Žiadna vízia, málo školstva a slabá podpora žien. Osobnosti hodnotia, čo im chýba v kampani
Skúsme darovať politikom viac nášho času a oni by zasa mohli začať hovoriť s voličmi o témach, ktoré nepatria medzi príťažlivé, radí výskumníčka Jurina Rusnáková.
Politickým stranám a kandidátom zostáva posledný týždeň na to, aby presvedčili voličov, že by mali dať svoj hlas práve im. Riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský koncom augusta pre Denník N povedal, že nerozhodnutá je asi tretina občanov, ktorí chcú ísť k urnám.
Romano fórum sa preto pýtalo rómskych osobností a ľudí, ktorí sa profesionálne zaujímajú o menšinovú kultúru, aké témy im chýbajú v doterajšej politickej kampani.
Vladimír Horváth, právnik venujúci sa ľudským a občianskym právam
Politické strany sa málo venujú ženám a dávajú im málo priestoru. To sa podľa mňa odráža aj na spôsobe a obsahu súčasného politického dialógu. Čísla ukazujú, že veľká väčšina z nerozhodnutého voličstva sú práve ženy. Spôsob, akým to strany robia doteraz, je zrejme nepresvedčivý. Som si istý, že by stálo za to investovať do ženských kapacít.
Alexander Mušinka, kultúrny antropológ a romista
Tieto voľby sú pre mňa dosť špecifické, pretože ich považujem za jedny z prvých, v ktorých sa v rámci predvolebnej kampane prezentuje namiesto zásadných tém primárne populizmus – v jeho pozitívnom ale primárne negatívnom význame tohto slova.
Nieže by populizmus doposiaľ v predvolebných kampaniach chýbal, ale bol buď menšinový alebo sa aspoň dopĺňal inými zásadnými témami. Pre mňa sú takými témami napríklad orientácia Slovenska na Západ nie na Východ – teda členstvo v Európskej únii a orientácia na NATO.
Toto akoby v predvolebných kampaniach strán chýbalo – s výnimkou extrémistov. Akoby sa to predpokladalo automaticky. Zároveň mi v kampani chýbajú témy, ktoré síce nevytvárajú politický výtlak, ale podľa mňa sú zásadné. Mám na mysli vzdelávanie, školstvo, kultúru ale aj ochranu životného prostredia.
To sú otázky, ktoré sú pre budúce smerovanie Slovenska zásadné, no diskutuje sa o nich minimálne, ak vôbec. A s nimi sú spojené aj témy smerujúce k otázkam chudoby či sociálnych rozdielov, ktoré sa extrémne zjednodušujú na otázky platov.
Ale platy sú výsledkom kvality našej ekonomiky a tá je zasa výsledkom nášho vzdelávania a priorít. Nielen v týchto témach mi chýba diskusia o víziách, o tom, ako by Slovensko malo vyzerať o 10, 20 či 50 rokov.
Klára Orgovánová, riaditeľka Rómskeho inštitútu a klinická psychologička
V predvolebnej kampani mi nechýba žiadna téma, skôr si myslím, že všetci hovoria o rovnakých témach, keďže ich väčšinou nastoľujú novinári. Medzi pravidelné otázky patria aj marginalizované rómske komunity a riešenie chudoby. V odpovediach politických strán sú, samozrejme, rozdiely. Ich reakcie sú buď povrchné, bez poznania veci alebo formálne opakujú známe problémy, ktorých riešenia už často priniesli mimovládne organizácie.
Je ale potešujúce, že politické strany vnímajú postavenie Rómov ako problém, ktorý je treba riešiť a že je obsahom ich volebných programov. Zrejme ťažšie sa robí kampaň o budovanie spolupatričnosti, zodpovednosti a dôvery, ktorá v súčasnosti tak veľmi chýba. V atmosfére dôvery by sa asi dobré zámery naplnili skôr, pretože by im ľudia uverili.
Tomáš Csicsó, TikToker a strojný inžinier
Táto predvolebná kampaň nie je v ničom výnimočnejšia, než boli tie predchádzajúce. Samozrejme, chýba mi téma školstva. Nepamätám si, že by v hocijakej kampani bolo školstvo prioritou. Aj dnes je to niekde na 58. mieste. Moderné fungujúce školstvo je pritom základom prosperujúcej krajiny. Ak sa nestane témou číslo 1, nikdy sa neposunieme dopredu. Nepočul som ani o strategickom plánovaní štátu – kde chce byť Slovensko o 10, 15, 25 rokov? Nemáme krátkodobú ani dlhodobú stratégiu, nemáme spoločný cieľ, ktorý by nás hnal dopredu. Máme len prázdne slová a sľuby.
Zuzana Havírová, riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
Mám pocit, že predvolebná debata sa zámerne vyhýba témam, ktoré je potrebné riešiť systémovo a v dlhodobom horizonte. Nezamestnanosť vo východných regiónoch a zlé životné podmienky chudobných ľudí nie sú najhorúcejšími témami týchto volieb. Rovnako nimi nie je segregácia vo všetkých oblastiach.
Namiesto toho sa ponúkajú jednorazové pôžičky, rôzne odmeny či ochrana pred LGBTI+ ľuďmi. Mojej mamke, ktorá je seniorka a vdova, jednorazová pôžička ani odmena však nepomôže a v žiadnom prípade ju neohrozujú LGBTI+ ľudia. Potrebuje dostať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Ja však veľmi nepočujem, že by sa politickí kandidáti a kandidátky v debatách bavili o tom, ako zlepšiť zdravotníctvo. Alebo o tom, ako dozrieť na to, aby zdravotnícke úkony boli vykonávané kvalitne aj pri ľuďoch, ktorí si ich extra nezaplatia.
Ľudí dnes trápi, že majú drahé bývanie a je jedno, či je človek vlastník alebo podnájomník. Platby za bývanie sú naozaj vysoké, no napriek tomu nie je veľa počuť o opatreniach, ktoré by znižovali a zastabilizovali ceny energií tak, aby neruinovali rodinné rozpočty a životy. Potrebujeme sa baviť o dlhodobých opatreniach a reformách vo všetkých oblastiach, ktoré síce nebudú populárne, ale na konci dňa zlepšia kvalitu života na Slovensku.
Agnes Horváthová, zakladateľka a predsedníčka občianskeho združenia Romano kher
To, o čom naši politici nechcú počuť ani hovoriť, je Slovensko rozdelené do viacerých volebných obvodov. Vedia totiž, že by to bol pre nich nevýhodné. Z tejto skutočnosti však vyplýva, že neuvažujú regionálne. Napríklad, ak by boli za vzdelávanie zodpovední ľudia v regiónoch, nemali by sme také obrovské rozdiely medzi Bratislavským a Prešovským krajom.
Roky konštatujeme, že program medzinárodného hodnotenia žiakov PISA prináša znepokojivé výsledky, ale nič nerobíme pre zlepšenie. To isté sa vzťahuje na zamestnanosť, zdravotníctvo či bývanie. Príkladom pre nás môže byť Nemecko alebo Švajčiarsko, kde sa o dôležitých veciach rozhoduje v regiónoch.
Vladimír Sendrei, hudobník
Veľmi dôležitou témou pre nás, Rómov, je riešenie chudoby a bývania v osadách – špeciálne v ťažkých regiónoch. Prešlo mnoho rokov, no žiadna vláda to dodnes nevyriešila. Dôležitým krokom pre nápravu pritom je rozdelenie financie zo štátneho rozpočtu regiónom podľa toho, kde ich koľko potrebujú. Regióny by si potom sami zodpovedali za rozpočet, pretože oni poznajú svoju situácie najlepšie – nie ľudia v Bratislave.
Ako téma mi tiež chýba menšinové školstvo. Cítime a aj prieskumy ukazujú, že v 21. storočí sa v niektorých dedinách tvoria už len segregované rómske školy. Spôsobom financovania cez školský normatív sa rómska národnostná menšina dostáva do situácie, keď sú znevýhodnené skupiny obyvateľstva očividne oddelené od života s Nerómami.
Mikuláš Lakatoš, študent verejnej politiky, Univerzita Komenského v Bratislave
V kampani pred parlamentnými voľbami 2023 mi chýba dôraz väčšiny politických predstaviteľov na posilňovanie hodnôt demokracie, právneho štátu, férovej politickej súťaže a potreby participácie verejnosti na veciach verejných. Je to pritom kľúčová téma, pretože zachovanie týchto hodnôt je základom pre spravodlivú a transparentnú spoločnosť. Ich zanedbanie by mohlo ohroziť demokratické smerovanie krajiny.
Vlado Rafael, riaditeľ o.z. eduRoma
Politici pred voľbami radšej nehovoria o navrhovaných riešeniach, ktoré by dokázali riešiť situáciu desiatok tisíc ľudí vo vylúčených komunitách. Hoci je táto téma pri viacerých stranách dnes už priechodná, hnutia ju populisticky nechcú komunikovať. Buď nevedia, ako to robiť odborne a do hĺbky, alebo tieto problémy nechcú otvárať zámerne, pretože pre bežných voličov stále ide o nepopulárnu tému, a tak by strany mohli prísť o politické body.
Jurina Rusnáková, vedúca Ústavu romologických štúdií UKF v Nitre a poradkyňa prezidentky pre menšiny
Úprimne povedané, nesledujem predvolebné diskusie tak poctivo ako inokedy. Akurát som prebehla volebné programy strán, ktoré ma zaujímajú, preto moja odpoveď nebude asi veľmi kompetentná – no skúsim.
Jedným zdrojom informácií sú volebné programy. Niektoré strany ich majú rozsiahle, napríklad PS alebo SaS. Niektoré vlastne žiadne nemajú alebo som sa k nim nedopracovala. Spomenutí PS, SaS a čiastočne aj Demokrati sa venujú aj národnostným menšinám a marginalizovaným rómskym komunitám. Nebudem posudzovať kvalitu ani komplexnosť, no je fajn, že to tam majú.
Oceňujem aj to, že viaceré strany majú na svojich kandidátkach šikovných Rómov a Rómky, dokonca na zvoliteľných miestach. Zmienky o podpore MRK som zachytila aj v ďalších programoch. Menšinová politika je, samozrejme, číslo 1 pre národnostné strany. Som rada, že na sociálnych sieťach o sebe dávajú vedieť aj rómske politické hnutia.
Keď si volič chce spraviť prehľad o tom, čo strany plánujú, neostáva mu nič iné, len si programy nájsť a prečítať. Z toho, čo som si vypočula alebo prečítala, sa mi zdá, že paleta tém, ktoré ich predstavitelia prenášajú do verejnej diskusie, je veľmi obmedzená. Navyše, diktujú ju skôr strany, ktoré vedia nahlas kričať, čo považujem za nešťastné.
Z verejných vystúpení politikov som za zatiaľ veľa nedozvedela o návrhoch v súvislosti s dlho očakávanou a potrebnou podporou Rómov žijúcich v zlých podmienkach. Asi to nie je dosť atraktívna téma, nič nové ani prekvapujúce. Nebudem venovať komentár nenávistným heslám bez riešení strán ako Republika alebo Kotlebovci – nezaslúžia si ho. Do volieb ostáva ešte pár dní, tak skúsim darovať politikom viac svojho času a oni by zas mohli viac dôverovať úsudku voličov a hovoriť s nimi aj o témach, ktoré nepatria medzi príťažlivé.
Našli ste v článku chybu? Napíšte nám na [email protected].
