Autorka je etnografka, v rokoch 2020 až 2021 bola štátnou tajomníčkou na ministerstve kultúry.

Vo virvare politických udalostí zapadlo dôležité zistenie v otázke podpory marginalizovaných rómskych komunít. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky koncom januára vydal tlačovú správu, v ktorej konštatoval, že „štát má rezervy pri realizácii aktívnej a udržateľnej politiky voči rómskym komunitám“.

Audit činnosti Úradu splnomocnenca pre rómske komunity týkajúci sa najmä rokov 2021 až 2023 odhalil, že „nejasné kompetencie, prehnaná byrokracia pri schvaľovaní dotácií, netransparentnosť v oblasti ľudských zdrojov a chýbajúca vnútorná kontrola spôsobujú, že vynaložené prostriedky neprinášajú očakávané výsledky“.

NKÚ z kontroly vyvodil záver, že „systém podpory marginalizovaných rómskych komunít je riadený bez dlhodobej vízie, koordinácie a stanovených merateľných cieľov. Peniaze sú vynakladané bez toho, aby sa vyhodnocoval ich skutočný prínos. Takýto prístup je formálny, neprináša pozitívne zmeny a môže viesť až k plytvaniu s verejnými financiami“.

Ľudia, ktorí sú každodenne konfrontovaní s témou integrácie či inklúzie Rómov – starostovia, primátori s početnou populáciou marginalizovaných rómskych komunít či samotní Rómovia – nepotrebujú k podobnému konštatovaniu správu NKÚ. Za ostatných 30 rokov boli vynaložené miliardy eur, ale zlepšenie života Rómov je skôr náhodné ako koncepčné.

Iste sú aj pozitívne príklady, ktoré ale stoja na osobnej angažovanosti aktérov, často na opatreniach nad rámec systému či dokonca v rozpore s ním, a tiež na dobrej vôli všetkých zainteresovaných. Tieto príklady spravidla nie sú replikovateľné a ak sa aj dostanú do niektorého zo systémov podpory, postupne stratia akčnosť a „ťah na bránu“.

Nereálne očakávania

Téma postavenia rómskych komunít spadá pod Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Príliš široké portfólio a nereálne očakávania z neho už desaťročia robia osamelého bežca, ktorého výkon je však závislý na politickej moci. Ostatne aj splnomocnenec je politický nominant.

V súlade so štatútom tento „superúrad“ rieši všetko, čo sa týka Rómov – od túlavých psov a živelné pohromy v osadách, cez vzdelávanie, bývanie až po vyjednávanie v Bruseli. Kontrolóri zistili, že k augustu 2024 mal úrad na zabezpečovanie týchto aktivít pridelených 290 pracovných miest. Nie je to málo a mnohí zo zamestnancov sú Rómovia, čo je však možno jeden z mála benefitov.

Konštatovania NKÚ o administratívnych pochybeniach sú vážne, ale nateraz nedôležité. Podobné pochybenia sú prítomné vo viacerých orgánoch štátnej správy. Často je ich príčinou aj fakt, že po každých voľbách sa menia zamestnanci, v dôsledku čoho úradom chýba inštitucionálna pamäť. A kým sa noví zamestnanci zabehnú, prídu voľby a výmeny sa zopakujú.

Oveľa závažnejšie je iné zistenie a pri ňom by okrem zodpovedných na Slovensku mali spozornieť aj úradníci v Bruseli. NKÚ v tlačovej správe k výsledkom kontroly uviedol, že „systém podpory marginalizovaných rómskych komunít je riadený bez dlhodobej vízie, koordinácie a stanovených merateľných cieľov. Peniaze sú vynakladané bez toho, aby sa vyhodnocoval ich skutočný prínos.“

Eurofondy míňame „po našom“

Vládne politiky v oblasti integrácie MRK sú zosumarizované v dokumente Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorý vláda prijala ešte v roku 2021. Ide v poradí už o druhý strategický dokument, ten predchádzajúci sa týkal rokov 2011 až 2020. Princípy prístupov a základné východiská zostávajú teda už viac ako 15 rokov nezmenené.

Uvedené dokumenty hovoria o zabezpečení rovnosti a nediskriminácie, podporujú proinkluzívne a prointegračné politiky. Stratégie slúžia ako podklad pre vyjednávanie s Európskou komisiou o financovaní integračných politík. A tu je pes zakopaný, alebo ako sa na Slovensku povie: keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

Stratégie pre integráciu Rómov sú napísané tak, aby boli v súlade s predstavami Európskej komisie. Odrážajú princípy integrácie a úradníci v Bruseli predpokladajú, že tak ako si to naplánujeme, to aj budeme robiť. Preto nám dajú peniaze na naše zámery a projekty. Samozrejme, aj ich prístup je v tom pragmatický – ak si naše „lokality tretieho sveta“ budeme riešiť my doma, budú mať menej starostí oni v Západnej Európe.

Lenže, keď spomínané zdroje prídu, chceme ich míňať „po našom“. S vysokým byrokratickým zaťažením, plošne bez prepojenia jednotlivých segmentov, neadresne a spravidla aj so zohľadnením preferencií daných aktuálnou politickou situáciou.

Definujme marginalizáciu

Čo by bolo riešením? Konsenzus v prístupe k integrácii marginalizovaných rómskych komunít. Na začiatok by možno stačilo definovať parametre pre posúdenie toho, ktoré komunity vykazujú znaky marginalizácie, čím by sa vládne politiky dali lepšie cieliť. Ak sa totiž zdroje „rozpúšťajú“ v prospech akéhokoľvek osídlenia, kde žijú Rómovia, potom sa prorómske projekty realizujú aj tam, kde reálne problémy nie sú, napríklad na Považí a Orave.

Ďalej by tiež pomohlo, keby podpora pre jednotlivé typy projektov bola kontinuálna. Obce a mestá by tak nemuseli reagovať živelne, ale mohli by dlhodobo plánovať, kedy a v akej postupnosti by bolo vhodné podporu využiť.

Slovensko má skúsenosť, že eurofondy dokážeme zaťažiť prílišnou byrokraciou, často nad rámec toho, čo požaduje Európska komisia. Spravidla ich potom používame plošne a očakávame, že všade sa budú implementovať rovnako. No integrácia marginalizovaných komunít by mala rešpektovať lokálne podmienky, preto sa tieto dva princípy dostávajú do kolízie. Pomohlo by preto, keby sa pri tejto téme používalo viacej zdrojov zo štátneho rozpočtu, ktoré by dokázali flexibilne reagovať na potreby vychádzajúce z požiadaviek terénu.

Nuž a v neposlednom rade by pomohlo, keby jedným z – nielen deklarovaných, ale aj praktikovaných – princípov bola podpora participácie Rómov. Štát prostredníctvom eurofondov platí tisíce zamestnancov v pomáhajúcich profesiách. Keby nimi – napríklad v súlade s vyrovnávajúcimi opatreniami podľa antidiskriminačnej legislatívy – boli Rómovia, postupne by sa zvyšovala aj ich angažovanosť a priama integrácia.

Správa NKÚ o výsledku kontroly na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity bola zverejnená iba nedávno, zatiaľ bez veľkej odozvy. Bolo by na škodu veci, keby zapadla do zabudnutia.

Mohla by byť východiskom k pragmatickej diskusii o tom, ako ďalej v integrácii marginalizovaných rómskych komunít, a tiež reflexiou o pôsobení úradu splnomocnenca.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].