Autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma.

Predseda vlády Eduard Heger pred pár dňami vyhlásil, že hlavný dôvod odvolania Andrey Bučkovej z postu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity spočíva v tom, že vraj nepatrí do kategórie „najlepších z najlepších“.

Na margo premiérovho tvrdenia pripomeňme zopár faktov. Andrea Bučková viedla v roku 2012 ako „pravá ruka“ splnomocnenca Petra Polláka vyjednávanie európskych peňazí pre realizáciu prvej Stratégie pre integráciu Rómov do roku 2020. A to s výsledkom, že Slovensko napokon získalo na jej realizáciu stovky miliónov eur z európskych peňazí.

Osud to napokon zariadil tak, že aj druhú, vládou schválenú stratégiu do roku 2030 pripravila Andrea Bučková. Stihla to ešte pred jej odvolaním. Vďaka tomuto dokumentu Slovensko opäť získa stovky miliónov eur pre nasledujúcu dekádu.

Či by to rovnako úspešne zvládli aj Bučkovej predchodcovia alebo nástupcovia, sa už nedozvieme. Preto bezbreho vyhlásiť, že odvolaná splnomocnenkyňa nepatrí do „prvej ligy“ v téme inklúzie Rómov, je buď nevedomosť, alebo v horšom prípade zlomyseľnosť.

Ak ale odmietneme Hegerov nezmyslený darvinistický koncept o nevyhnutnosti príchodu „najlepších z najlepších“, skúsme pomenovať rozumnejšie dôvody, ktoré mohli viesť k odvolaniu Andrey Bučkovej z postu splnomocnenkyne.

Bučková bola primálo političkou

Prvý možný dôvod jej odvolania pramení v skutočnosti, že napriek koncepčnej práci Bučková neviedla úrad ako politička. A nemyslím tým, že splnomocnenkyňa mala robiť na úrade stranícku politiku. Chýbala jej však ambícia efektívne ovplyvňovať a meniť vecí verejné.

Takéto očakávanie pritom na úrad kládli Bučkovej predchodcovia, kariérni politici Peter Pollák a Ábel Ravasz. Bučková však ani ku koncu svojho pôsobenia nebola dostatočne etablovaná v politickom priestore. Nenadväzovala a nepestovala si kontakty s politikmi a vrcholovými úradníkmi.

Skrátka, očakávalo by sa, že slabú pozíciu úradu a jeho pre mnohých „toxickú“ agendu bude splnomocnenkyňa vyvažovať cez pragmatické spojenectvá. Naopak, k jej odvolaniu celkom určite dopomohli naštrbené vzťahy s viacerými zástupcami samospráv.

Na margo tohto nedostatku sa Bučkovej nástupca Ján Hero už stihol vyjadriť, že jeho hlavným cieľom pre nasledujúce obdobie je skvalitniť vzťahy úradu splnomocnenca s ministerstvami a regionálne ho posilniť.  

Slabá viditeľnosť úradu

Druhým dôvodom Bučkovej odvolania môže byť jej slabá mediálna prezentácia a komunikácia s verejnosťou. Ak nepočítam dlhé, často príliš odborné a pre bežného čitateľa nezrozumiteľné statusy na sociálnej sieti, bežný človek nemal najmenšiu šancu dozvedieť sa o pracovných úspechoch splnomocnenkyne a jej celkovom nasadení.

Schválne, skúsme zrátať jej vystúpenia v celoštátnych médiách za posledných 18 mesiacov.

Očakáva sa, že splnomocnenkyňa bude vedieť a chcieť verejnosti trpezlivo vysvetľovať tému Rómov a informovať o úspechoch pri jej riešení, špeciálne v časoch krízy.

Napokon, integrácia Rómov v spoločnosti dlhodobo rezonuje a vynakladajú sa na ňu nemalé finančné zdroje. Andrea Bučková však mala pri budovaní obrazu úradu v očiach verejnosti značné rezervy.

Príliš neutrálna splnomocnenkyňa

Tretí problém predstavuje fakt, že Úrad splnomocnenca sa počas letného obdobia presťahoval z ministerstva vnútra pod agendu premiéra Hegera. A ten pravdepodobne začal pociťovať potrebu bližšieho poradenstva a rozhodného konania, ktorého sa mu od neutrálnej splnomocnenkyne nemuselo dostávať.

Táto potreba mohla byť silná najmä pri vyjednávaní nového finančného partnerstva s Európskou úniou, ktorá v týchto dňoch vyčíta Slovensku neschopnosť míňať európske zdroje pre riešení problémov chudobných osád.

Treba dodať, že za tento problém je plne zodpovedný rezort Veroniky Remišovej, ktorú premiér pre pokoj v koalícii radšej mlčky obišiel. A problém pripísal na účet odchádzajúcej splnomocnenkyne.

Tlačí aj Brusel

Pod obrovský tlak Hegera dostáva aj Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá je predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálnu inklúziu.

Europoslankyňa v septembri  sprevádzala svojich kolegov z Bruselu slovenskými rómskymi komunitami a neskôr tlačila na slovenskú vládu, aby systémovo riešila dôsledky generačnej chudoby.

Andrea Bučková zastávala funkciu splnomocnenkyne v turbulentných časoch pandémie, prípravy stratégie pre ďalšiu dekádu a vyjednávania nového partnerstva s Európskou komisiou. Je však zrejmé, že talent koncepčne myslieť ešte nemusí stačiť na doťahovanie veci do zdarného konca v teréne.

Či sa to bude dariť novému splnomocnencovi, ukážu už nasledujúce týždne.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].