Upozorňovala na segregáciu detí v školách aj na neprimeraný zásah policajtov v Moldave nad Bodvou. Počas pandémie kritizovala plošnú karantenizáciu osád.

Nedávno si ombudsmanka Mária Patakyová prevzala ocenenie Lúč z tmy. Udeľujú ho rómske organizácie a osobnosti tým, ktorí zlepšujú postavenie Rómov v spoločnosti.

Ombudsmanka odpovedala na otázky písomne. V rozhovore vysvetľuje:

• ktorá z vlád bola ústretovejšia k menšinám,
• akú časť z jej návrhov na zlepšenia si úrady osvoja,
• či jej už odpovedali hygienici, ktorí uzatvárali rómske osady,
• či sa môže zopakovať policajná razia v Moldave,
• čo ukázala pandémia o našom vzťahu k ľudským právam.

Spolu s tímom ste dostali ocenenie Lúč z tmy za dlhodobú a dôslednú obhajobu práv Rómov. Majú u nás menšiny – nech už národnostné alebo sexuálne – vo všeobecnosti horší prístup k základným právam ako väčšinová spoločnosť?

Ocenenie Lúč z tmy je pre mňa a môj tím dôležitou spätnou väzbou a záväzkom pokračovať v našej práci v oblasti ochrany práv rómskej menšiny, obzvlášť marginalizovaných rómskych komunít.

Ľudia z vylúčených komunít majú v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom inú štartovaciu čiaru. Na systematickej úrovni nevyužívame na prelomenie kruhu generačnej chudoby dobré príklady z praxe spojené s možnosťou participácie.

Na to nadväzuje nedodržiavanie základných práv a slobôd týchto ľudí. Mám na mysli napríklad nedostatočný prístup k pitnej vode, segregáciu vo vzdelávaní či špecifické protipandemické opatrenia vo vzťahu k tejto skupine, ktoré majú diskriminačný charakter.

S odlišným zaobchádzaním sa stretávajú aj LGBTI ľudia, ktorí nemajú garantovaný ani len minimálny právny rámec, ktorý sa týka ich vzťahu.

Ste ombudsmankou piaty rok, mení sa v čase prístup štátu k menšinám? Sme na tom s dodržiavaním ich základných práv lepšie alebo horšie ako pred piatimi rokmi?

Máme pred sebou ešte veľmi veľký kus cesty. Udiali sa čiastkové pozitívne zmeny. Napríklad, podarilo sa presadiť zrušenie hroziacich exekúcií vo vzťahu k deťom, vláda sa ospravedlnila za policajnú raziu v Moldave nad Bodvou či za sterilizácie v rozpore s právom, ktoré sa týkajú prevažne rómskych žien.

Pre skutočný rešpekt k ľudským právam a odstránenie ich porušení musí však štát urobiť oveľa viac na systémovej úrovni.

Zažili ste vládu Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Igora Matoviča a teraz Eduarda Hegera. Dá sa povedať, za ktorej vlády mali úrady viac a za ktorej menej rešpektu k právam menšín?

Je komplikované porovnať, ktorá vláda má ústretovejší prístup v menšinám. Obávam sa, že v oboch prípadoch – do volieb 2020 aj po voľbách – dochádza k nepochopeniu poslania inštitúcie verejného ochrancu práv.

Často sa stretávam s tým, že orgány štátu nevnímajú moje zistenia ako konštruktívnu kritiku, ktorá má smerovať k odstráneniu neprávostí a náprave systému, ale ako bezpredmetnú kritiku a útoky.

Počas ktorej z týchto vlád ste museli riešiť najviac resp. najmenej podnetov, ktoré súviseli s porušovaním práv Rómov?

Ako som uviedla, obe vlády majú resty vo vzťahu k riešeniu problémov týkajúcich sa porušovania práv rómskej menšiny.

Za pôsobenia predchádzajúcej vlády sa realizovali neprimerané policajné razie v marginalizovaných rómskych komunitách. Najznámejšou je razia na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou z roku 2013, za ktorú sa aktuálna vláda tento rok ospravedlnila.

Tá však pristupovala diskriminačne k rómskym komunitám počas pandémie, keď do karantény uzatvárala celé osídlenia, v ktorých táto menšina žije.

Vidíte rozdiel v pozornosti, akú úrady venujú vašim zisteniam, keď sa týkajú Rómov v porovnaní s väčšinovou spoločnosťou?

V niektorých prípadoch badať odlišný prístup, keď ide vo veci o Rómov a Rómky. Príkladom je nedostupnosť pitnej vody.

Som presvedčená, že pokiaľ by sa tento problém v takom rozsahu týkal väčšinovej populácie, netrvalo by tak neprijateľne dlho, kým by sa prikročilo k riešeniam na systémovej úrovni.

Predsudky verejnosti voči Rómom môžu ovplyvňovať ochotu zodpovedných prijímať riešenia.

Zároveň, v spoločnosti sa objavuje množstvo predsudkov voči tejto menšine a aj naše snahy v tejto oblasti verejnosť často vníma kriticky. Aj verejná mienka môže do istej miery ovplyvňovať ochotu zodpovedných orgánov smerom k implementácii riešení do praxe.

Máte vo všeobecnosti prehľad, akú časť vašich návrhov na nápravu si úrady osvoja?

Na individuálnej úrovni, teda v prípade podnetov, máme pomerne vysokú úspešnosť prijímania opatrení, ktoré navrhujeme orgánom verejnej správy.

Naopak, v prípade navrhovania systémových zmien je ochota prijímania navrhovaných opatrení rádovo nižšia a presadzovanie systematických odporúčaní je behom na dlhú trať.

Ak hovoríme o „podnetových“ veciach, tak v 90 percentách prípadov sa podarí dosiahnuť nápravu, zatiaľ čo na systémovej úrovni ide len o 10 percent prípadov.

Na začiatku prvej vlny pandémie ste upozorňovali na to, aby sa úrady vyvarovali izolácii už aj tak segregovaných komunít. Napriek tomu sa tak stalo, v druhej vlne sme boli dokonca jediní v Európe, kto plošne karantenizoval rómske osady. Čím si vysvetľujete, že to úrady a politici pripustili?

Zrejme v tomto prípade išlo o odôvodnenie späté s ochranou zdravia, avšak, žiaľ, jednostrannou ochranou väčšinového obyvateľstva.

Samozrejme, celý svet sa ocitol v neznámej situácii a cieľom vlád bola a stále je ochrana zdravia a životov občanov a občianok.

Ústava nám síce umožňuje obmedziť v núdzovom stave ľudské práva, avšak miera týchto zásahov musí byť vždy primeraná, odôvodnená a nevyhnutná.

V prípade plošného uzatvárania marginalizovaných rómskych komunít do karantény však o primeranosti nemožno hovoriť. Opatrenie má selektívny a diskriminačný charakter, chýba jeho časové ohraničenie i riadne odôvodnenie a Úrad verejného zdravotníctva koná nad rámec svojich právomocí.

V správe za rok 2020 píšete, že Úrad verejného zdravotníctva nereagoval na vaše zistenia, podľa ktorých regionálni hygienici porušili základné práva Rómov v Žehre, Krompachoch a Bystranoch, keď ich počas prvej vlny plošne uzavreli. Stále to s nimi nemáte vydiskutované?

Obracala som sa na viaceré orgány verejnej správy – na hlavného hygienika i na generálneho prokurátora so žiadosťou o zváženie podania na Ústavný súd v tzv. zrýchlenom konaní, na ktoré ja nie som oprávnená.

Generálnu prokuratúru som žiadala, aby preskúmala zákonnosť vyhlášok nariaďovať uzatváranie celých marginalizovaných rómskych komunít. Zároveň som ju vyzvala, aby zvážila možnosť obrátiť sa v obdobnej veci na Ústavný súd.

Krajské prokuratúry vec odložili a Generálna prokuratúra sa obrátila na Ústavný súd všeobecne ohľadom právomocí Úradu verejného zdravotníctva

Z krokov, ktoré Generálna prokuratúra doposiaľ vykonala, nevyplýva, že v budúcnosti nebude môcť dochádzať k uzatváraniu celých oblastí, v ktorých žijú marginalizované rómske komunity.

Stáva sa často, že úrady nereagujú na vaše zistenia?

Počas pandémie sa stávalo, že zodpovedné orgány nedodržiavali lehoty určené na reakciu na naše dopyty. Rozumiem, že úrady boli alebo sú z dôvodu krízovej situácie zahltené, a preto nám v niektorých prípadoch prichádzali alebo prichádzajú odpovede s oneskorením.

V 90 percentách individuálnych prípadov dosiahneme nápravu, pri systémových zmenách je to len 10 percent.

Ak došlo k zmene, ktorú som žiadala, v niektorých prípadoch bolo pre mňa spätnou väzbou aj zistenie z médií – napríklad v prípade zrušenia vyhradených hodín na nákup pre seniorov.

Ako som však už uviedla, pri individuálnych podnetoch sa v porovnaní so snahou o presadenie systémových zmien darí lepšie presadzovať nápravu.

Prokuratúra nie tak dávno odložila váš podnet, ktorým ste žiadali preskúmať zákonnosť karantény rómskych osád počas druhej vlny. Dodnes teda nik relevantný neposúdil, či bola plošná karantenizácia výlučne rómskych osídlení v súlade so zákonom. O čom to svedčí?

Generálna prokuratúra posunula moju žiadosť na krajské prokuratúry a tie podnet odložili s odôvodnením, že opatrenie bolo medzičasom zrušené.

Som však názoru, že je potrebné sa problémom zaoberať a vyhodnotiť takéto opatrenie aj spätne – a to najmä s ohľadom na budúcnosť a prípadné prijímanie podobných opatrení.

Ak by bolo opatrenie vyhodnotené ako neprimerané, do budúcna by ho nebolo možné realizovať.

Mal by podľa vás byť za plošné uzatváranie osád niekto postihovaný?

Ako inštitúcia „mäkkého práva“ máme za cieľ odstránenie nedostatkov a zabezpečenie nápravy. V našej pôsobnosti nie je ukladanie pokút a postihov. Zároveň je otázne, ako vo veci oprávnení Úradu verejného zdravotníctva rozhodne Ústavný súd.

(Dva dni po tom, ako Mária Patakyová odpovedala na otázky Romano fóra, Ústavný súd rozhodol, že Úrad verejného zdravotníctva mohol vydávať protipandemické opatrenia cez vyhlášky a tento postup je v súlade s Ústavou. Samotný obsah vyhlášok ani ich rozsah však sudcovia neposudzovali, to bude predmetom ďalších konaní – pozn. redakcie.)

Ako sme na tom dnes, máte informáciu o tom, že by úrady plošne uzatvárali osady aj v tretej vlne?

V Kancelárii verejného ochrancu práv nemáme podnety, ktoré by nasvedčovali, že by aktuálne dochádzalo k plošnému uzatváraniu marginalizovaných osídlení.

Situáciu sledujeme a v prípade, že by došlo k prijatiu podobného opatrenia, opäť upozorníme na jeho problematickosť.

Dlhodobo upozorňujete na potrebu odškodnenia – najmä rómskych – žien, ktoré boli v minulosti nútene sterlizované. Vo štvrtok, 24. novembra 2021 sa im vláda ospravedlnila. Tieto prípady siahajú do 70. a 80. rokov, a tiež do rokov 1999 – 2004, mnohé z obetí sa teda ospravedlnenia zrejme nedožili. Ak takto dlho trvá ospravedlnenie, ako ďaleko sme podľa vás k odškodneniu týchto žien?

Trvalo mimoriadne dlhú dobu, kým sa Slovenská republika odhodlala vôbec k učineniu gesta ospravedlnenia. Je to prvý krok, ktorý je v tejto veci veľmi dôležitý. Ide o symbolické „sňatie si klapiek z očí“ a priznanie si, že čelíme takémuto problému.

V ďalšom kroku je potrebné vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým sa zabezpečí satisfakcia pre dotknuté ženy. Je otázne, kedy k realizácii dôjde, no verím, že pôjde o časovo primeraný horizont.

Pred letom sa vláda sa ospravedlnila aj Rómom z Moldavy nad Bodvou za policajnú raziu z roku 2013. Súdy postupne oslobodili 5 zo 6 Rómov obvinených z krivej výpovede. Stačí to? 

Aj prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou má dlhé trvanie a až Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že došlo k porušeniu práv dotknutých ľudí a priznal finančnú satisfakciu.

Zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol, že Slovenská republika nedokázala poskytnúť dostatočné dôkazy a argumenty o tom, že príprava razie bola rasovo motivovaná. Až po zverejnení tohto rozhodnutia následne naše domáce súdy rozhodli v prospech obetí.

Ešte sa rozhoduje o poslednej – šiestej osobe, ktorá stále čelí súdnym konaniam. Verím, že aj v tomto prípade bude výsledok rovnaký ako v prechádzajúcich prípadoch.

Udiali sa podľa vás v polícii systémové zmeny, ktoré by zabránili, aby sa takáto razia opakovala?

Keďže vypršala platnosť rozkazu vyhotovovať zo služobných zásahov pod jednotným velením kamerové záznamy, upozornila som na to prezidenta policajného zboru, ktorý tento rok na moje odporúčanie opätovne zaviedol túto povinnosť.

Považujem za veľký problém, že stále nemáme nezávislú policajnú inšpekciu.

Zároveň, podľa informácií z ministerstva vnútra by malo byť realizované verejné obstarávanie na telové kamery. Verím, že tentokrát bude obstarávanie pripravené kvalitne a podarí sa ho úspešne ukončiť s cieľom zaviesť používanie kamier do praxe.

Okrem toho treba podotknúť, že ešte stále nemáme dostatočne nezávislú policajnú inšpekciu, čo považujem za veľký problém.

Ak ste počas boli počas rokov v úrade vo viditeľnom konflikte s mocou, najčastejšie sa to týkalo menšín. Bývalá vláda vás kritizovala za podporu zbitých Rómov z Moldavy, viacerí poslanci tejto koalície vlani odmietli vziať na vedomie vašu správu, lebo ste sa zastávali práv žien a LGBTI komunity. Prečo je štát taký citlivý, keď ide o  práva menšín?

Opäť ide o neporozumenie pôsobnosti a poslania inštitúcie verejného ochrancu práv. Keď sa na nás obráti pár rovnakého pohlavia zosobášený v inej krajine, ktorý u nás nemá uznané partnerstvo a žiada o uznanie pobytu; ženy, ktorých práva boli porušené počas pôrodu; ľudia so zdravotným postihnutím alebo ľudia z marginalizovaných komunít, všetky podnety máme zo zákona povinnosť riešiť. Zaoberáme sa prípadmi porušovania práv všetkých ľudí bez rozdielu.

Mnohé zmienené témy sú však, žiaľ, často zneužívané na populistické účely a získavanie politických bodov. Konflikt s mocou nastáva z dôvodu, že ako verejná ochrankyňa práv považujem za svoju povinnosť kultivovať právne prostredie a prepájať národnú, európsku a medzinárodnú úroveň dodržiavania ľudských práv, čo nemusí byť cieľom politických strán a hnutí, ktoré sú v parlamente etablované.

Čo odhalila pandémia o tom, aký máme v tejto krajine vzťah k základným ľudským právam?

Pandémia prehĺbila a zvýraznila ľudskoprávne problémy, ktoré v spoločnosti máme a v mnohých prípadoch sa týkajú aj vylúčených komunít.

Ukázala napríklad, aký obrovský problém sa spája s nedostatkom pitnej vody, generačnou chudobou či napríklad vzdelávaním. Deti z marginalizovaných komunít bez prístupu na internet ostali odrezané od vzdelávania, pretože ho nemohli absolvovať dištančne.

Mária Patakyová (1963) Vyštudovala právo na bratislavskej Univerzite Komenského. Po skončení štúdia ostala na škole, v roku 2010 sa stala profesorkou v odbore obchodné a finančné právo. Osem rokov bola prodekankou právnickej fakulty. Do funkcie ombudsmanky nastúpila v roku 2017 po Jane Dubovcovej, navrhla ju strana Most-Híd.

Rozhovor vznikol vďaka podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.