Tetiana Martyniuk pochádza z Kyjiva, no po ruskej invázii sa s rodinou presťahovali do Banskej Bystrice, kde budú tento rok budú sláviť už tretie Vianoce. Po príchode na Slovensko im pri aklimatizovaní sa pomáhal tím z Centra materiálnej pomoci, ktoré patrí pod združenie Atrium BB a vedie ho Zuzana Janíčková.

Okrem praktickej pomoci Tetiana v Centre našla mnoho slovenských aj ukrajinských priateľov, s ktorými sa im podarilo vytvoriť bezpečnú komunitu. Slováci im pomáhajú zdokonaliť si slovenčinu a približujú im našu kultúru. Ukrajinci priateľom zasa na oplátku ukazujú vlastné zvyky – v tomto čase napríklad vianočné tradície.

Bez kutie nie sú Vianoce

Ukrajina je rozdelená do 24 oblastí. V každej z nich sa tradície o niečo líšia, no jedna vec je na viacerých miestach podobná – na štedrovečernom stole zvykne byť dvanásť jedál, ktoré symbolizujú rovnaký počet apoštolov, a jedným z týchto jedál by mala byť tradičná kutia. Bez nej by sa mnohým ľuďom na Ukrajine Vianoce nerátali.

„Kutia je kaša zo pšenice. Aby sme ju doviedli do dokonalosti, mali by sme začať s varením hneď ráno, keď pšenicu zalejeme studenou vodou a necháme ju pár hodín odpočívať. Niektorí ju dokonca nechávajú namočenú vo vode celú noc. Potom pšenicu varíme a pomaly zalievame uzvarom, čo je niečo ako ukrajinský kompót zo sušeného ovocia – z hrušiek, sliviek či jabĺk. Následne pridáme veľa maku a medu, pretože predstavujú symboly zdravia a plodnosti. Nakoniec kutiu posypeme orechmi, ktoré symbolizujú hojnosť. Celá príprava je akýmsi malým ceremoniálom,“ opisuje Tetiana prípravu ich tradičného vianočného pokrmu. Zdôrazňuje, že kutia musí byť sladká, aby bol v ďalšom roku sladký aj život ľudí, ktorí ju jedia.

Tak ako príprava kutie, je špecifický aj spôsob jej podávania. S jej ochutnávaním zvykne začínať najstarší člen rodiny, ktorý zje tri veľké lyžice. Po ňom pokračujú ďalší členovia rodiny – druhý najstarší, tretí, až sa k lyžici dostanú aj najmladší ľudia pri stole. Tetiana varí kutiu trikrát do roka, a to na Vianoce, na Nový rok a počas Veľkej noci.

„Moje dve dcéry pišťali, prečo iba trikrát do roka – chceli ju častejšie. Vždy som im odpovedala, že inak by im nebola taká vzácna,“ smeje sa Tetiana.

Štedrá večera bez mäsa

Štedrý večer, alebo po ukrajinsky Sviatvečir, je posledným dňom štyridsaťdňového predvianočného pôstu, počas ktorého sa nejedáva mäso, vajcia ani mliečne výrobky. Ukrajinci nazývajú tento pôst aj „Filipovka“ a považujú ho za čas sebaovládania a pokory pred tým, než začnú oslavy Kristovho narodenia.

Všetkých dvanásť jedál preto pozostáva najmä z rastlinných ingrediencií, ako sú obilniny či strukoviny. Na štedrovečernom stole tiež nesmie chýbať veľa ovocia a zeleniny. Tetiana vysvetľuje, že Ukrajinci majú veľmi radi zavárané vecí, pretože veria, že budú vďaka nim zdravší, takže počas sviatkov jedia veľa kyslých uhoriek a kapusty, čalamády a obľubujú aj zavarené paradajky či papriku.

„Napríklad u nás doma nesmie chýbať šalát vinegrat, do ktorého dávam varenú mrkvu, zemiaky, uhorku, repu, fazuľu, hrášok a veľa cibule. Potom to všetko pomiešam, polejem olejom, osolím a pridám trošku citrónovej šťavy. To sme robili aj tu v Centre, keď sme organizovali prvé ukrajinské Vianoce. Naše ženy vtedy lepili aj vareniky (plnené cestovinové taštičky, pozn. red.). Pred budovou Centra ich varili v obrovskom kotli, no aspoň sa v tej zime poriadne zahriali,“ smeje sa Tetiana.

Ďalej vysvetľuje, že ak sa vareniky počas Vianoc pripravujú na slano, tak so zemiakmi a kapustou, osmažené na oleji s cibuľkou. Ak si ich, naopak, rodina chystá na sladko, tak bývajú plnené višňami a poliate uzvarom.

Z Tetianinej skúsenosti máme na Slovensku pri slávnostnej večeri viac tradícií ako oni doma. Veľmi sa jej páči hádzanie orechov do každého kúta v dome, oblátky s medom alebo prekrajovanie jabĺčka. „Máte veľa milých obyčajov, my v rodine máme len zopár, no na tie si potrpíme – napríklad dávame na každý roh stola strúčik cesnaku, aby sme boli celý rok zdraví a predtým, než sa pustíme do jedla, sa spoločne pomodlíme.“

Deduch ako symbol predkov

Vianočný stromček v Tetianinej rodine odjakživa zdobia všetci spolu. „Moja mama hovorila, že každý rok treba na stromček kúpiť minimálne jednu novú ozdobu, pretože to vraj prináša šťastie. Robíme to tak doteraz. Už ako deti sme niečo vyrábali, len aby sme prišli domov s niečím, čo sme dovtedy na stromčeku nemali,“ spomína si.

Vraví, že jej sa najviac páčia stromčeky na kyjevských vianočných trhoch. Sú zdobené tradičnými sklenými aj slamenými ozdobami a na vrchole majú pripevnenú veľkú betlehemskú hviezdu. „Bola som vo viacerých krajinách, no Kyjev je pre mňa zo všetkých miest to najkrajšie a počas Vianoc je jeho atmosféra ešte o niečo čarovnejšia,“ vraví. Veľké ozdobené stromy bývajú na Kontraktovom námestí či vo vianočnej dedinke v Dobroparku, jednom z najväčších parkov pri brehu rieky Dneper, malé stromčeky zasa bývajú „schované“ po uličkách hlavného mesta.

Dôležitú úlohu zohráva v ukrajinských domácnostiach aj „deduch“, teda veľký veniec, ktorý je zvyčajne vyrobený zo slamy a poslednej pšenice zozbieranej v danom roku. Býva zdobený farebnými stužkami a sušenými kvetmi a symbolizuje ducha predkov, ktorých by mal prilákať, aby počas sviatočných dní navštívili svoje rodiny. Ak by sa predkovia rozhodli prísť, na okne ich čaká tanier s dobrotami, ktoré rodina pripravila.

Ded Moroz a pomocníčka Sneguročka

Minulý rok Pravoslávna cirkev Ukrajiny – jedna z dvoch pravoslávnych cirkví v krajine – oznámila prechod na juliánsky kalendár, ktorý sa zhoduje s gregoriánskym kalendárom, podľa ktorého oslavujú sviatky napríklad aj ľudia na Slovensku. Cirkev uviedla, že tým chcela prejaviť túžbu po zachovaní ukrajinskej identity, a tiež sa brániť pred „agresiou ruského sveta“.

Mnohí veriaci na Ukrajine preto začali Vianoce oslavovať 24. decembra, a nie 6. januára ako predtým. Aj ukrajinský Sviaty Mykolaj, teda Svätý Mikuláš, začal v týchto rodinách chodiť o trinásť dní skôr – v noci z 5. na 6. decembra a nie v noci z 18. na 19. decembra.

„Pre nás Ukrajincov boli tieto zmeny veľmi dôležité, pretože sme chceli, aby naša drahá krajina bola nezávislá od moskovskej cirkvi, ktorá schvaľovala ruskú inváziu na naše územie a ani raz sa voči nej neohradila. Sme veľmi radi, že teraz môžeme oslavovať samostatne od Ruska,“ vraví Tetiana.

Nie všetky rodiny na Ukrajine sa obdarúvajú na Štedrý deň. U Tetiany sa darčeky dávajú až na Silvestra, no dcéry obdarovávali už na Mikuláša. Prekvapenie ich však nečakalo vo vyčistenej čižme, ako sú na to zvyknuté deti  na Slovensku, ale pod vankúšom, ktorý si kontrolujú hneď po zobudení. Ak deti „poslúchali“, čakajú na nich darčeky – ak hnevali, našli si pod vankúšom brezovú paličku.

„Moje deti písali Mikulášovi listy, že boli celý rok dobré a pripojili aj prianie, čo by ich potešilo. Keď chceli, aby som listy určite neprehliadla, dali ich dovnútra chladničky – napríklad vedľa mlieka alebo masla. Doteraz mám tie listy odložené, niektoré mám so sebou aj tu na Slovensku,“ usmieva sa Tetiana.

Ded Moroz nosí darčeky tradične na Nový rok a svojím výzorom pripomína Santa Clausa. Namiesto červeného oblečenia však nosí modrobiely kabát s bohatými výšivkami. Pri rozdávaní darčekov ho sprevádza verná pomocníčka – vnučka Sneguročka (Snehová vločka). Obaja kladú darčeky pod stromček rovnako ako „slovenský Ježiško“.

Rozprávky, v ktorých víťazí dobro

K ukrajinským Vianociam neodmysliteľne patria aj kolyadky, teda koledy, ktoré si mnohí spievajú doma pri stole a potom spoločne pokračujú do ulíc – medzi susedov či k rodinným príslušníkom. Niekedy chodí celá rodina na čele s otcom ako hlavou rodiny, ktorá musí ako prvá prekročiť prah susedského domu. Inokedy chodia deti samé vo vianočných maskách a kostýmoch s palicami, na ktorých sú zavesené farebné papierové hviezdy.

„Deti si veľakrát pripravujú špeciálne verše a chodia od domu k domu, aby zabávali ostatných, za čo dostávajú sladké odmeny. Všade sú vítané, veríme totiž, že čím viac koledníkov do domu príde, tým viac šťastia a bohatstva rodine prinesú počas nasledujúceho roka,“ vysvetľuje Tetiana.

„Je to krásna tradícia. Moja obľúbená spomienka siaha ešte do času pred vojnou, keď k nám prišla malá susedka a za koledu si namiesto sladkého vypýtala peniažky. Keď sme sa jej spýtali, načo jej budú, odpovedala, že chce veľmi pomôcť deťom v Afrike.“

Kým na Slovensku ľudia zvyknú cez sviatky pozerať Tri oriešky pre Popolušku či Sokoliara Tomáša, mnohí Ukrajinci si v televízii zapínajú Noc pred Vianocami – jednu z u nich najznámejších vianočných rozprávok od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Autor v nej vyrozprával dobrodružstvách odvážneho kováča Vakulu. Obľúbenou na Ukrajine je aj Zimná rozprávka o chlapcovi, ktorý objavuje čaro Vianoc a prichádza na dôležitosť rodiny.

„Dvanásť pokrmov na večeru dá zabrať, čiže po nej sa zvyčajne všetci zvalíme na gauč, ležíme jeden cez druhého a pozeráme vianočné klasiky. Máme radi staré aj nové, dôležité je, aby mali dobré posolstvo a učili ľudí, že dobro musí v tomto svete zvíťaziť,“ rozpráva Tetiana, ktorá by budúce Vianoce rada oslávila so svojou rodinou v milovanom Kyjeve.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].