Autorka je riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska.

Premiér Robert Fico sa na januárom Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyjadril, že nezamestnanosť na Slovensku je asi 6 percent a väčšinu tvoria dlhodobo nezamestnaní ľudia bez akejkoľvek kvalifikácie. Podľa neho nie je žiadne tajomstvo, že mnoho sociálnych problémov je spojených s Rómami, ktorí predstavujú 8 až 9 percent populácie. Drvivá väčšina dlhodobo nezamestnaných ľudí vraj patrí do tejto menšiny.

Podľa mesačných štatistík o vývoji nezamestnanosti na Slovensku z akéhokoľvek obdobia je zrejmé, že skupina, ktorá má nižšie ako stredné odborné vzdelanie, patrí medzi znevýhodnené na trhu práce. Každý, kto má minimálne ekonomické vzdelanie, vie, že bez vzdelania sa práca hľadá ťažko. Vie to aj premiér Fico, pretože on má dosiahnuté vyššie ako len základné vzdelanie.

Najviac osôb, ktoré sú nezamestnané a majú dosiahnuté nižšie ako stredné odborné vzdelanie, sa nachádza v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Z rôznych zisťovaní vieme, že práve v týchto krajoch sa nachádza najväčší počet marginalizovaných rómskych komunít.

Štát si v Národnom programe výchovy a vzdelávania uvedomoval už v roku 1998, že vzdelávanie rómskych detí z vylúčených lokalít si zaslúži väčšiu pozornosť, ale prijaté opatrenia v nasledujúcich rokoch situáciu len zhoršovali, pretože neprihliadali na dôležitosť inklúzie.

V tomto kľúčovom období bol premiérom najmä Róbert Fico. Opatrenia, ktoré jeho vlády spravili, Rómom v skutočnosti neposkytli žiadnu potrebnú kvalifikáciu pre trh práce. Zodpovednosť za to, a tiež za prehlbujúcu sa segregáciu vo vzdelávaní a sociálne vylúčenie Rómov, preto do veľkej miery nesú vlády Smeru-SD.

Sociálna inklúzia cez segregované školy

Jedným zo zamýšľaných krokov bolo vytváranie programov pre deti z menej podnetného prostredia. Štát si myslel, že špeciálne programy pre rómske deti a mládež budú viesť k získaniu vyššieho vzdelania. Ak by si politici a úradníci pozreli štúdie zo zahraničia, zistili by, že tento koncept nefunguje.

Lenže náš štát pokračoval v poskytovaní špeciálneho vzdelávania pre rómske deti aj naďalej a v marci 2008 bola schválená Strednodobá koncepcia rozvoja rómskej národnostnej menšiny do roku 2013.

V nej sa prvýkrát uvádza návrh na vznik elokovaných tried s možnosťou odborného vzdelávania priamo v obci s vysokou koncentráciou rómskeho obyvateľstva. V apríli 2008 bola následne schválená Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov.

V návrhu bola zadefinovaná potreba zvýšenia rómskych žiakov v trojročných učebných odboroch, študijných odboroch a gymnáziách. A ako ďalší návrh sa odporúčalo zriadenie elokovaných pracovísk stredných škôl v lokalitách, kde žije veľa Rómov, pretože rómske deti nemajú kvôli chudobe prostriedky na dopravu.

Zaujímavé je, že už v tomto dokumente sa písalo o potrebe štipendií, ktoré mali pokrývať náklady spojené so štúdiom na strednej škole (ubytovanie, cestovné, stravné) alebo tiež o možnosti predĺženia povinnej školskej dochádzky do 18. rokov.

Štát sa ale rozhodol pre jednoduchšiu cestu, a to zriadiť elokované pracoviská stredných odborných škôl v blízkosti vylúčených komunít. V roku 2012 agentúra ministerstva školstva uvoľnila na podporu takýchto pracovísk 7 miliónov eur.

To, že štát vôbec nerozumel inklúzii, deklaruje aj fakt, že hlavným cieľom výzvy bolo zvýšiť vzdelanostnú úroveň ľudí z marginalizovaných komunít prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu, čo malo podporovať ich sociálnu inklúziu.

Na elokovaných pracoviskách sa začali vyučovať prevažne dvojročné učebné odbory, ktoré nereflektovali potreby trhu práce. Ich absolventi si teda len ťažko mohli nájsť zamestnanie – príkladom nech je odbor praktická žena. Nehovoriac o tom, že takéto vzdelávanie prehlbuje segregáciu a neumožňuje menšine vytvárať si sociálne väzby s majoritou, takže nie je možné hovoriť o inklúzii.

Rómov na pracovné pohovory často nevolajú

Róbert Fico v Davose taktiež povedal, že by prítomní neverili, aké je ťažké pripraviť niečo, čo by Rómov presvedčilo, aby sa zapojili do trhu práce.

Predseda Smeru-SD sa prezentuje ako ľavicový politik so sociálno-demokratickým cítením. V minulosti bol agentom pre zastupovanie Slovenska v konaní pred Európskym súdom a Európskou komisiou pre ľudské práva. Je teda rozumné predpokladať, že pojem diskriminácia mu nie je cudzí a rozumie, čo znamená.

Pozrime sa na štatistiky. Agentúra pre základné práva EÚ v štúdii z roku 2016 uviedla, že za posledných päť rokov cítilo diskrimináciu pri hľadaní práce 53 percent Rómov a Rómok.

Experimentálne testovanie Inštitútu finančnej politiky v oblasti zamestnanosti z roku 2019 ukázalo, že na pracovný pohovor bolo pozvaných 40,3 percent nerómskych uchádzačov ale len 17,7 percent rómskych záujemcov o prácu.

Analytici posielali žiadosti o prijatie do zamestnania, ktoré patrili fiktívnym rómskym a nerómskym uchádzačom. Iba 37,1 percent Rómov dostalo na svoju žiadosť aspoň nejakú́ formu odpovede v porovnaní s 69,4 percentami nerómskych uchádzačov.

Toto sú len zlomky z mnohých zistení v oblasti diskriminácie Rómov a vo všetkých ťahajú Rómovia za kratší koniec.

Robert Fico mal v Davose povedať skôr to, že by prítomní neverili, aké je ťažké pripraviť niečo, čo by Rómov na Slovensku prestalo diskriminovať pri hľadaní si zamestnania. Aj vedecké štúdie hovoria, že ak je človek neustále ponižovaný, začne sa vyhýbať situáciám, v ktorých by mohol ponižovanie pociťovať opäť.

Niekoľko vlád Róberta Fica nedokázalo pripraviť efektívne opatrenia pre elimináciu protirómskeho rasizmu v našej spoločnosti. Protirómsky rasizmus zjednodušene tvrdí, že akékoľvek programy a stratégie budú pre Rómov nastavené, nebudú fungovať. Tento naratív pochádza z prostredia pravicového extrémizmu a nie je hodný žiadneho sociálne-demokraticky cítiaceho politika alebo političky.

Určite sa aj medzi Rómami nájdu jednotlivci, ktorí nebudú pracovať – rovnako, ako sa nájdu medzi majoritným obyvateľstvom. Nikto ale nehovorí, že všetkým majoritným obyvateľom sa nechce pracovať. Zovšeobecňovanie a kolektívna vina už neraz zapríčinili genocídu, takže by sme sa mali z histórie poučiť a realizovať riešenia, ktoré budú prospešné pre všetkých.

Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].