sa očakávalo prekročenie slovenských hraníc, a teda aj prepojenie povstalcov a vojsk tohto východného frontu. Nestalo sa tak, nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a tá bola v októbri 1944 nútená prejsť na partizánsky spôsob boja.

Mnohí Rómovia po tom, čo niekoľko rokov zažívali perzekúcie, videli v zapojení sa do povstania príležitosť, ako vyjadriť svoj názor a odpor voči nacizmu. Narukovali do povstaleckej armády a po potlačení povstania zostali v horách ako partizáni. Nie je možné odhadnúť, či to boli stovky hlavne mladých mužov, alebo ich bolo aj viac. Na strednom Slovensku odchádzali takmer z každej osady jednotlivci, aby sa zo zbraňou v ruke postavili na obranu vlasti. Boli to napríklad Berkyovci z Detvy, Očovej a Hriňovej či Klincovci z Dúbrav. Mnohí z nich zaplatili tým najcennejším, čo mali – životom.

Nie je známe, že by Rómovia vytvorili samostatnú skupinu alebo oddiel, ale na základe niektorých zaznamenaných výpovedí preživších na konci 20. storočia sa objavujú indície, že samostatný oddiel mohol existovať pod vedením partizána Oračka, ktorý pochádzal z lokality Babin Potok (časť obce Terňa) a neskôr žil v Chmeľove. Oračkovu skupinu mali tvoriť Rómovia z Pavloviec nad Uhom a Hanušoviec nad Topľou. Žiaľ, viac o tejto iniciatíve známe nie je, ale možno by archívy ešte dokázali potvrdiť toto svedectvo.

Legenda SNP Anton Facuna

O inom partizánovi kolovali legendy aj po skončení vojny. Išlo o Antona Facunu, rodáka zo Sklabine. Do slovenskej armády nastúpil v októbri 1941. Slúžil v ružomberskom delostreleckom pluku a s ním sa v rámci Rýchlej divízie zúčastnil aj bojov na východnom fronte. Po návrate na Slovensko v decembri 1943 ho čoskoro pridelili k technickej brigáde do Talianska. Tam prebehol k partizánskej skupine Rinoldo, ktorá operovala v oblasti Perugie.

V apríli 1944 sa Facuna prihlásil na československej vojenskej misii v Ríme, odkiaľ sa s americkou výsadkárskou jednotkou dostal ako tlmočník na povstalecké územie. Zaradený bol do skupiny Day ako sprievodca a pomocník pod krycím menom Anton Novák. O Facunových husárskych kúskoch počas povstania sa rozprávali legendy, Nemci vraj na jeho hlavu vypísali finančnú odmenu. Po vojne sa Facuna dočkal československej medaily za účasť v SNP aj uznania americkej vlády. Prišiel však február 1948 a s ním aj zlé časy pre vojakov západného odboja.

Rómovia na strane slobody

Po potlačení povstania sa rôzne zložky nemeckej brannej a represívnej moci dopúšťali represálií nielen voči partizánom ale aj voči civilnému obyvateľstvu. Napomáhanie partizánom, ale aj iba obvinenie z takejto pomoci bolo kruto potrestané. Obyvateľstvo, vrátane Rómov, bolo v mnohých lokalitách vyvraždené na mieste, alebo deportované na masové popraviská v Nemeckej, Kremničke či do Dolného Turčeka.

Dejiny Rómov sú dejinami poroby a hrdinstva zároveň. Rovnako ako väčšinová populácia, aj oni stáli na strane tých, ktorí sa zaslúžili o slobodu, a to aj za cenu vlastných životov. Často sú to bezmenní hrdinovia, ktorých zapadajú do zabudnutia a spoločnosť im nestavia pomníky.

V tomto roku si pripomíname 80. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Určite ho budú sprevádzať okázalé oslavy, pripomínajúce povstaleckú históriu. Netreba však zabudnúť na všetkých hrdinov, bez ktorých by sme tu neboli. Oni mali v jasno v postojoch, bojovali za slobodu, demokraciu a proti nacizmu. Minimálne tento odkaz by sme mali niesť ďalej.

Zdokumentované rómske obete po potlačení SNP

Koniec septembra 1944: Príslušníci zvláštneho komanda Einsatzkommanda 27 na okraji obce Spišská Teplica zastrelili neznámeho Róma.

Začiatok októbra 1944: Nemecké policajné zložky a nemecká domobrana zajali v obci Sklenné niekoľko ľudí podozrivých z napomáhania partizánom. Medzi popravenými boli aj dvaja miestni Rómovia.

14. október 1944: Po obvinení z pomoci partizánom bolo v Kríži nad Hronom zaživa upálených 24 Rómov.

Začiatok novembra 1944: Viac ako 40 Rómov z Lutily bolo odvlečených z dediny. O niekoľko dní boli popravní na cintoríne v Dolnom Turčeku.

6. novembra 1944: Obec Valaská Belá prepadlo Einsatzkomando 14 z Prievidze. Z obce odvliekli 13 Rómov, ktorí boli popravení v Škrípovskej doline.

14. november 1944: V obci Čierny Balog v údolí Jegorovo bolo zadržaných niekoľko desiatok olašských Rómov z Neresnice pri Zvolene. Všetci muži boli zastrelení a ženy s deťmi zaživa upálené. O deň neskôr vypálili rómsku osadu na Pustom. O život prišlo viac ako 60 Rómov.

17. november 1944: Príslušníci Pohotovostnej Hlinkovej gardy zaistili v Krupine 34 rómskych mužov vo veku 14 – 60 rokov. Ich životy vyhasli na masovom popravisku v Kremničke.

20. november 1944: Do obce Hriňová vtrhli príslušníci Einsatzkommanda 14. Po prehliadke obydlí zajali troch rómskych mužov, ktorí boli neskôr popravení.

21. november 1944: Rómovia z Tisovca uverili provokatérom, vydávajúcim sa za partizánov, na čo doplatili svojimi životmi. Muži boli postrieľaní, ženy a deti našli smrť v Kremničke. Celkový počet popravených obetí bol 44.

22. november 1944: Z obce Ilija bolo 109 rómskych mužov, žien a detí odvlečených do Kremničky. Ich životy vyhasli na masovom popravisku.

Koniec novembra 1944: Nemeckí vojaci vtrhli do dediny Polomka. Pri prenasledovaní partizána zastrelili 14-ročného rómskeho chlapca. Miestnu rómsku osadu vypálili.

November 1944: V obci Sásová bolo zajatých a neskôr popravených 5 rómskych mužov a 3 ženy.

6. december 1944: Pre spoluprácu s partizánmi bolo z osady v Dúbravách odvlečených 15 mužov, starších ako 14 rokov. Neskôr ich zastrelili na zvolenskom cintoríne.

December 1944: Na železničnej trati neďaleko Detvy explodoval vlak, zo sabotáže boli obvinení 4 rómski muži. Neskôr boli popravení na židovskom cintoríne vo Zvolene.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].