Vrahovia si kúpili spravodlivosť. O pogrome na Rómov v Pobedime vznikla rozhlasová hra (+rozhovor s autorom)

V predvečer výročia tragédie z roku 1928 Rádio Devín odvysiela hru režiséra Jána Mikuša, ktorá na pozadí historických udalostí vracia hlas rómskej menšine.

Kostol sv. Michala v Pobedime. Photo – Ľuboš Repta, CC-BY-SA-4.0 – t.ly/ezvbQ

Pogrom v Pobedime je synonymom nenávisti, etnickej neznášanlivosti, skrivodlivosti a perzekúcie Rómov. Slovensko si 1. októbra pripomína 96. výročie tejto tragédie, na ktorú neupozorňuje žiadna pamätná tabuľa.

Hrôza, ktorú pogrom predstavuje, sa však postupne dostáva do povedomia verejnosti. Prispieva k tomu aj aktuálna rozhlasová hra režiséra Jána Mikuša. Pozostáva z dvoch častí, ktoré v utorok 1. októbra o 20:00 odvysiela Rádio Devín.

Šesť mŕtvych a dvadsať zranených

Obec Pobedim leží v okrese Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 mala viac ako 1100 obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti a katolíckemu vierovyznaniu. Okrem toho v obci žila jedna židovská rodina a asi 100 Rómov.

Súpisy uvádzajú, že Rómovia v obci žili už v prvej polovici 19. storočia, predovšetkým to boli rodiny Biháryovcov a Toráčovcov, neskôr pribudli Herákovci a Dychovci. Zaoberali sa výrobou nepálených tehál (vaľkov), kováčstvom, hudobníctvom a vypomáhali na gazdovstvách. V rokoch 1922 až 1929 takmer celá osada pracovala na stavbe železničnej trate Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom.

Spolužitie s Rómami bolo v Pobedime pravdepodobne konfliktné niekoľko rokov, Rómov obviňovali z drobných krádeží a poľného lupu. Pogromu s tragickými následkami predchádzali dve udalosti, ktoré boli neskôr zachytené vo vyšetrovacích spisoch aj v dobovej tlači.

Začiatkom augusta 1928 došlo k postreleniu štyroch rómskych žien. Majiteľ poľnosti Ján Mišík ich po zotmení zbadal na svojom poli a strieľal na nich z brokovnice.

V nasledujúcom mesiaci došlo k požiaru stohov slamy. Z podpálenia boli obvinení Rómovia, ale ich vina sa nepreukázala. Policajné záznamy naznačujú minimálne neštandardné správanie obyvateľov obce.

Dobrovoľní hasiči ani dedinčania nehasili a neumožnili to ani hasičom z vedľajšej dediny. Zdá sa, že požiar mal poslúžiť ako zámienka ďalších útokov na Rómov.

Prvého októbra v čase hodov sa dedinčania zišli v tamojšej krčme. Následne sa – potúžení alkoholom, ozbrojení revolvermi a bodnými zbraňami – vydali do rómskej osady. Presila asi štyridsiatich mužov organizovane zaútočila na spiace rómske rodiny. Nie všetci stihli utiecť, čoho následkom bolo asi dvadsať zranených a šesť mŕtvych.

Útočníci si kúpili spravodlivosť

Policajné vyšetrovanie preukázalo mimoriadnu brutalitu útočníkov, ktorí sa neštítili útočiť na ženy a deti. Okrem Ondreja Dýchu zomreli Verona Biháriová, Apolena Toráčová, Mária Biháriová, Pavlína Toráčová a šesťročná Aranka Heráková.

Zdemolované zostali domy a kováčske dielne poškodených. Pred procesom s obvinenými bolo sústredených viac ako tisíc strán dokumentov, z ktorých vyplývalo, že došlo k porušeniu domáceho pokoja, poškodenia cudzieho majetku, k materiálnym škodám, ťažkým ublíženiam na tele, zločinom vraždy a nedokonanej vraždy.

Súd prebiehal v Trenčíne a obvinení boli viacerí útočníci, trest väzenia však bol uložený iba štyrom. Alojz Brandstätter, Gejza Miklovič a Cyril Melicher boli odsúdení na dva roky väzenia, Jozef Miklovič na dva a štvrť roka. Tresty si neodpykali celé, za dobré správanie ich prepustili skôr.

Všetko nasvedčuje tomu, že poškodení Rómovia pred skončením súdu dostali štedré odškodné, na ktoré sa vyzbierali dedinčania a pravdepodobne aj sympatizanti páchateľov z celého Slovenska. Obvinení si tak zabezpečili zmeny vo výpovediach poškodených, čo využila obhajoba.

Prípad pogromu v Pobedime odhalil okrem nenávisti a zlého spolužitia medzi Rómami a majoritou, ktoré vyústili do fyzického násilia, aj nerovné postavenie Rómov. Tresty pre útočníkov boli nízke aj preto, že si dokázali kúpiť spravodlivosť, a tiež preto, že dobová tlač sa jednoznačne postavila na stranu dedinčanov.

Symbol zmierenia odmietli

Reflexie pogromov na Rómov sú zriedkavé. V roku 2023 sa o pripomienku tragických udalostí pokúsilo občianske združenie In Minorita. Pri príležitosti 95. výročia masakru chcelo v obci Pobedim osadiť pamätnú tabuľu ako symbol zmierenia. Obyvatelia túto aktivitu odmietli.

Neskôr združenie hľadalo vhodný priestor pre pamätník v okolí budovy trenčianskeho súdu, kde boli útočníci kedysi súdení. Ani druhýkrát však neuspelo.

Rozhlasová hra Jána Mikuša môže preto vo verejnosti prispieť k osvetleniu udalostí z roku 1928 a ako umelecká reflexia môže priniesť vyjadrenie postoja k spoločným dejinám.

Režisér Mikuš: Bola to moja morálna povinnosť

Čo vás viedlo k tomu, že ste siahli po tomto historickom príbehu?

O udalosti v Pobedime som sa dozvedel od spisovateľov Mareka Vadasa a Richarda Pupalu. Okrem brutality, o ktorej mi hovorili, ma zaujala zmienka o historických dokumentoch, ktoré sú po viac ako osemdesiatich rokoch sprístupnené.

Akonáhle som sa k nim dostal, siahol som na viac ako sto stranový súdny zápis hlavného pojednávania z roku 1929. Samotná udalosť je, pochopiteľne, šokujúca. Čím hlbšie sa človek ponára do dobovej tlače či vtedajšieho postavenia Rómov a Rómok, tým viac je odrovnaný.

Spracovanie tejto témy som sa rozhodol ponúknuť dramaturgickej rade Rádia Devín a mám pocit, že sa podarilo niečo v mnohom výnimočné. Všetko, čo zaznie a ostane v archíve, sú pôvodné slová a gestá vtedajšej doby. Odhliadnuc o brutality činu Pobedimčanov ma fascinoval samotný súdny proces, v ktorom sa z obetí systematicky a premyslene z stávajú vinníci.

V rozhlasovej hre ste obsadili rómskych hercov. Nie je celkom štandardné, aby Rómovia dostali hlas. Prečo ste sa takto rozhodli?

Samotný námet, respektíve príbeh masakru v Pobedime je do veľkej miery brutalitou či šokom. Mojim cieľom však bolo priniesť – kontrastne k opisom explicitného násilia – niečo navyše, a to hlas Rómov a Rómok.

Pokúsil som sa teda osloviť rómskych hercov i nehercov, ktorým sa vytvoril veľkorysý priestor na intímny rozhovor o ich živote a práci. Popri dramatizácií historickej udalosti sa tak postupne prelínajú osudy súčasných osôb. Vnímam to ako istú nádej či krásu, ktorá tu existuje v tesnej blízkosti násilia a rasizmu. V tomto bode má pre mňa naša rozhlasová hra silnú umeleckú hodnotu a presah do často brutálnej súčasnosti. 

Som veľmi rád, že autorom hudby je môj priateľ Ondrej Krajňák. Vytvoril ojedinelú zostavu, ktorú interpretuje speváčka Elia Kačiová z Levíc. V rozhlasovej hre teda zaznie pieseň, ktorej textom je jedna z výpovedí obete na súde v Trenčíne.  

Čo ste si pri tejto téme uvedomili vy sám? Čo vás naučila práca na tejto rozhlasovej hre?

Samotná „práca na Pobedime” ma ovplyvnila umelecky i osobne. Vo svojej umeleckej práci siaham na rôzne témy a zdá sa, že všetky sú aktuálne. Doba je tak turbulentná a napätá, že kamkoľvek sa obrátite, máte pocit, že je nutné konať – doslova zachraňovať svet. V tomto prípade som dal do pozadia svoju kreativitu a nápaditosť, s ktorou často pracujem, keď vytváram fiktívne svety a ich hrdinov.

Tragický a skutočný príbeh slovenských Rómov a Rómok z roku 1928 som musel spracovať, pretože som mal tú moc, a teda morálnu povinnosť. Som veľmi vďačný všetkým, ktorí mi pomohli a som hrdý na Rádio Devín a na dramaturgičku Michaelu Materákovú, že sa to podarilo. Úlohou umelcov je aj upozorňovať na neprávosti, scitlivovať a obrusovať ostré hrany spoločnosti. Verím, že v tomto prípade sa to podarilo a pohľad majority na minoritu bude o poznanie iný.

Režisér Ján Mikuš. Foto – archív JM

Premiéru rozhlasovej hry Jána Mikuša s názvom Pobedim 1928 odvysiela Rádio Devín v utorok 1. októbra 2024 o 20:00.

Autori pripravili aj päťdielnu seriálovú verziu, doplnenú o rozhovory, ktorá bude prvýkrát publikovaná na Rádiu Regina Západ. Následne si ju poslucháči budú môcť vypočuť online v podcastoch Slovenského rozhlasu v bežných streamovacích aplikáciách.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].

Najčítanejšie

  1. Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie

    Lucia Matejová
    Učiteľka z Luníka IX: Stalo sa mi, že žiačky s chrípkou ušli z domu do školy, lebo im chýbalo vyučovanie
  2. Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka

    Lucia Matejová
    Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
  3. Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA

    Lucia Matejová
    Ako dieťa počúvala, že je málo „rómska“ a nemá na jazyky. Potom sa zo španielskeho gymnázia dostala na školu v USA
  4. Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu

    Marián Smatana
    Vyrastal v generačnej chudobe: Myslel som si, že to tak má byť a nádej mi svitla, až keď som odišiel z domu
  5. Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová

    Klaudia Goroľová
    Rómovia majú krásny zvyk, počas Vianoc si navzájom odpúšťajú, hovorí etnologička Jana Belišová