Barberka Sarah vytvára tiktokové videá pre český spravodajský portál Romea, ktorý sa venuje témam týkajúcich sa Rómov. „Myslím si, že mladí ľudia sa prostredníctvom videí dozvedia veľa nových vecí, ktoré by inak nevedeli,“ hovorí.

Všimla si napríklad, že mnohé deti nepoznajú rozdiel medzi pojmami cigán a Róm. „Sledovateľom vo videách vždy ponúknem niečo, na čo môžu reagovať. Často je obsahom niečo, čo ich osloví alebo núti zamyslieť sa.“

V rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo si vybrala prácu TikTokerky; ako sa vyrovnáva s hejtom a čo má najradšej z rómskej kultúry.

Kde ste sa narodili a kde teraz žijete?

Narodila som sa v Jablonci nad Nisou, od šiestich rokov však žijem v Prahe. Veľkomesto mi vyhovuje a už si neviem predstaviť, že by som sa niekedy vrátila do malého mesta.

Ako sa vám žilo vo vašom rodnom meste?

V škôlke to bolo pre mňa dosť náročné. Bola som jediná tmavšia, takže deti na mňa často ukazovali a hovorili mi napríklad „čokoládka“. Často sa mi smiali. V triede som mala kamarátku, ktorá mala afroúčes – jej sa zasa deti vysmievali kvôli vlasom. Neboli sme síce vyčlenené z kolektívu, ale vždy tam boli narážky a poznámky, ktoré sme museli znášať.

Zverovali ste sa s týmito zážitkami doma?

Áno, určite. Doma sme podobné situácie vždy riešili, nikdy som ich nenechala len tak. Postupne sa to ale začalo zlepšovať. Keď som bola staršia, už sa to nedialo tak často. Niektoré veci sa časom upokojili.

Vnímali ste rozdiel medzi životom v malom meste a obdobím, keď ste sa presťahovali do Prahy?

Vo veľkom meste, ako je Praha, je to určite lepšie. V malom meste je všetko viac viditeľné. Keď je v mestečku viac Rómov, ľudia majú tendenciu hádzať všetkých do jedného vreca. Napríklad, ak tam sú ulice, kde bývajú iba Rómovia a niekto povie, že v takej ulici býva aj on, hneď si ho zaškatuľkujú. Praha je veľká, ponúka viac možností, je v nej väčšia anonymita a aj ľudia sú rôznorodejší.

A v škole to bolo aké?

V škole padali aj narážky na môj pôvod – napríklad sa ma pýtali, či chodíme zbierať železo. Alebo keď sme mali na sebe niečo značkové, spolužiaci hneď hovorili, že je to „fake“, alebo že sme to ukradli. Asi v ôsmej alebo deviatej triede sa to však zlepšilo.

Ako sa stalo, že sa podobné narážky časom zlepšili?

Myslím si, že človek sa s tým časom zmieri a prestane si to tak brať. Vybuduje si sebavedomie a jednoducho si to nenechá páčiť. Jednoducho si tým musí prejsť.

Ak ste je trochu iná alebo iný – tmavší, alebo akýmkoľvek spôsobom odlišný –, stretnete sa s takými situáciami. Aj dnes, keď pracujem ako barberka, sa občas stane, že príde zákazník, uvidí ma a odíde. Nechce, aby som ho strihala ja.

Už si však z toho nič nerobím. Ignorujem to a mám to pod kontrolou. Ľudia, ktorí stále riešia farbu pleti alebo vzhľad, sú úplne mimo reality a nemá zmysel sa nimi zaoberať. Problém nemám ja ale oni.

Okrem toho, že ste barberkou, pracujete aj pre spravodajský portál Romea.cz. Ako ste sa k tejto práci dostali?

Začalo to tak, že v Romea.cz chceli vytvárať videá na TikTok, takže hľadali niekoho mladého, aby mohli cieliť najmä na mladú generáciu. Povedala, že by som to mohla skúsiť a uvidím, ako to bude vyzerať a aké budú ohlasy. A nakoniec som pri tom zostala.

Veľa ľudí – hlavne staršia generácia – si však neuvedomuje, že tiktokové videá sú naozaj zamerané na to, aby sa niečo dozvedeli mladí, a potom kritizujú môj štýl.

Napríklad v komentároch sa často objavuje kritika od starších, ako to rozprávam, že som len „nejaká barberka“ a nie som redaktorka. Pointa pritom je, že obsah má byť vyrozprávaný presne týmto štýlom – aby to oslovilo mladých.

Celý koncept bol navrhnutý tak, aby sa hovorilo priamo k mladej generácii ich vlastným jazykom. Ešte predo mnou to skúšalo robiť viac ľudí, ale nebolo to mierené správne a mladých ľudí to neoslovovalo tak, ako by malo. Robili to ako televízne správy, bolo to príliš formálne.

Ako ste si nastavili koncept vy, aby ste to robili inak a zároveň pri tom vydržali?

Snažila som sa to robiť prirodzene. V Romea.cz mi pomáhali s radami, ako sa mám vyjadrovať a čo mám hovoriť. Dnes už spomínané kritické komentáre beriem viac s nadhľadom. Robím to tak, ako to robím, a buď to ľudí osloví alebo nie. Hlavné je, že to funguje.

Témy si vymýšľate sama, alebo spolupracujete s redakciou?

Tvoríme to spoločne, väčšinou spracovávame aktuálne témy. Keď sa deje niečo, čo je práve teraz dôležité alebo zaujímavé, natočíme o tom video. Alebo sa snažíme vyvracať rôzne stereotypy. Musí to byť niečo, čo osloví mladých a zároveň to má význam a presah.

Máte pocit, že vďaka vám mladí pochopili niečo, o čom predtým nevedeli alebo im to rozšírilo obzory?

Určite, videla som to už v komentároch. Všimla som si, že mladí, hlavne rómske deti, často nevedia ani úplne základné veci. Robila som napríklad video o rozdiele medzi pojmami „cigán“ a „Róm“ – mnohí vôbec nevedeli, v čom je rozdiel. To ma prekvapilo.

Myslím si však, že prostredníctvom videí sa mladí ľudia dozvedia veľa nových vecí, ktoré by inak nevedeli. Často mi aj píšu správy, niektorí chcú, aby som im pomohla s nejakým problémom. Je pekné vidieť, že to má takýto dopad.

O čo konkrétne vás žiadajú, keď vám píšu?

Väčšinou mi posielajú svoje príbehy a chcú, aby som ich zverejnila. Napríklad ma prosia, aby som zdieľala ich príbeh – asi si myslia, že to niečo vyrieši alebo naň upozorní. Niekedy je pre mňa ťažké pochopiť, aký je ich zámer. No úprimne, takéto príbehy nezdieľam často, pretože účel mojich videí je iný.

V čom vidíte silu vášho video formátu?

Mladým ľuďom vo videách vždy ponúknem niečo, na čo môžu reagovať. Často je obsahom niečo, čo ich osloví alebo núti zamyslieť sa.

Niekedy si však myslím, že sledovanosť je spôsobená aj tým, že ľudia si môžu „rýpnuť“. Či už ide o to, ako rozprávam alebo o tému samotnú – majú možnosť sa k tomu vyjadriť a prejaviť sa. Nech už je to z pozitívnej alebo negatívnej motivácie, video ich zaujme a vtiahne. Hejty nám vlastne pomáhajú, lebo nám zvyšujú sledovanosť.

Každý komentár zvyšuje dosah videí, ktoré tým pádom vidí viac ľudí. Nakoniec to teda pomáha nielen mne, ale aj mladým Rómom a Nerómom, ku ktorým náš obsah vďaka tomu dostane a môžu sa niečo dozvedieť.

Je niečo, čo sa vás dotkne?

Mne osobne nevadí, keď hejty smerujú na mňa. Je však hnusné, ak útok mieri na nevinných ľudí z našej komunity, špeciálne na deti. Bolo to tak napríklad pri príbehu Natálky Kudrikovej, ktorá utrpela vážne popáleniny počas útoku Molotovovým kokteilom na dom jej rodičov vo Vítkove. Ľudia vtedy písali do komentárov, že si to zaslúžila a mala zomrieť. To je za hranou a je mi z toho zle, hlavne s ohľadom na obete.

A čo pozitívne reakcie? Máte nejaký príbeh, ktorý vám utkvel v pamäti, pretože vám niekto napísal, že mu vaše videá čosi zmenili v živote?

Áno, určite. Ľudia mi napríklad píšu, že sa z mojich videí dozvedeli niečo nové. To ma vždy poteší. A občas sa mi stane, že za mnou niekto príde osobne, povie, že ma pozná, sleduje, alebo si chce so mnou spraviť fotku. To je milé a robí mi to radosť.

Stíhate popri vašich aktivitách na sociálnych sieťach ešte aj prácu v barberingu?

Samozrejme, aktivity na TikToku sú skôr mojím koníčkom – niečím, čo ma baví, ale nevenujem sa tomu zatiaľ na plný úväzok. Pre Romea.cz robím videá zhruba dva roky.

Medzičasom ste spustili ďalší projekt. O čo ide?

Začali sme robiť podcasty. Pozývame si rómskych hostí – napríklad spevákov, hercov  alebo iných ľudí so zaujímavými príbehmi. Zatiaľ sme s Denisem Holým natočili dva diely a sme zvedaví, kam sa to posunie.

Dnes je veľa podcastov založených na bizarnostiach, čo mi vadí, takže sme chceli vytvoriť niečo iné. Preto sme sa rozhodli sústrediť na rómske osobnosti, ktoré môžu byť pre druhých inšpiráciou.

Je podcast v češtine alebo v rómčine?

Komunikujeme v češtine, no súčasťou obsahu sú rôzne výzvy. Napríklad sa hostí pýtame, či vedia po rómsky, a skúšame ich. Zistili sme, že len málo mladých Rómov ovláda rómsky jazyk. To je jedna z vecí, na ktorú chceme upozorniť.

Vy sama viete po rómsky?

Úplne dobre nie, ale rozumiem a viem sa dohovoriť. Zaujímavé je, že poznám veľa ľudí z rómskej komunity, ktorí nevedia po rómsky ani slovo. Alebo ani len nevedia, aká je naša rómska hymna. Myslím si, že u mladých sa to dnes trochu vytráca.

Myslíte si, že sa snažia viac zapadnúť do majority?

Neviem, či je to tým. Skôr si myslím, že rodičia dnes nevedú deti k tomu, aby hovorili po rómsky. Predtým sa pritom doma rozprávalo po rómsky bežne. Je mi ľúto, že sa rómčina tak vytráca. V rómskej kultúre máme veľa krásnych prvkov – hudbu, jazyk, tradice – a je smutné, že sa časť z nich vytráca.

Čo máte najradšej z rómskej kultúry?

Hudbu a jej energiu. Rómovia sa dokážu tešiť aj z bežného dňa, zo života samotného a to je podľa mňa nádherné.

Mali ste už ponuky aj od iných médií?

Mala som, ale chcem zostať pri Romea.cz. Je to moja srdcovka a nedám na ňu dopustiť.

Máte okrem podcastu ešte iné pracovné plány?

Zatiaľ mi to takto stačí – pracujem ako barberka, robím na podcaste a vytváram videá na TikToku. Rozmýšľali sme aj nad tým, že by som v rámci štipendijného programu pre študentov jazdila so Štefanom Balogom z Romea.cz na diskusné besedy. Mohla by som na nich byť príkladom pre mladých – ukázať im, že či už prostredníctvom médií, kultúry alebo čohokoľvek iného sa môžu zapájať do spoločnosti.

Máte pocit, že prístup väčšinovej spoločnosti k Rómom sa časom zlepšuje?

Myslím si, že sa to dosť zlepšilo, ale, je to podobné ako na Slovensku – ľudia si vždy nájdu niečo alebo niekoho, na koho zamerajú svoju nenávisť. V Česku sa momentálne veľká časť nenávisti presunula na Ukrajincov, takže Rómovia sa v tomto zmysle dostali trochu „do úzadia“. Okrem toho, na sociálnych sieťach je to stále viditeľnejšie než v reálnom živote.

Ako reagujete, keď sa s takýmito ľuďmi stretnete osobne?

Ak je to niekto cudzí, snažím sa viesť s ním diskusiu. Napríklad, raz som strihala jedného pána a rozprávali sme sa o situácii v Mojžíři (sídlisko v časti mesta Ústí nad Labem, ktoré býva označované ako geto, pozn. red.). Spomenul prípad, keď niekto tamojším Rómom odmietol doviesť pizzu, ktorú si objednali.

Podľa tohto pána treba chápať šoférov, ktorí vozia pizzu a boja sa, že sa im môže niečo stať. Odpovedala som, že rozumiem jeho pohľadu, ale zároveň si myslím, že na tomto sídlisku žijú aj slušní ľudia, ktorí si takúto stigmu nezaslúžia.

Celé je to veľmi zložitá otázka, lebo vždy existujú dve strany. Jedna strana má oprávnené obavy, ale aj druhá strana potrebuje rešpekt. Rozumiem pritom obom stranám, je to náročné.

Aké máte skúsenosti s inými stigmatizovanými miestami, ako je napríklad sídlisko Chánov, ktoré bolo dlho označované ako najznámejšie rómske geto v Česku?

Keď sa povie Chánov, veľa ľudí si predstaví niečo strašné. Ja som to tak tiež vnímala. Keď som tam však nedávno bola, zostala som prekvapená – nie je to tak vôbec také hrozné, ako som si myslela. Vždy sa hovorilo, že situácia je tam katastrofálna, no medzičasom sa to zmenilo. Našla som tam normálne domy, žiadny horor.

Problémom je, že niektoré predsudky pretrvávajú, aj keď realita sa zmenila. Ak človek tieto miesta nikdy nenavštívil a pozná ich len z rozprávania, je komplikované zmeniť jeho pohľad. Osobná skúsenosť spraví veľa.

Čo vám vadí najviac?

Najnepríjemnejšie je, keď nás ľudia vopred odsúdia. Napríklad, keď si hľadáme bývanie, často sa stáva, že prenajímateľ sa hneď spýta, či sme Rómovia. Róm, ktorý si hľadá byt, si preto niekedy vezme na obhliadku so sebou niekoho, kto nevyzerá ako Róm. Takto to robievame, keď o ten byt naozaj stojíme, no bojíme sa, že nás odmietnu len kvôli tomu, kým sme. Aj ja si väčšinou prizvem kamarátku alebo niekoho blízkeho, kto nemá rómske črty.

Ľudia majú obavy, že budeme hluční alebo že budeme robiť „bordel“ – to sú predsudky. U nás v dome bývajú tri rómske rodiny. My sme v pohode, druhí sú tiež, a potom je tam jedna rodina, ktorá je hlučnejšia. Ale to neznamená, že všetci Rómovia sú hluční. My sme iní, oni sú iní. Ľudia sú jednoducho rôzni, nech sú akejkoľvek farby pleti, národnosti, vyznania či sexuálnej orientácie. Nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca.

Sarah Študovala na Metropolitnej odbornej umeleckej strednej škole odbor kaderníctvo. Od skončenia školy sa tejto profesii venuje ako barberka. Popri tom pôsobí ako TikTokerka v spravodajskom portáli Romea.cz, ktorý sa venuje vzdelávaniu Rómov, šíreniu rómskej kultúry a búraniu stereotypov. Vzdeláva mladých, informuje a vysvetľuje dôležité otázky.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected]